A-La-Carte

Lyžice a iné neresti (2016/4)

Experimentálna gastronómia Steinbeisser vyráža do sveta, aby prevrátila naše stravovacie návyky naruby. Pri sporáku: Tanja Grandits, Micha Schäfer alebo Daniel Patterson. Ich prostriedky: farba modrá, tŕne na jazyku a vidličky v tvare klieští. Text Anna Burghardt · Fotografie Eric Wolfinger pre Steinbeisser Modrá posilňuje slanosť. Zlatá zintenzívňuje sladkosť. Hmotnosť príboru znižuje tempo žuvania. Otvory v lyžiciach sťažujú naberanie polievky. Dobre,…


Experimentálna gastronómia Steinbeisser vyráža do sveta, aby prevrátila naše stravovacie návyky naruby. Pri sporáku: Tanja Grandits, Micha Schäfer alebo Daniel Patterson. Ich prostriedky: farba modrá, tŕne na jazyku a vidličky v tvare klieští.

Text Anna Burghardt · Fotografie Eric Wolfinger pre Steinbeisser

Modrá posilňuje slanosť. Zlatá zintenzívňuje sladkosť. Hmotnosť príboru znižuje tempo žuvania. Otvory v lyžiciach sťažujú naberanie polievky. Dobre, na poslednú múdrosť by stačil prieskum medzi deťmi v materskej škole. Pre Martina Kullika však boli ostatné zistenia predsa len pozoruhodné. Organizátor „Experimentálnej gastronómie Steinbeisser“ na to prišiel vďaka umelcom a dizajnérom, s ktorými spolupracuje na svojich dočasných večerných experimentoch. Martin Kullik a jeho partner Jouw Wijnsma putujú krajinou takpovediac ako gastro-kurátori. Pri veľkolepých tabuliach so špičkovými kuchárkami a kuchármi, ako napríklad Tanja Grandits zo Stucki v Bazileji, Daniel Patterson, bývalý Coi, alebo David Kinch z Manresa, obaja z Kalifornie, skúmajú hranice riadu a príborov, stavajú stravovacie návyky na hlavu a občas nechávajú aj skúsených hostí pôsobiť celkom nešikovne. A to (čo zvyšuje kontrast k vybraným krásnym miestam, ako je Villa Montalvo v oblasti San Francisco Bay Area alebo bazilejské záhrady Merian) celkom radikálnymi prostriedkami. K nim patria napríklad upravené chirurgické nástroje, ktorými majú hostia krájať šalát, pichľavé lyžice alebo lyžice ťažké ako hrom. „Tie vedú k tomu,“ rozpráva Martin Kullik, „že ľudia žujú oveľa pomalšie, pretože lyžicu musia medzitým stále odkladať.“ A teda strávia pri jednom chode viac času, dlhšie sa naň sústredia. Dlhšie žuvanie vedie k netušeným chuťovým zážitkom, naše vnímanie aróm, konzistencií a teplôt v ústach sa priam znásobuje, má Martin Kullik tú skúsenosť. Pri výskume psychológie farieb, ktorý uskutočnili dvaja umelci spoločne s vedcami v rámci Experimentálnej gastronómie Steinbeisser, vyplynulo, že vďaka modrým stenám alebo prestieraniam a tanierom možno zredukovať soľ a vďaka zlatým miskám ušetriť cukor – a to až o dvadsať percent cukru: Farby totiž stimulujú príslušné vnímanie chuti, čo by sa dalo využiť napríklad v nemocniciach alebo aj v cukrárňach. Toto poznanie, ako spolupracujú oko, mozog a chuťové bunky, sa samozrejme hneď realizovalo pri jednom experimentálnom večeri Steinbeisser. „Umelci povedali kuchárovi, ktorý chod má podávať so zlatými lyžicami a pritom použiť o dvadsať percent menej cukru.“

