A-La-Carte

Niečo ide bokom (2020/4)

Pozorovania v testovacej kuchyni a Fermentation Lab v Noma, v súčasnosti pravdepodobne najvplyvnejšej reštaurácii na svete, pokiaľ ide o výskum a vývoj.


Mette Søberg má len 30 rokov a má jednu z najžiadanejších prác v globálnom kulinárskom biznise. Je zodpovedná za oddelenie „výskumu a vývoja“ v Noma v Kodani. Zatiaľ čo v špičkovej gastronómii musíte ženy na vedúcich pozíciách stále hľadať s lupou, táto mladá Dánka diriguje päťčlenný tím, ktorý v úzkej koordinácii s Reném Redzepim navrhuje jedlá, na ktoré sa nezabúda. Napríklad minulý rok v rámci divinového menu to bol kačací mozog, ktorý musel hosť vybrať kačacím zobákom z otvorenej kačacej lebky. Nezabudnuteľný bol aj malý priložený príbor, ktorý bol vyrobený z chrupavky kačacieho podnebia.

Výskum a vývoj znamená v Noma na jednej strane dobrodružstvo a provokáciu, na druhej strane pedantnosť a vedeckú serióznosť. Takmer ako dizertačné práce sa vypracovávajú zoznamy všetkých jedlých odrôd daného druhu a najlepšie chutiaci zástupcovia sa testujú na vhodnosť pre jedno z troch sezónnych menu. Môžu to byť huby, rôzne druhy bylín alebo napríklad aj mušle z ľadového nórskeho mora, ktoré tam dosiahli takmer 100 rokov a bežne sa považujú za nejedlé. Nie však pre tím Mette Søberg, ktorý tuhé mušľové mäso po nespočetných pokusoch udusil tak geniálne, že sa kvôli tomu pokojne vzdáte aj Bœuf bourguignon.

A boli tu aj pokusy s medúzami. Niektoré chutili nudne, iné príšerne a nakoniec sa našiel ten jeden druh, ktorý chutí po čerstvom mori, má príjemnú textúru a predstavuje vrchol v menu z morských plodov.

Odkedy je nová Noma etablovaná v kodanskej štvrti Christianshavn, kuchyňa delí rok na tri ročné obdobia: od januára do mája/júna sú ryby a morské plody, od júla do septembra sú na programe rastliny a zelenina a od októbra do decembra sa podávajú lesné produkty vrátane diviny.

Očakávania sú neľudsky veľké. Každý chod má nastaviť latku, vyvolať „aha“ zážitky, udiviť a priniesť potešenie, dať globálnemu kulinárskemu svetu novú inšpiráciu.

„Myšlienkovo plánujeme vždy ďaleko dopredu,“ rozpráva Mette Søberg o svojom prístupe. „Konáme pomerne nezávisle od skutočného diania v reštaurácii. Zatiaľ čo sa tam oslavuje sezóna morských plodov, my myslíme na jednej strane na nové jedlá s rybami a morskými plodmi na budúci rok, zároveň máme zeleninové menu už takmer hotové a časťou myšlienok sme už v sezóne diviny.“

V závislosti od témy je tím nútený pracovať dokonca rok dopredu, pretože určité produkty existujú len v krátkom časovom období. Niekedy si pri vývojovej práci pomáhajú aj mrazenými zásobami.

Každodenný vývoj pozostáva z organizovania, skúšania a potom samozrejme prípravy. Na začiatku vždy stojí hľadanie producentov. Je v povahe vecí, že práve tie nezvyčajnejšie veci, ako sú napríklad morské riasy alebo morskí slimáci, neponúkajú bežní obchodníci. O vzťahy so všetkými pravidelnými producentmi a dodávateľmi sa starajú dvaja zamestnanci, ktorí sú určení výhradne na túto úlohu. „Vzťahy s týmito ľuďmi sú pre nás nesmierne dôležité. Musíte každého jedného motivovať a viesť. Bez nespočetných individuálnych dodávateľov systém Noma nefunguje.“

Bio-certifikácie nie sú podmienkou spolupráce: „Musíme mať pocit, že ľudia pracujú podľa správnych štandardov pre nás, to je najdôležitejšie. V Dánsku je administratívna záťaž pre biodynamických producentov taká veľká, že malé prevádzky si vedomky nechcú robiť celú tú papierovú vojnu.“

