Text: Christina Fieber Foto: Rita Newmann
Bol to neznesiteľne horúci letný deň. Vzduch sa chvel a vinice v diaľke sa zdali ako fata morgána. Dlhotrvajúce obdobie horúčav dáva viniču zabrať. Johannes Zillinger prechádza rukou po listoch a kontroluje bobule. Potom sa spokojne usmeje. Rastliny prekypujú silou, na kríkoch visí len zdravá úroda hrozna.
„Počas extrémnych období sucha profitujeme ako bio-vinárstvo, naše pôdy sú vitálne, korene siahajú hlboko a stále narážajú na dostatok živín,“ vysvetľuje zdržanlivý vinár. Jeho vína sú svojrázne a majú charakter: pôsobivý je jeho Veltlínske rizling, cuvée z mimoriadne chladných a teplých viníc. Zrelé a pikantné s nezvyčajnou hĺbkou.
„Ja som skôr ten typ, čo v pivnici nič nerobí,“ hovorí takmer ospravedlňujúco. Najväčšiu pozornosť venuje vinohradom, tak sa to naučil od otca.
Okolo každého viničného kra sú vysadené bylinky. Experiment otca, ktorý je presvedčený o liečivých účinkoch éterických olejov pre rastliny. Tymián má napríklad pomáhať proti plesniam. Zillingerov otec začal pracovať organicko-biologicky už v 80. rokoch. V časoch, keď sa vo Weinvierteli vyrábalo hlavne lacné masové víno.
„Vtedy by ma boli najradšej upálili na hranici,“ žartuje.
Vo Weinvierteli sa veľa nezmenilo. Bio vinárstvo Zillinger je v okolí stále vnímané skepticky. Zatiaľ čo takmer vo všetkých ostatných vinárskych oblastiach prešli najlepší vinári na bio, vo Weinvierteli je to zriedkavá výnimka. Zdá sa, že rozvoj tu prebieha pomalšie ako inde. Weinviertel akoby sa ešte neprebudil zo spánku Šípkovej Ruženky, len ťažko sa dokáže zbaviť svojho negatívneho imidžu.
Pritom sú podmienky na pestovanie viniča vynikajúce: ideálne pôdy od spraše až po prahorniny, priaznivá mikroklíma a množstvo mladých, angažovaných vinárov. Prečo je napriek tomu oblasť považovaná za „outsidera“ a v najlepšom prípade za večný tajný tip?
Marion Ebner-Ebenauer, ktorá spolu so svojím manželom prevádzkuje vinárstvo s rozlohou 20 hektárov v Poysdorfe, sa niekedy čuduje nad chýbajúcim úsilím o kvalitu u niektorých miestnych vinárov. Zatiaľ čo oni obhospodarujú vinohrady veľkými zberacími strojmi, oni sami zbierajú hrozno ručne do malých prepraviek. Vlastne samozrejmosť, ak chcete vyrobiť dobré víno, takto sa dá selektovať už na kríku a hrozno šetrne dopraviť do pivnice. Len vo Weinvierteli sa zdá byť ručný zber stále nezvyčajný. Aj dnes sa mnohí venujú masovej produkcii.
„Weinviertel a ja, to nebola láska na prvý pohľad,“ zamýšľa sa rodáčka z Viedne, ktorá sa o vinárstvo začala zaujímať už ako 14-ročná. Vek, v ktorom iné dievčatá snívajú o koňoch. Ako 20-ročná vyrobila svoje prvé vlastné víno. Ako takzvaná „Négociant Éleveur“ podľa burgundského vzoru. Až keď spoznala Manfreda Ebenauera, syna vinára z Weinviertelu, mohla si splniť sen o vlastnom vinárstve. Teraz je fascinovaná mystikou Weinviertelu. Temperamentná Viedenčanka a rozvážny mladý vinár sa navzájom perfektne dopĺňajú. Priemernosť im je odporná. S celou svojou silou a vedomosťami sa snažia produkovať mimoriadne víno.
