Text Georges Desrues Foto: Fiamma Piacentini
V pohraničnej oblasti medzi Mexikom a USA v súčasnosti vzniká úplne nová kuchárska kultúra, tvrdí Roberto Ruiz. A týmto mexický šéfkuchár v žiadnom prípade nemyslí tex-mex kuchyňu, ktorou on, rovnako ako väčšina Mexičanov, pohŕda. „S vplyvmi Severnej Ameriky to nemá vôbec nič spoločné, ale skôr s vplyvmi zo Strednej a Južnej Ameriky a Karibiku, formovanými jedlami a receptami všetkých ľudí z týchto krajín, ktorým sa nepodarilo dostať do USA a teraz tu uviazli,“ hovorí Ruiz.
Ako je známe, netreba až Donalda Trumpa na to, aby USA sprísnili svoje hraničné kontroly a sprísnili podmienky vstupu. A tak sa v hraničných mestách ako Tijuana, Ciudad Juárez a Mexicali formujú cudzie komunity, ktoré sa utešujú štýlmi varenia zo svojej vlasti. Napríklad Haiťania, ktorých „poulet frit“, teda marinované a vyprážané kúsky kuraťa, sa v Tijuane predávajú všade. „Haiťanov je v súčasnosti v tejto oblasti obzvlášť veľa, odkedy sa pre nich v septembri sprísnili podmienky azylu,“ vysvetľuje Ruiz.
Už v minulosti sa prisťahovalci usadzovali južne od Rio Grande, ako napríklad Číňania, ktorí tu uviazli koncom 19. storočia, keď im USA prostredníctvom „zákona o vylúčení Číňanov“ (Chinese Exclusion Act) jednoducho zakázali prisťahovalectvo. V samotnom Mexicali by tak malo byť až do dnešných dní vyše dvesto čínskych reštaurácií, z ktorých väčšina je dobre navštevovaná. „Cez hranice prichádza veľa Američanov, aby tu jedli čínske jedlá. Nie preto, že je to o niečo lacnejšie, ale predovšetkým preto, že jedlo a reštaurácie v Mexiku sú jednoducho lepšie – aj tie čínske,“ hovorí Ruiz.
Mexická kuchyňa v skutočnosti nepatrí len k najstarším na svete, ale považuje sa aj za takú, ktorá už dlho spracováva vonkajšie vplyvy. Konkrétne prinajmenšom odvtedy, čo sa tu v 16. storočí odohral jeden z najväčších kultúrnych šokov v dejinách ľudstva a španielsky dobyvateľ Hernán Cortés v priebehu niekoľkých rokov podrobil celé Mexiko s hŕstkou rovnako dobrodružných, chamtivých a krutých nasledovníkov.
„Od tých čias sa naša kuchyňa neprestala meniť a obohacovať,“ zdôrazňuje Ruiz, ktorý už niekoľko rokov žije v Madride a pred dvoma rokmi tam otvoril svoju reštauráciu Punto MX. Hneď nasledujúci rok bola ako prvá mexická reštaurácia v Európe ocenená michelinskou hviezdou. „To je, samozrejme, v prvom rade preto, že v Mexiku neexistuje vydanie Michelinského sprievodcu,“ reaguje šéfkuchár a hostinský skromne.
Vo svojej vlasti mu to však prinieslo značnú mieru slávy. Mnohí v tom vidia aj začiatok protihnutia k severoamerickej tex-mex kuchyni – a dávno očakávané uznanie skutočnej kuchyne Mexika aj v Európe.
Punto MX je striedmy podnik s diskrétnym osvetlením, bielymi obrusmi a látkovými obrúskami, ako aj pozorným, v čiernom oblečeným obsluhujúcim personálom. Žiadne porovnanie s mexickými reštauráciami, ako ich poznáme na tejto strane Atlantiku. Nikde žiadne obrovské sombrerá, pestré piñaty alebo plastové kaktusy. Mexické dekoračné prvky treba hľadať, tak sú diskrétne roztrúsené. Ako napríklad v podobe sivých kameňov na stene, ktoré len experti rozpoznajú ako drviace kamene na kukuričnú múku na tortilly. Alebo v podobe v bielom oblečeného kuchára, ktorý na konci jedálne pečie tortilly. A to z modrých, červených alebo inak sfarbených druhov kukurice, ktoré si hostinský pestuje sám na farme neďaleko Madridu.