Pre voľne rastúce rastliny, ako sú kvety, bylinky, bobule, huby a orechy, vyráža tím Noma sám v sile až 15 zberačov. „Musíme predsa pokryť nielen aktuálnu potrebu, chceme aj vo fermentačnom laboratóriu stále skúšať a zásobovať.“

René Redzepi hovorí, „že zber a konzervovanie produktov od začiatku veľmi silno formovali DNA Noma. Vždy sme boli reštaurácia založená na zbere surovín z divokej prírody.“

Mette Søberg, ktorá pred šiestimi rokmi začala ako stážistka v starej Noma a spočiatku bola posielaná zbierať machy, lišajníky a divoký cesnak do parkov a lesov, si zrejme všetky tieto skúsenosti osvojila ako málokto iný v tíme.

Ako podpora pre zber vo voľnej prírode existuje aj množstvo podkladov, dokonca aj bezplatná aplikácia projektu „Vild Mad“ pri tom pomáha. Žiaľ, zatiaľ len v dánčine. Tak každý vie, že mladé lipové listy sú perfektné do šalátu, ihličie z tisu však môže pôsobiť ako jedovaté huby.

Takmer stohlavý tím Noma je veselé spoločenstvo mnohých rôznych národov. Niektorí zostávajú len niekoľko mesiacov, iní sú tu roky. V porovnaní s inými reštauračnými kuchyňami v špičkovej gastronómii je síce aj Noma mužská spoločnosť, avšak bez tej povestnej negatívnej maskulínnej energie, aká vládne inde v gastronómii. O to sa osobne s veľmi veľkou energiou postaral Redzepi.

Prečo sa práve Mette Søberg stala šéfkou testovacej kuchyne? Redzepi ju chváli nadovšetko, jej kreativitu, jej schopnosť pracovať v tíme. Bola aj pri zahraničných dobrodružstvách Noma, pop-upoch v Austrálii a Mexiku. Pri týchto dvoch projektoch sa kedysi tak dogmaticky na dánske produkty fixovaná Noma zmenila a otvorila sa novým technikám s severskými prísadami. Tak sa napríklad v Japonsku priučili, ako tam mnohé jedlá s trochou dashi stávajú umami festivalom. Odvtedy sa aj v Noma takmer vždy pridáva ferment zvýrazňujúci chuť. A tu často stačí pár kvapiek esencie, aby napríklad divoká kačica chutila naozaj divoko. V núdzi má kuchyňa Noma aj niekoľko skutočných tajných zbraní v zálohe: „Náš Koji olej pozdvihne aj tú najnudnejšiu chuť na vzrušujúcu úroveň. A ocot z čierneho cesnaku je tiež často totálny trhák: chutí ako korenistá sladko-kyslá kola.“

Ako iní prominentní šéfkuchári, aj Redzepi mohol za veľa peňazí otvoriť pobočky Noma v Dubaji alebo Las Vegas. Nechcel zradiť pôvodnú myšlienku, a preto radšej investoval do výskumu a vývoja. Práca prebieha tak vedecky, ako len kuchári môžu byť. „Skúšame jeden a ten istý produkt až v 30 rôznych variantoch, protokolujeme každý pokus podľa presných zadaní.“

Sú to sčasti dosť monotónne pracovné postupy, ktoré môžu byť rýchlo frustrujúce: „Keď za sebou produkuješ samé nudné veci, skúšaš nevhodné metódy varenia alebo zlé techniky krájania, môže to byť poriadne
odradzujúce,“ opisuje Mette Søberg každodenný život v testovacej kuchyni. Ktoré experimenty už dopadli zle? „Učíš sa z každej pokusnej série. Radšej hovoríme, že ten či onen experiment prebieha v očakávanom vývoji trochu bokom.“

