A-La-Carte

Majster vo všetkých triedach (2019/2)

José Avillez nie je len najlepšie hodnoteným šéfkuchárom v Lisabone, je navyše nesmierne populárny a úspešný. Popri avantgardnej reštaurácii Belcanto vie aj to, ako sa robí moderná portugalská kuchyňa.


Častí cestovatelia a experti na cestovný ruch vidia Lisabon ako novú Barcelonu. V skutočnosti majú obe destinácie niekoľko spoločných čŕt, v dobrom aj v zlom. Obe mestá sú nádherné, majú obrovské množstvo šarmu vďaka svojej starej zrekonštruovanej architektúre, majú uvoľnený stredomorský nádych a z hľadiska kulinárstva stoja za nekomplikovanou stredomorskou stravou v tej najlepšej kvalite. Na tej menej príjemnej strane stoja hordy turistov a ľudí so selfiestickmi v ubytovaniach cez Airbnb, pouliční predajcovia, ktorí vynikajú neuveriteľným brakovým tovarom, a pouliční muzikanti, ktorí namiesto fada brnkajú pesničky od Queen a Nirvany.

V oboch mestách sú pôvodní obyvatelia pre nedostatok miest na ústup bez turistov už viac než nahnevaní, zatiaľ čo zástupcovia obcí stále poukazujú na hojne pritekajúce príjmy do obecnej pokladnice. Ale práve obyvatelia Lisabonu vedia, že peniaze samy o sebe nemôžu nič zmeniť. Veľký požiar v historickej štvrti Chiado, ktorý v roku 1988 zničil niekoľko hektárov starého mesta, a portugalská hospodárska kríza, ktorá na začiatku tohto desaťročia, spustená štátnym dlhom a bankovou krízou, priviedla väčšinu obyvateľstva do existenčných núdzí, boli tvrdé skúšky, na ktoré sa nezabúda tak rýchlo.

V roku 2012, teda presne na vrchole tohto nepríjemného hospodárskeho scenára, sa José Avillez cítil zrelý na otvorenie svojej prvej vlastnej reštaurácie. Avillez je klasický kariérny menič. Vlastne vyštudoval podnikovú ekonomiku, než ho predsa len začal fascinovať moderný kuchynský zázrak v susednom Španielsku. Kuchárske vzdelanie v pravom slova zmysle nikdy neabsolvoval, ale stáže v legendárnom El Bulli u Ferrana Adriu, ako aj niekoľko mesiacov u Alaina Ducassa v Paríži definitívne zmenili jeho život. Ako šéfkuchár v Tavares, vtedy najstaršej a najuznávanejšej reštaurácii v Lisabone, mohol prvýkrát realizovať svoje nápady na modernú portugalskú kuchyňu. Výsledkom bola michelinská hviezda za jeho kuchárske remeslo a práve dostatok odvahy na vlastnú reštauráciu.

José Avillez vložil všetky svoje peniaze a aj veľa toho, čo ani nemal, do reštaurácie Belcanto, situovanej v najlepšej polohe šikmo oproti opere. „Bolo to strašné, v niektoré dni sme mali na obed a večeru len päť hostí.“ Avillez nútene vydržal. Medzi tými niekoľkými hosťami sa jedného dňa nachádzal aj Frank Bruni z New York Times. Tak veľmi básnil o modernej súčasnej kuchyni v Belcanto, že od vydania článku bola reštaurácia dobre obsadená.