„Folklór u nás nájdete skôr na tanieri,“ hovorí Roberto Ruiz, „mexická kuchyňa je veľmi pestrá. Často sa o nej hovorí, že má ‚barokový‘ charakter, pretože mnohé jedlá sú mimoriadne opulentné a zložité v zložení a úprave.“ Množstvo mexických jedál sa skutočne vyrovná skutočným umeleckým dielam, predovšetkým neoficiálne národné jedlo „chiles en nogada“. Na to sa papriky plnia mletým mäsom a rôznym ovocím, prelievajú sa bielou omáčkou z vlašských orechov, smotany a mlieka a zdobia sa granátovými jablkami.
V USA, rodisku takzvanej tex-mex kuchyne, ale aj domove významnej mexickej komunity, samozrejme, už dlhšie existujú reštaurácie, ktoré podávajú autentickú a prvotriednu kuchyňu z južnej susednej krajiny.
Medzi nimi napríklad podniky rodáka Ricka Baylessa, lingvistu a antropológa s doktorátom, ktorý strávil mnoho rokov v Mexiku a potom otvoril niekoľko reštaurácií v Chicagu, vrátane svojho kmeňového podniku Frontera Grill, založeného už v neskorých 80. rokoch. Alebo 25 rokov existujúce Topolobampo, ktoré bolo v roku 2015 ocenené michelinskou hviezdou.
Taktiež v roku 2015 otvoril Enrique Olivera, azda najslávnejší z mexických šéfkuchárov a okrem toho hostinský reštaurácie Pujol v Mexico City, ktorá je na 25. mieste najlepších reštaurácií sveta, svoju reštauráciu Cosme v New Yorku. The New York Times udelil podniku hneď najvyššie hodnotenie troch hviezdičiek a exprezident Barack Obama mu vzdal hold, keď tam zašiel s rodinou a objednal si kačacie carnitas, teda druh konfitu, ktorý sa na mexických uliciach zvyčajne vyrába z bravčového mäsa a podáva sa v tortillách s čerstvým koriandrom a avokádom.
Olivera je známy aj svojimi „moles“, teda spravidla vysoko komplexnými omáčkami, ktoré sa považujú za pilier mexickej kulinárskej kultúry a vyskytujú sa vo všetkých možných farbách a zloženiach. Spravidla však obsahujú ovocie, koreniny a čili a (alebo) papriku, často aj orechy a niekedy, ako napríklad najznámejšia z nich, „mole poblano“, aj čokoládu.
Aj Los Angeles, mesto, ktoré leží len tri hodiny jazdy od hraníc a vďaka svojmu významnému obyvateľstvu z danej krajiny sa považuje za druhé najväčšie mexické mesto na svete, zažíva v poslednom čase boom podnikov, ktoré ponúkajú takzvanú modernú mexickú kuchyňu. Ešte túto jar plánuje napríklad Maycoll Calderon, šéfkuchár veľmi trendy Huset v Mexico City, pobočku s názvom Tintorera v štvrti Silver Lake.