Často má potom kolega vedľa viac šťastia a to mobilizuje vlastnú sebadôveru. „Aj keď postupuješ akokoľvek systematicky, často sú to náhody, ktoré nechajú vzniknúť skvelú kreáciu. Pretože napríklad na vedľajšom sporáku práve vrie omáčka, ktorú spojíš so svojím experimentom.“ A niekedy potom každopádne prichádza do hry Redzepiho faktor. „René vidí a cíti so svojimi skúsenosťami veci, ktoré my v každodennom živote niekedy prehliadneme. Niekedy tam len krátko stojí, zmieša dve veci dokopy a to je potom niečo veľké.“ V niektoré dni však tímu uštedrí aj tvrdé rany. „To už sme veľmi ďaleko a presvedčení, servírujeme mu tri jedlá a on brutálne povie: ,Zabudnite na to, to chutí všetko rovnako.‘ A žiaľ, má pravdu. Jednoducho sme vo vývoji všetko príliš obohatili našimi aktuálnymi obľúbenými fermentami, čo potom skutočne môže viesť k určitej uniformite.“

Osobné preferencie v takejto pozícii človek už takmer nemá. Príliš rýchlo sa menia spektakulárne chute a nové dojmy. Avšak všeobecný záujem motivuje Søberg už roky. „Máme toľko pôsobivých chodov v menu a napriek tomu sú hostia spravidla stále zameraní na takzvaný hlavný chod. Toto jedno jedlo má byť vrcholom a väčšinou sa stotožňuje s mäsom, v každom prípade s množstvom proteínov. Pri našich menu to už len kvôli trom rôznym témam nie je vždy možné. Ale samozrejme ani nechceme, aby ľudia išli potom niekam inam na burger alebo steak. Preto vkladáme toľko práce do každého jedného fermentu, aby sme mali na tanieri dostatočne uspokojivé umami.“ Asi aj preto sa Mette Søberg tak nadchýna pre hubový chod v minuloročnom divinovom menu, akýsi puristický hubový ragú, finalizovaný s fermentom z divinového mäsa. „Mnohí hostia si mysleli, že tam vlastne majú mäso na tanieri.“

Testovacia kuchyňa funguje všetko iné, len nie v tajnosti, je umiestnená v jednom zo skleníkov pred reštauráciou. Tiež nie je nezvyčajné, že občas hostia zvedavo nahliadnu dnu. Polaroidy pripnuté na sklenených stenách však ukazujú len zriedka nové kreácie: „Tam visí skôr naše Best-of tímu s kreáciami, ktoré sa často ani nedostali do menu.“

Oddelenejšie a trochu skrytejšie v hlavnej budove sa nachádzajú fermentačné laboratóriá Noma. Niektoré z miestností vyzerajú so svojimi destilačnými prístrojmi, extraktormi a centrifugami presne tak, ako si človek práve predstavuje laboratórium. Skutočné procesy potom prebiehajú celkom neokázalo v skladovacích miestnostiach s presne kontrolovanou teplotou a vlhkosťou. A hoci sa mnohé môže javiť ako ultramoderná biotechnológia, v skutočnosti sa tu staré tradície a kultúrne techniky privádzajú na novú úroveň alebo dokonca zachraňujú pred zabudnutím.

Bez aspoň jednej fermentovanej zložky je jedlo v Noma nepredstaviteľné. Nemusí to byť ani nápadná hlavná prísada, často kreácii chýba len posledný chuťový impulz a tam

Zodpovedajúco je práca vo fermentačnom laboratóriu spojená viac s cukrárstvom ako s „normálnym“ varením. Záleží na každom grame a mnohých detailoch. Odchýlky od osvedčenej cesty majú malú šancu na úspech.

Miso, ocot, sójová omáčka, garum, mliečne kvasené ovocie a zelenina – päťčlenný tím vo fermentačnom laboratóriu to všetko zrejme už takmer z každého produktu skúšobne vyrobil. Popri soli je predovšetkým japonská pleseň Aspergillus oryzae, lepšie známa ako Koji, štartérom pre mnohé premeny vo fermentačnom laboratóriu. Už malé množstvo Koji všetko mení: farbu, konzistenciu, vôňu, chuť. Pleseň rozkladá proteíny a škrob v potravinách a v podstate ich predtrávi. Výsledkom jej rastu sú aromatické látky a množstvo glutamanu. Jemnosti ležia v detaile. Podľa druhu plesne a živnej pôdy má Koji rôzne vlastnosti. Niektoré druhy sú lepšie v rozkladaní škrobu, iné skôr efektívne premieňajú proteíny. Aj faktory ako čas, teplota a vlhkosť vzduchu ovplyvňujú výsledok. Vzrušujúce samozrejme aj to, že sa to všetko môže meniť podľa cyklu zberu, terroiru a sezóny. Na sezónu, teda na obdobie štyroch až piatich mesiacov, potrebuje tím v Noma okolo 150 kilogramov Koji ako štartovaciu kultúru.