Dnes možno Belcanto nájsť v zozname World’s 50 Best 2018 na 75. mieste, od roku 2014 má dve michelinské hviezdy a práve má za sebou presťahovanie o pár domov ďalej od pôvodného miesta založenia. Nová adresa pôsobí atmosféricky ešte dôstojnejšie, ešte privátnejšie. Naďalej si možno vyberať medzi klasickým menu a takzvanými „evolučnými menu“ alebo si objednať jedlá z oboch ponúk. Odporúča sa v každom prípade trilógia Carabinero, pri ktorej sa jedna časť servíruje v polovici hlavy ako teplý tatarák, nasledovaná neuveriteľne sladkým telom a potom hlavou samotnou, ktorá sa udržiava teplá v obale zo soli a repy; obsahom je krikľavo červená, nesmierne intenzívna a čisto chutiaca šťava. Chrbát skutočne veľmi mladého a malého prasiatka sa pripravuje a oslavuje podobne ako klasická pekinská kačica. Tam aj tam sa všetko točí okolo lahodnej kože. Medzičasom sú patrične známe čierne a biele „kamene“ z cíceru, tresky a pečene ako amuse-bouche. Veľmi hravé v tradícii El Bulli sú tuniakové košíčky ukryté v kytici kvetov. Grandiózne už len kvôli kvalite produktu sú homáre s bielou fazuľou a strieborne lesklá makrela, ktorá sa len veľmi jemne údi. Pri dezerte ohromí kombinácia čokolády a kalamárového atramentu. Černejší dezert už nemôže byť – a napriek tomu chuťovo (sladký, horký a slaný) tak dobre zapôsobiť.

Pri spätnom pohľade bol začiatok uprostred hospodárskej krízy Portugalska pre Josého Avilleza šťastnou zhodou okolností. Dnes je pánom nad takmer 600 zamestnancami a prevádzkuje 15 reštaurácií v širšom okolí Lisabonu. Nedávno otvoril ďalší podnik vo svojom rodisku a bydlisku Cascais na jednom z najkrajších pobrežných miest. „Pre našu expanziu bol čas po finančnom krachu šanca, ktorú sme mohli využiť. Všetky základné náklady boli vtedy veľmi nízke. Mohli sme uzavrieť dlhodobé nájomné zmluvy v špičkových objektoch v starom meste, ktoré by boli dnes neúnosné.“ José Avillez mal už vtedy záľubu v najlepších lokalitách, špeciálne s ohľadom na nehnuteľnosti v Lisabone. V skutočnosti sú pri mnohých gastroprojektoch príslovečne polovicou nájmu. Mnohé z nich boli založené v čase, keď boli príslušné nájmy ešte dostupné; uprostred portugalskej hospodárskej krízy a pred dnešným realitným boomom, v dôsledku ktorého sa v Lisabone usídľujú dokonca svetové hviezdy ako Madonna. Urobila to údajne kvôli kultúre a kráse mesta. Daňové cukríky jej zrejme uľahčili konečné rozhodnutie.

V Bairro do Avillez, plošne obrovskom komplexe v starom meste, pozostávajúcom z Mercearia, akéhosi obchodu s lahôdkami s najlepšími šunkami a syrmi z Portugalska, skôr rustikálnej reštaurácie Taberna, predovšetkým však skvelej reštaurácie Páteo s nádhernou ponukou rýb a morských plodov, možno najlepšie ochutnať Avillezovu myšlienku modernej portugalskej kuchyne.

Moderná, ľahká kuchyňa, založená na čerstvých rybách, morských plodoch a zelenine, bola na začiatku aktuálneho storočia pre Portugalsko niečo úplne nové. Tradičnej kuchyni krajiny hrozilo, že zahynie na svojej ťažkopádnosti. Avillez urobil to, čo sa naučil v El Bulli: myslieť mimo rámca, všetko spochybniť a nanovo poskladať.