„Chcem to, čo sa momentálne v Mexiku deje, priniesť aj do Kalifornie,“ povedal Calderon v rozhovore pre noviny LA Weekly, „v súčasnosti máme u nás veľa kreatívnej energie a viac šéfkuchárov a podnikateľov ochotných riskovať, zatiaľ čo v Kalifornii je biznisový aspekt v popredí až príliš, čo niektorých kuchárov odrádza od toho, aby sa poriadne odviazali.“
A v Európe? „Aj tu sa v tejto oblasti deje čoraz viac,“ myslí si Roberto Ruiz z madridského Punto MX, „aj keď dokonca aj tu v Španielsku, kde je veľká mexická komunita, mnohí ľudia stále stotožňujú Mexiko s tex-mex kuchyňou a o skutočnej mexickej kuchyni majú niekedy prekvapivo málo vedomostí.“
Ale to sa práve mení. Napríklad Albert Adrià v Barcelone nedávno otvoril rovno dva mexické podniky. Jeden sa volá Niño Viejo, označuje sa ako taquería (taco bar) a podáva jednoduché tacos. Druhý nesie meno Hoja Santa a ponúka nanovo interpretované klasiky.
Taktiež v Barcelone varí Joan Bagur vo svojej reštaurácii Oaxaca v blízkosti pláže veľmi tradičné a rýdze mexické jedlá, bez toho, aby pritom zabudol na ohromujúcu a rozmanitú kuchyňu rýb a morských plodov tejto krajiny – kľúčové slovo Ceviche.
V Kodani zatiaľ prevádzkuje Rosio Sánchez dve veľmi úspešné taquerías pod názvom Hija de Sanchez, v ktorých servíruje asi tie najlepšie tacos na tejto strane Atlantiku. Predtým táto rodáčka z Chicaga mexického pôvodu pracovala ako cukrárka v reštaurácii Noma Reného Redzepiho. Spoločne práve pripravujú pop-up reštauráciu, ktorá od apríla na sedem týždňov zaháji prevádzku na polostrove Yucatán na karibskom pobreží.
Už desať rokov trávi dovolenky so svojou rodinou v Mexiku, hovorí René Redzepi. „Už pri mojej prvej návšteve ma nadchla krajina a jej kuchyňa. Keď som zjedol svoju prvú tortillu a začal sa zaoberať jej výrobou a nixtamalizáciou (proces, pri ktorom sa do kukuričnej múky pridáva vápno, aby sa vitamíny obsiahnuté v obilnine stali pre telo využiteľnými, pozn.), zrazu som si uvedomil, že v každom súste je ukrytých tisíc rokov histórie.“
V Európe sa vie o mexickej kuchyni ešte stále príliš málo, pokračuje Redzepi. Preto pri tomto pop-up projekte, na rozdiel od toho vlaňajšieho v Austrálii, nejde o to, aby sa oči miestneho obyvateľstva upriamili na niečo konkrétne, ako vtedy na kultúru stravovania Aborigénov, ale skôr o to, aby sa mexická kuchyňa priblížila Európanom.
„Rozdiel oproti krajinám, ako je napríklad Dánsko, spočíva v všadeprítomnosti dobrého jedla. A v demokratickom prístupe k nemu,“ hovorí hviezdny šéfkuchár. V Mexiku je úplne jedno, kde sa človek nachádza, či na ulici alebo v luxusnej reštaurácii, všetci by jedli viac-menej rovnaké jedlá. A všetci by jedlo oslavovali. „Preto sa Mexičania nemajú čo učiť, ani od Nomy, ani od Európanov a už vôbec nie od Američanov,“ hovorí Redzepi. Pretože tu je už všetko prítomné, tradície, techniky, ingrediencie – a príbehy ku všetkému tomu.
TÝMTO VARÍ MEXICO
Jedlo z marinovaných surových rýb a/alebo morských plodov (aj ustríc), limetkovej šťavy, cibule, čili a obmieňajúcich sa ostatných prísad je len jedným z mnohých príkladov grandióznej mexickej kuchyne rýb a morských plodov.
Tortilla
Považuje sa za symbol mexickej kulinárskej tradície a pre Mexičanov za neodmysliteľnú súčasť jedla. Keď v roku 2006 stúpla cena za jeden kilogram tohto plackového chleba z 8 na 10 pesos, došlo v celej krajine k masovým protestom.
Nixtamalizácia
Je proces, ktorý poznali už pôvodní obyvatelia a pri ktorom sa kukuričná múka zmiešava s vápnom, aby sa vitamíny obsiahnuté v obilnine stali pre telo využiteľnými.