Fermentovanie znamená v Noma ale nielen nakladanie a premieňanie v zmysle známych postupov z európskych a ázijských kuchýň. V Afrike a Indii sa napríklad z kvasenej kukurice pečú tenké chleby z kváskového cesta, ktoré slúžili pokusnej kuchyni ako vzor pre regionálne varianty so severskými obilninami.

Popri kuchároch sú v určitých fázach v práci aj špecializovaní potravinárski vedci. Pretože nie každá pleseň je nejedovatá, nie každý ferment je pre ľudí stráviteľný.

Keď mal René Redzepi nápad na Noma: Sprievodca fermentáciou, bol z ohlasu publika úplne prekvapený: „Stále nemôžem uveriť, že toľko ľudí doma varí podľa tejto nikovej záležitosti.“ Kniha bola medzitým preložená do mnohých jazykov a od svojho vydania v roku 2018 sa stále dobre predáva. Ako vedúci fermentačného laboratória v posledných rokoch pôsobil David Zilber. Svojou prácou sa stal populárnym medzi nadšenými gurmánmi prostredníctvom pravidelných príspevkov na sociálnych sieťach. So svojou hlavou plnou dredov, nespočetnými tetovaniami a ležérnymi hláškami Zilber roky stvárňoval popstar fermentácie. Keď rozpráva o kvasení, človek cíti silné bublanie v pohári, vníma rytmus a energiu premeny. Muž je témou poznačený, svedčia o tom aj motívy tetovaní na rukách a pleciach, ktoré okrem Mliečnej dráhy ukazujú aj vzorce oboch rakúskych fyzikov Erwina Schrödingera a Ludwiga Boltzmanna.

Keď David Zilber vysvetľuje základné princípy fermentácie úplne zjednodušene, každý je okamžite témou nadšený: „Predstav si, že si vyhadzovač v populárnom klube. Všetky baktérie by chceli dnu a spolu oslavovať. Ty ale chceš cool párty, preto robíš kontrolu pri vstupe a vpustíš len baktérie mliečneho kvasenia. – To je kontrolovaná fermentácia.“ Kniha, skôr suché dielo, ďaleko od akejkoľvek prezentácie na konferenčnom stolíku, je určená predovšetkým ako povzbudenie pre experimenty doma. „V praxi vezmeš kilo ovocia alebo zeleniny, zmiešaš ho s dvoma percentami soli z celkovej hmotnosti a zmes necháš týždeň pokiaľ možno vzduchotesne ležať v pohári alebo plastovom vrecku.“ Čo potom vybalíš, prináša radosť.

V laboratóriu Noma sú prísady spravidla už trochu nezvyčajnejšie. Napríklad veveričky, morské uhorky alebo varené pankreasové žľazy. „Pre testovaciu kuchyňu sme často museli vymýšľať veci, ktoré úplne vybočujú z bežného rámca,“ vyťahuje Zilber pikošky. „Musíš kvôli tomu hľadať pod kameňmi, ktoré sú skryté pod horami, o ktorých ešte nikto nič nepočul. Aby bol René ohromený a povedal: ,Dobre, to by mohlo byť základom pre marinádu‘, kopeš vo vetvených tmavých králičích norách tohto sveta. V najlepšom prípade kombinuješ novú technológiu a tradičné kvasenie na niečo skutočne nové.“

V zásade je všetko fermentovateľné, pretože pritom mikróby bezvýhradne všetko zožerú. A takmer všetko, čo kedy zapadlo do konceptu Noma, už bolo aj fermentované. Len nie všetko chutí dobre. Tam sa potom nielen jednoducho nakladá, ale napríklad mäso s Koji, soľou a trochou vody varí pri 68 stupňoch. Po dvoch týždňoch sa človek teší z čistého umami, ktoré ako omáčka napríklad zeleninu alebo huby pozdvihne do neba.