Projekt Steinbeisser začal v roku 2009 ako výstavná platforma pre súčasné šperky, módu a performatívne umenie. Čisté kurátorstvo však bolo pre Kullika a Wijnsmu časom príliš sterilné. Na začiatku dnešného kulinárskeho smerovania stálo obrátenie sa k vegánskej strave a rešerš o drobných výrobcoch biodynamických potravín. „Vtedy som si všimol, koľkí z nich prichádzajú zo zahraničia. Fazuľa napríklad, ktorá je pre vegánov veľmi dôležitá, pochádza takmer všetka z Číny, šošovica z Turecka, hrášok z Kanady.“ Rodina Jouwa Wijnsmu býva vo Frízsku, skutočnom útočisku fazuľovej rozmanitosti. „Ale v Amsterdame, kde bývame, ju nedostanete nikde, v žiadnom bioobchode!“ Vytvoriť zoznam pre potraviny Demeter bolo pre dnešných gastro-kurátorov Kullika a Wijnsmu veľkou záležitosťou. Prepájať angažovaných výrobcov s kuchármi a hosťami bol ďalší krok. Vegánske menu z biodynamických potravín s úzko vymedzeným pojmom regionality boli cieľom. „Chceme skúmať chuťovú identitu regiónu.“ Potom prišlo to umelecké, teda novátorské príbory a riad. Pri ich stále početnejších návštevách dobrých reštaurácií si všimli, ako veľmi sa gastronómia sústredí na to, čo sa deje na tanieri, menej na to ostatné. „Príbor je úplne druhoradý. A aj keď je riad dnes čoraz častejšie vyrábaný ručne, stále podlieha určitým kritériám. Musí sa zmestiť do umývačky, byť absolútne žiaruvzdorný atď.“ Obaja muži zo Steinbeisser však teraz chcú oslobodiť stravovacie nástroje od toho, aby boli redukované na svoju funkciu. „Presne tá istá láska, tá istá citlivosť, ktorú kuchár vkladá do jedál, sa má nájsť aj v riade a príboroch.“

Taniere, misky (alebo ako inak chcete nazvať mnohé z týchto zázračných objektov) a príbory sa vyrábajú špeciálne pre každé podujatie. Medzitým sú dostupné vo vlastnom internetovom obchode (www.jouwstore.com). Pre menu Daniela Pattersona, Davida Kincha a Coreyho Leea v Kalifornii napríklad Joe Pintz navrhol sériu servírovacích tanierov, ktoré boli odliate z rýčov. Tala Yuan prispela miskami z umelecky vyrezávaných sušených tekvíc. Túto špičkovú vegánsku večeru v septembri sprevádzalo celkovo dvanásť miestnych umelcov.

Pre podujatie v berlínskom lokáli Nobelhart & Schmutzig someliéra Billyho Wagnera a kuchára Michu Schäfera zase estónsky kovový umelec Nils Hint dodal príbory, pre ktoré okrem iného upravil náradie zo sovietskej éry – teda akoby nože z posuvných meradiel alebo vidličky v tvare klieští. Bol to tiež Nils Hint, ktorý chcel pracovať s hmotnosťou príborov (polievková lyžica zvyčajne váži medzi šesťdesiat a sto gramami) a vyrobil už spomínané, kilové lyžice z kladiva, ktoré potom prekvapivo spomalili proces žuvania bez toho, aby to bolo vopred plánované. „V tlači nám občas vyčítali, že produkujeme umenie, ktoré nedáva zmysel,“ hovorí Martin Kullik. „Ale keď si uvedomím, ako veľmi niektoré z našich príborov a riadov menia vnímanie chuti, pomyslím si: To umenie predsa len dáva zmysel.“

Pri večeri Tanja Grandits, taktiež tohtoročný september, sa na začiatku menu podávali vegánske jednohubky na umelecky vysústružených drevených spoločných tanieroch od Joo Hyung Parka. Vždy štyria hostia sa delili o takýto tanier. „Keď sa večer začína, je nakoniec dôležité najskôr spojiť hostí,“ myslí si Kullik. Príbor bol od šperkárky Gabi Veit, medzi nimi napríklad archaicky pôsobiace lyžicové objekty, ktoré nazvala „Lyžice a neresti“ a priradila ich k siedmim smrteľným hriechom. „Každý z 52 hostí jedol inou lyžicou, dostal teda akoby pridelený jeden zo smrteľných hriechov,“ vysvetľuje organizátor. Tu prišli na rad hostitelia Steinbeisser. „Ako vždy sme hostí privítali. Každý hosť má predsa inú osobnosť. Niektorí sú veľmi priateľskí, iní odmeranejší, iní trochu arogantní.“ A tam sa dalo veľmi pekne nadviazať, na čom sme sa dohodli aj s umelkyňou Gabi Veit. Lyžice boli teda hosťom pridelené tak, ako to hostitelia považovali za vhodné. „Vezmime si príklad pýchy. Tej je priradená pichľavá lyžica.“

Či si tento text niekedy prečíta hosť s ježkovou lyžicou?

www.steinbeisser.org
Experimentálna gastronómia Steinbeisser – to sú Jouw Wijnsma a Martin Kullik. Ďalšia večera sa uskutoční v máji 2017 v Zürichu. Objekty stolovej kultúry, ktoré boli doteraz použité, možno získať prostredníctvom vlastného internetového obchodu
www.jouwstore.com.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!