Vždy riskujú o trochu viac, skúmajú hranice možného, aby získali ešte o kúsok viac kvality. Takmer všetky vína sa dnes fermentujú spontánne, dlho ležia na kvasinkách a plnia sa až neskoro.
Okrem Veltlínskeho zeleného a Rizlingu si obľúbili najmä burgundské odrody. Pinot noir z „Black Edition“, ich prémiovej línie, zaujme jemnosťou a hĺbkou. Žiadny šašo, ale seriózny partner na rozhovor s diskrétnym šarmom.
Čím sa títo dvaja odlišujú od ostatných v regióne?
„Človek musí myslieť mimo rámec, spochybňovať sám seba a snažiť sa o to najlepšie,“ je presvedčený Manfred Ebenauer, „mnohým stačí svoje víno jednoducho predať!“
V každej vinárskej oblasti existuje popri niekoľkých špičkových kvalitách značný počet skromnejších kvalít. Len Weinviertel je definovaný masovým vínom. S pojmom „Brünnerstrassler“ sa odjakživa spája menejcenné víno, ktoré rástlo popri poštovej ceste z Viedne do Brna. „Krampensauer“ (kyslý ako ocot), mal konštatovať už cisár Jozef II., a keď Napoleon so svojimi vojskami pochodoval cez Weinviertel, radšej sa rozhodol ísť do ďalšej bitky, než by mal vypiť ďalšiu kvapku tunajšieho vína. Ľudovo sa hovorí o „Heckenklescher“ – myslené sú do 19. storočia bežné masové odrody, ktoré dodávali obzvlášť kyslé, ale za to výnosné víno. Až neskôr boli nahradené Veltlínskym zeleným, ktoré sa vtedy ešte nazývalo „Grüner Muskateller“.
Dnes sa zdá, že vinári z Weinviertelu sa vyhýbajú kyslým Veltlínom ako moru, aby už nikdy neboli spájaní s takými zlými označeniami. Väčšina vinárov sa zasvätila jemnejšej variante. Veltlíny, ktoré sú fermentované veľmi chladne a často obohatené o aromatické kvasinky, chutia po Sauvignone blanc alebo po cukríkoch. Veltlíny, ktoré neunavujú, u priemerného konzumenta dobre obstoja, ale s odrodou nemajú veľa spoločného.
Ingrid Groiss ide inými cestami. Pred dvoma rokmi začala mladá žena vyrábať vlastné víno. Po oklikách v manažmente nemeckého koncernu ju to ťahalo späť do Breitenwaidy. Oblasť ju nejako nepustila. Spočiatku sa pokúša vyrábať vína spolu s otcom. No predstavy sú príliš odlišné. Keď jej jedného dňa hrdo oznámi, že pre ňu stiahol víno z kvasiniek, inak by sa pokazilo, vie, že musí ísť vlastnou cestou. Odvtedy si každý robí vlastný príbeh. Možno je to jedno z tajomstiev vynikajúcich vín: premýšľať za hranice daných predstáv, mať vízie a odvahu ich presadiť.
Tento rok prichádzajú na trh prvýkrát tri jej vína. Okrem Weinviertel DAC Veltlínskeho zeleného naplnila aj rovnomennú rezervu a Gemischter Satz z polohy Schablau. Vinohrad vysadila jej stará mama ako 35-ročná. Dnes má 85 a je najbližšou dôverníčkou mladej vinárky. S ňou sa prechádza po starom vinohrade s hrčavými krami viniča a preberá svoje zámery. Najmä Gemischter Satz je obom srdcovou záležitosťou. Stará mama ho vtedy pred 50 rokmi vysadila, pretože vedela o výhodách zmiešaného vinohradu. Bez ohľadu na to, aké je počasie daného roku, jedna z odrôd sa vždy dokáže dobre vyvinúť.
„Vinohrad je aj najzdravší zo všetkých, všetko sa vyvažuje samo,“ hovorí Ingrid Groiss. Medzi mnohými odrodami sú aj niektoré, ktoré dnes už ani nie sú bežné. „Ale žiadny Sauvignon blanc!“ Na to je hrdá. Celý vinohrad prešla s lupou a učebnicou. Ani stopy po Sauvignone. Dominoval by všetkým ostatným odrodám a ani sa nehodí do regiónu. Aj pri svojich Veltlínoch pedantne dbá na to, aby nevykazovali žiadnu arómu Sauvignonu. „Nemusíme kopírovať Wachau,
ale naše vína ani nemusia chutiť po Južnom Štajersku,“ hovorí mladá vinárka sebavedomo.