Doma to ide ale aj jednoduchšie. „Rozumieš významu umami vo vlastnej kuchyni, keď pridáš lyžicu sójovej omáčky do svojho suga Bolognese. Nikto nebude myslieť, že to talianske sugo vďaka tomu chutí ázijsky. Každý povie, že chutí lepšie. A keď teraz ešte začneš premýšľať o tom, koľko umami vzniklo vďaka baktériám mliečneho kvasenia v parmezáne a nastrúhaš si tento syr na hotové jedlo, potom celá téma fermentácie a umami už nie je abstraktná, ale úplne logická v aplikácii.“

Vôbec, väčšina mikróbov a baktérií je všetko iné, len nie zlá: „Vyžaduje si to čas, aby sa naša výskumná práca etablovala v gastronomickom spôsobe myslenia. Väčšina ľudí si pri mikróboch predstaví niečo pokazené alebo nejedlé, pritom nám väčšina z nich viac osoží, ako nám môže škodiť.“ Pre kuchára sa David Zilber neskutočne zahĺbil do problematiky. Veľmi rád rozpráva o holobiontoch. „Všetci sme holobionti. To znamená, že človek je komplexné životné spoločenstvo z mnohých rôznych organizmov, metaorganizmus. Sme osídlení mikróbmi, s ktorými sme zásadne spojení. Funkčnosť organizmu závisí celkom rozhodujúco od toho, že toto životné spoločenstvo je chápané vo svojej komplexnosti ako celok a udržiavané v rovnováhe. Tvoríme s našou kožou, našimi orgánmi ekosystém, ktorý je potom doplnený a oživený plodmi z polí farmárov, ktorí nás zásobujú touto potravou. Tak vzniká gigantický ekosystém. A fermentácia je dobrý most, aby sme to pochopili.“

David Zilber krátko pred vypuknutím koronavírusu v Európe odstúpil z vedenia fermentačného laboratória. Čas na nové dobrodružstvá, budúcnosť laboratória leží teraz v odborných rukách jeho doterajších zamestnancov. Celkom sa pustiť biotopu Noma aj tak nemôže. Keď sa reštaurácia po zatvorení kvôli covidovému lockdownu spočiatku znovu otvorila ako vínny bar, kuchyňa vypracovala dva varianty burgerov. Klasický cheeseburger bol relatívne rýchlo hotový. Vývojová práca pre vegetariánsky burger bola vtedy už oveľa komplexnejšia a ležala raz opäť v rukách Davida Zilbera: „Dobrý burger s hovädzím mäsom predsa dáva veľa kritérií: textúra, šťavnatosť, kôrka, umami, správna karamelizácia opečeného mäsa. Aby sme to dosiahli vegetariánsky, bolo jasné, že musíme pre textúru vyskúšať niečo s fermentovanými zrnami. Jačmeň bol príliš hrubý v skuse, nakoniec sme skončili pri quinoi. Namiesto pomerne sladkého Koji sme na fermentovanie použili tempeh. Jeho alkalickú chuť sme neutralizovali pridaním prášku kyseliny mliečnej. Deň stačí na to, aby vznikla hmota, ktorá sa cíti ako najlepšie mleté hovädzie mäso. Tým, že fermentuje na vzduchu, stráca zmes dostatok vlhkosti na to, aby sa dala neskôr dobre opiecť a aby bola aj po tepelnej úprave stále príjemne šťavnatá. O dostatok umami sa potom postaralo pridanie vo Veľkej Británii veľmi rozšírenej vegetariánskej pasty „Marmite“. Záverečný lesk a karamelový nádych po opečení prišli vďaka zmesi kvasnicového garumu a shoyu z bôbov fava.“

Aj keď Noma teraz opäť beží v normálnej prevádzke s tromi sezónnymi menu, stále existuje veľa dopytov kvôli veggie burgeru. „Pre mnohých to bol najlepší burger, aký kedy mali. Chutí skvele, napriek tomu je iný, bez toho, aby pôsobil cudzo. Absolútne typická kreácia Noma, ktorá dokazuje, že s know-how a vynaliezavosťou sa dá dobrá kuchyňa zvládnuť aj alternatívnymi prostriedkami.“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!