Tacos
Nie sú nič iné ako tortilly s niečím na nich. Takzvané „hard-shell tacos“ s vyprážanou a teda chrumkavou tortillou sa v Mexiku považujú za importované gringo veci.
Tacos al Pastor
Je taco, ktoré sa obkladá v štýle döner kebabu mäsom z otočného ražňa. Údajne to boli libanonskí prisťahovalci, ktorí priniesli ražeň do Mexika. Napriek názvu (pastier) ide pri mäse spravidla o bravčové.
Moles
Tento pojem označuje omáčky, ktoré sa môžu vyskytovať v úplne odlišných farbách a zloženiach. Niektoré z nich sa považujú za skutočné barokové umelecké diela, ako napríklad azda najslávnejšia z nich, Mole Poblano, ktorá okrem čokolády, čili a mandlí môže obsahovať až sto ďalších ingrediencií.
Enchiladas
Sú plnené tortilly, ktoré sú zrolované a pokryté omáčkou. Ak sú ešte aj zapečené syrom, hovorí sa o švajčiarskom spôsobe („enchiladas suizos“).
Chili
„Chile“ môže v mexickej španielčine označovať ako sladké, tak aj pálivé papriky alebo čili papričky. Existuje ich nespočetné množstvo druhov, ktorých príslušné použitie je z veľkej časti kodifikované. Portugalským obchodníkom možno vďačiť za to, že sa čili mohlo rozšíriť do sveta a dnes je pevnou súčasťou nespočetných národných kuchýň.
Chiles en Nogada
Je veľkolepo pripravené jedlo z plnených zelených paprík, bielej omáčky a granátových jabĺk. Vďaka svojej náročnej príprave, svojmu pompézne reprezentatívnemu vzhľadu a opulentej farebnej kombinácii, ktorá pripomína mexickú vlajku, sa považuje za národné jedlo par excellence.
Avokáda
Pojem je odvodený od indiánskeho slova pre „semenníky“, čo má pravdepodobne menej spoločného s veľkosťou plodu než s jeho tvarom. V predkolumbovských kultúrach predstavovalo avokádo významný zdroj tuku. Obľúbená avokádová omáčka Guacamole sa v niektorých jemných reštauráciách pripravuje pred očami hosťa. Ale aj v banálnom hotdogu sa často ocitne lyžica avokáda.
Pivo
Povesť mexického piva možno vďačí v neposlednom rade exportným úspechom, ktoré zažilo v časoch, keď v USA existovalo len vodnaté priemyselné pivo. Medzitým hype opadol a takmer všetky známe značky sú vo vlastníctve dvoch veľkých pivovarov. Nezávislá scéna remeselného piva práve vzniká. O v krajine dodnes rozšírenom type piva viedenskom ležiaku (Wiener Lager) sa hovorí, že ho kedysi do krajiny priniesol nešťastný krátkodobý vládca Maximilián Habsburský.
Huitlacoche
Tak sa nazýva pomerne nevzhľadná huba, ktorá rastie na kukuričných kláskoch a v Mexiku sa považuje za absolútnu delikatesu. Často sa označuje ako mexická hľuzovka.
Hmyz
Je v mnohých regiónoch odjakživa súčasťou jedálnička. Príchod obdobia dažďov a s tým spojené roje hmyzu sú udalosťou, ktorá sa každoročne veľmi oslavuje. K najobľúbenejším z nich patria Escamoles (mravčie larvy), Chahuis (chrobáky), Jumiles (ploštice) a Chapulines (kobylky).
Kvety
Hrajú dôležitú úlohu v mnohých regionálnych kuchyniach krajiny a sú akýmsi pekným protiváhou k hmyzu.
Criollo
Je pojem, ktorý môže znamenať veľmi veľa. V tejto súvislosti znamená poľnohospodárske, resp. nešľachtené alebo remeselne vyrobené potraviny.