Regionalita vyplýva z témy. „Snažíme sa, aby 95 percent našich použitých surovín pochádzalo z Portugalska. Treba si však uvedomiť: Kedysi Portugalsko nielen objavovalo krajiny a tým do krajiny prinieslo veľa rastlín, korenín a príprav z Ázie, Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. My sme naopak exportovali napríklad tempuru do Japonska.“ A potom je tu ešte vec so sušenou treskou, ktorá síce platí za typickú portugalskú surovinu, „ale ruku na srdce: Treska nikdy neplávala pred pobrežím Portugalska. Solená a sušená ryba na typické Bacalhau vždy pochádzala zo severu Európy.“

„Tradičné sa musí človek naučiť chápať a nanovo žiť“, myslí si Avillez. „Väčšina jedál a produktov bola vytvorená z nutnosti. Ryba sa sušila soľou, zelenina sa nakladala do octu alebo olivového oleja. – Veď neboli žiadne možnosti chladenia. Nešlo teda výlučne o chuť, ale o uchovanie potravín.“

Príprava klasických mušlí s cesnakom a petržlenom trvá dnes dve minúty. V pôvodnom recepte sa mušle varia 15 minút. To sa robilo, aby sa chránilo pred zdravotnými problémami. Tak je to s mnohými vecami. Nestačí povedať, že stará mama to tak vždy robila. Nemôžeme zostať stáť v histórii. Zároveň však musíte presne vedieť, prečo porušujete staré pravidlá a robíte niečo nové. Odpoveď na otázku ,prečo‘ je nesmierne dôležitá.“ Technické hračky a nápady, ktoré udivujú a ohromujú, sú v Belcanto na dennom poriadku. „Nie ako samoúčel, ale ako podpora našich základných myšlienok. To dnes k zábave v špičkovej reštaurácii jednoducho patrí.“ A tú majú teraz konečne opäť aj miestni hostia. „Naša ekonomika bola tak na dne, že nikto nemohol mať radosť z môjho jedla. Ale teraz k nám opäť chodia aj miestni zo strednej vrstvy.“

S množstvom prevádzok sa José Avillez v niektorých situáciách cíti už trochu zodpovedný za budúci vývoj štvrte starého mesta, ktorú obhospodaruje. Napríklad, keď necháva Café Lisboa opraviť tak, že si človek myslí, že starý lesk s mramorom a zlatom medzičasom nikdy nezmizol. Alebo keď reaguje na rozmáhajúcu sa jednotnú stravu tak, že práve zakladá aj podniky na hamburgery, pizzu a sendviče. „Len s lepšou kvalitou“, ako šikovný obchodník v bielom kuchárskom plášti šibalsky podotýka. Z avantgardy samotnej sa totiž nikto nenasýti.

V Bairro do Avillez, zámerne umiestnenom trochu skryto, si Avillez splnil akýsi sen z mladosti a inicioval gurmánske kabarety s názvom Beco. V štýle varieté divadla čakajú hosťa popri rôznych speváckych a akrobatických vystúpeniach aj čiastočne ohromujúce jedlá s akýmsi best-of molekulárnej kuchyne. „Nič tu nie je, ako sa zdá“, sľubuje jedálny lístok. A skutočne, pri marketingu rôznych gastronomických nápadov pre Josého Avilleza sa koniec ponúkajúcich sa možností zďaleka nedosiahol.

Belcanto
Avantgardný podnik s jednou z najlepších kuchýň Portugalska. Rua Serpa Pinto, 10 A, Lisabon. www.belcanto.pt

Páteo
Najlepšie ryby a morské plody v uvoľnenom prostredí. Rua Nova da Trindade 18, Lisabon. www.bairrodoavillez.pt

Taberna
Šunky, syry a iné portugalské lahôdky a tradičné jedlá v Bairro do Avillez, Rua Nova da Trindade 18, Lisabon. www.bairrodoavillez.pt

Café Lisboa
Tradičná kaviareň plná nostalgie. Dobrá na snacky a obed. Largo de São Carlos 23, Lisabon. www.cafelisboa.pt

Pizzaria Lisboa
Italo-kuchyňa a niekoľko Avillezových klasík v neformálnom prostredí. Rua dos Duques de Bragança 5 H, Lisabon. www.pizzarialisboa.pt

Cantinho do Avillez
Novo otvorené elegantné reštauračné zariadenie v prímorskom letovisku Cascais so stredomorskou portugalskou kuchyňou. Rua da Palmeira 6, Cascais. www.cantinhodoavillez.pt

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!