Gemischter Satz „In der Schablau“ je víno ako z inej éry, krištáľovo čisté, výstižné, samozrejmé. Žiadna stopa gýča, len jasná mineralita. Až v dochuti sa objavujú čerstvé bylinky, limetky a biele broskyne, decentné a tmavé, ako tieň. Víno má neslušnú ľahkosť a rovnováhu, ktorá naozaj udivuje. Aj takto môže chutiť Weinviertel. V budúcom roku by mala prísť radikálnejšia verzia Veltlínskeho zeleného: „Sauberg Tradition“ dovolí ešte viac intenzity a svojráznosti a prvýkrát bude zrieť v 500-litrových drevených sudoch.
Ingrid Groiss je vášnivou milovníčkou Weinviertelu: „Tichá krása krajiny umožňuje celkom vlastný spôsob bytia a práce. Ak to človek dovolí.“ Verí, že mnohí vinári v regióne sú neistí. Imidž je zlý, ceny vín nízke, mnohí by sa orientovali na chuť más, aby si zabezpečili odbyt. Začarovaný kruh. Celkovo však vidí pozitívny vývoj: „Existuje množstvo mladých vinárov, ktorí robia naozaj dobré vína,“ je presvedčená.
Aj v minulosti sa vždy objavovali vynikajúci vinári ako Roman Pfaffl alebo Roland Minkowitsch, vinárstvo Fidesser so svojimi očarujúcimi Tramínmi alebo Pollerhof. Zostali však len výnimkami.
So zavedením chráneného označenia pôvodu DAC pred desiatimi rokmi zažil Weinviertel prvýkrát vzostup, z ktorého mohli profitovať všetci vinári. Jednotné vystupovanie a spoločný marketing zvýšili medzinárodnú pozornosť a zvýšili obraty. Celkovo sa podarilo zvýšiť aj priemernú úroveň vín.
Vynikajúce kvality možno pod týmto označením nájsť ťažko. Kritériá sa dnes zdajú príliš svojvoľné. Cieľ podporovať typické veltlíny pre oblasť a odrodu bol zdanlivo odsunutý do úzadia v prospech čisto zvýšenia odbytu. Inak sa nedá vysvetliť, že mnohé veltlíny pod názvom DAC Weinviertel vykazujú úplne netypické tóny. Toľko ospevované „Pfefferl“ (korenistosť) mizne pod umelými arómami. Fanatici kvality ako Herbert Zillinger si sami vydláždili cestu. Mladý vinár z Ebenthalu platí dnes za novú hviezdu Weinviertelu. S vínami ďaleko od mainstreamu si urobil meno medzi znalcami. Prezentuje sa ležérne a neprispôsobivo. Zillinger skoncoval s bežnými klišé Weinviertelu. Na etiketách žiari veľké „Z“, ktoré podvedome pripomína Zorra a jeho bojovnú povahu. Z ako Zillinger. Vína nesú názvy ako Veltlínske zelené Radikal a Tramín Profund. Jasná výzva. Obe vína sa skutočne prejavujú intenzitou, z ktorej človeka zamrazí. Sú viacvrstvové, výrazné a predsa jemné. Bojovníci s veľkým srdcom. Vzrušujúce vyhlásenie na tému víno s pôvodom.
Odporúčané Heurige (vinárne)
Maria Faber-Köchl
Am Schenkenberg 11, 2130 Eibesthal
Tel.: 0664/185 81 73
www.faber-koechl.at
Else Zuschmann–Schöfmann
Winzerstraße 52, 2223 Martinsdorf
Tel.: 02574/84 28
www.zuschmann.at
Seymann’s Weinhandwerkerei
2052 Karlsdorf 50, Pulkautal
www.seymann-wine.at