Mezcal a Tequila
Obe sú pálenky zo srdca Maguey, nazývanej aj agáve. Zatiaľ čo tequila musí pochádzať z určitého regiónu a byť vyrobená z určitého druhu agáve, mezcal možno páliť všade a z najrôznejších druhov, čo často prináša senzačné výsledky.
Pulque
Je kvasená a teda alkohol obsahujúca agávová šťava, ktorá sa kedysi pila vo veľkom množstve. Kreatívni šéfkuchári ju čoraz viac využívajú v kuchyni.
Chili con Carne
Je jednoznačne gringo jedlo, čo sa ukazuje už len tým, že paprika resp. feferónka sa v Mexiku nazýva „Chile“ – a nie „Chili“.
KDE CHUTÍ MEXICO
EURÓPA
Madrid
Punto MX
Prvá mexická reštaurácia v Európe s michelinskou hviezdou. Elegantný podnik s pridruženým mezcal barom v luxusnej madridskej štvrti. Striedma výzdoba, vynikajúca kuchyňa, domáce a ručne vyrobené tortilly z na to špeciálne pestovaných druhov kukurice.
www.puntomx.es
Barcelona
Niño Viejo
Tradičná taquería od Alberta Adrià (áno – ten brat) s tradičnými tacos, sendvičmi, šalátmi a ceviches.
www.ninoviejo.es
Hoja Santa
Tiež Albertom Adrià založená reštaurácia s tradičnou kuchyňou, ale originálnymi prísadami za skutočne dostupné ceny.
www.hojasanta.es
Oaxaca
Prevážne na klasickú kuchyňu južného Mexika zameraná reštaurácia v blízkosti pláže s vynikajúcimi rybami a morskými plodmi. www.oaxacacuinamexicana.com
Kodaň
Hija de Sanchez
Pomerne autentická taquería s vynikajúcimi tacos a skvelými základnými surovinami na dvoch miestach v Kodani, prevádzkovaná Rosio Sánchez, bývalou kuchárkou Noma.
www.hijadesanchez.dk
AMERIKA
Tulum
Noma Mexico
Od apríla otvorená pop-up reštaurácia dánskej superhviezdy Reného Redzepiho na polostrove Yucatán. Fixná cena menu: 600 $. Rezervácia online, ale šance na miesto sú obmedzené.
www.noma.dk
Mexico City
Pujol
Elegantná reštaurácia v hlavnom meste medzinárodne oslavovaného šéfkuchára Enrique Olveru, ktorá sa považuje za rodisko modernej mexickej kuchyne. Typicky mexické prísady a arómy ako hmyz, morské plody a jemne vyvážené omáčky („moles“) sa kreatívnym spôsobom spracúvajú na dychberúce jedlá.
www.pujol.com.mx
Quintonil
Vysoko hodnotená reštaurácia bývalého šéfkuchára Noma a žiaka Enriqueho Olveru, Jorgeho Valleja, ktorý tu predovšetkým bravúrne predvádza produkty zo svojej mestskej zeleninovej záhrady. Aktuálne na 12. mieste v zozname najlepších reštaurácií sveta.
www.quintonil.com
New York
Cosme
Reštaurácia na Manhattane, ktorú začiatkom roka 2015 otvoril Enrique Olvera (Pujol, Mexiko), s vysoko oceňovanou kuchyňou, jednoduchým dekorom a vysokými cenami.
www.cosmenyc.com
Chicago
Frontera Grill
Materská reštaurácia severoamerického odborníka na mexickú kuchyňu a antropológa Ricka Baylessa, otvorená už koncom 80. rokov. Ako sa na „gril“ patrí, prostredie je skôr neformálne, jedlá neokázalé, ale ingrediencie sú bezchybné.
www.rickbayless.com
Topolobampo
Rovnako ako Frontera Grill patrí Rickovi Baylessovi, ktorý tu ponúka kreatívnejšiu kuchyňu z miestnych surovín, za čo si od Michelina vyslúžila prvú hviezdu pre mexickú reštauráciu za Atlantikom. www.rickbayless.com