Text: Roland Graf · Ilustrácia: Joel Spector
Diskusia o tom, či by sa pozícia Rakúska ako medzinárodnej destinácie pre gurmánov nemala odvíjať od sladkej tradície krajiny, sa objavuje znova a znova. Pri takmer každom gastronomickom sympóziu alebo kampuse kreatívnych kuchárov táto otázka raz vyvstane. Radia sa, gestikulujú, prinášajú príklady, rozoberajú ich a potom sa vrátia späť k svojim sporákom alebo do redakcií. Napokon, takýto kulinársky „branding národa“ by mal tradíciu. Dokonca aj Francúzi dodnes uznanlivo hovoria o viedenskom pečive (Viennoiserie). Aspoň v baroch si staré recepty už dávno našli svoje miesto; v posledných rokoch sa na koktailových lístkoch trendy barov čoraz častejšie objavujú drinky, ktoré v podstate nie sú ničím iným ako piteľnými dezertmi.
Znudene by sa za tým dal vidieť už beztak dávno očakávaný protitrend k čoraz suchším drinkom. Pretože súčasný rozmach drinkov z éry pred prohibíciou by nemal zakrývať fakt, že nie každému konzumentovi koktailov tento štýl chutí. Drinky typu „alkohol na alkohol“, ako boli vtedy často pravidlom, pozostávajú jednoducho len z alkoholu, aj keď je daný základný destilát aromaticky vyvážený likérmi alebo aromatizovanými vínami (napríklad vermútom v tak obľúbenom Manhattane alebo Dry Martini). Nikto sa nechce vrátiť do čias Toma Cruisa a krikľavo farebných, krémovo-cukrových excesov zo stojanového mixéra, no „ležať pod stolom po troch drinkoch a pod hostiteľom po štyroch“, ako sa obávala Dorothy Parker, je rovnako nežiaduce.
Jasné, znova Mozart! V tomto zmysle majú vyvážené a mierne sladkasté koktaily, ktoré sa navyše môžu pochváliť aktuálne dôležitým šľachtickým titulom lokálneho pôvodu, očakávať určitú základňu fanúšikov. Pričom sa, samozrejme, medzi napodobnenými jedlami nájdu aj klišé z obchodu so sladkosťami. Ak však vieme, že Ben Koch, ktorý svoju tekutú Mozartovu guľôčku pod názvom „Čarovná flauta“ servíruje vo viedenskom bare „Eberts Cocktailbar“, je Nemec, prejde to aj ako skutočná pocta našej krajine. Najmä preto, že sa v ňom nachádza salzburský Mozartov likér, prísada, ktorá aj medzinárodne celkom dobre reprezentuje „sladké“ Rakúsko. Vďaka tejto obľube je dnes už v japonskom vlastníctve a názvy produktov bieleho, hnedého a tmavého čokoládového likéru boli poangličtené. „Mozart Dry“, technicky vzaté vodka z čokoládového extraktu (macerátu), sa v Kochovom recepte kombinuje, samozrejme, s pistáciami.
V konkrétnom prípade koktailový pohár pokrýva espuma, ako ju poznáme ešte z čias vrcholu molekulárnej kuchyne. Pretože aj pri dezertných drinkoch (alebo sa to povie drink-dezerty?) musí byť krémový prvok, šľahačka, – ak to chceme ešte sociologicky povýšiť: mäkkosť a prispôsobivosť Rakúšanov – prítomný. Zodpovedajúco často sa v drinkoch nachádzajú prísady, ktoré by mohli byť aj v recepte na koláč: sneh z bielkov, žĺtky, šľahačka a lieskové oriešky.
Mexický cisársky trhanec. Pri všetkej láske k domácim sladkostiam, chrbtovú kosť väčšinou tvorí medzinárodný destilát. Obzvlášť rada sa ako základ používa horká a zemitá aróma tequily. Na rozdiel od neutrálnejších destilátov, ktoré sladkosti ponúkajú len malý alebo žiadny protiváhu, je mexický národný nápoj ideálnym partnerom. Nie v poslednom rade vďaka „signature drinkom“ – od Daiquiri (väčšinou s jahodami alebo ananásom) až po Palomu (s grapefruitom) – vidíme, že si dobre rozumie s ovocím a jeho ovocným cukrom. Preto neprekvapuje, že na tohtoročnej „Tahona Society“, koktailovej súťaži značky Olmeca Tequila konanej v Salzburgu, stavila dobrá polovica zo 14 účastníkov na inšpiráciu z kuchárskej knihy starých mám.
To o babičke možno brať doslova: „Súprava, v ktorej bol môj drink servírovaný, je po mojej babke,“ prezrádza Andrea Hörzer. Jej vďačí aj za jedlú predlohu víťazného drinku: „Inšpiroval ma jablkový koláč, ktorý vždy piekla.“ Barman z „Bar 67“ v hoteli Post v tirolskom Ischgli však nepoužila hocijaké jablko. „Odroda Kronprinz bola prvýkrát vypestovaná v mojom rodisku Gleisdorf,“ hovorí Hörzer, ktorá tým mala aj hneď názov pre svoj tequilový koktail. „Kronprinz von Arandas“ stavia most medzi domácou tradíciou pečenia a rodným mestom tequily Olmeca, Arandas v provincii Jalisco. Popri piteľnom jablkovom koláči servírovali účastníci aj tekutý cisársky trhanec (Theresa Müller z lineckého speakeasy „Frau Dietrich“) alebo salzburské halušky (Christian Größlbauer, „Rieders“, Ried im Innkreis).
Kardinálov rez, tekutý, prosím! Aj séria tekutých dezertov, ktoré viedenský rutinér Markus Altrichter počíta k svojim vlastným kreáciám, začína tequilovým drinkom. Začiatok urobila „Tekutá Sacherova torta“, ktorú viedenský barman so šiltovkou ako svojou značkou vytvoril. Z čias jeho pôsobenia v bare hotela Meliá na Donau-Platte, ktorý sa nachádza vo výške, pochádza však jeho aktuálny favorit z tortovej vitríny. „Prečo už nikde nie je naozaj dobrý Kardinálov rez,“ pýtal sa Altrichter a servíroval jeho koktailovú variantu v rámci menu. „To je, samozrejme, skôr drink pre dámy,“ pripúšťa vynálezca „Kardinal Waffle“. „Mnohí hostia, ktorí tento ,rez‘ raz ochutnali, si ho však potom vždy radi dali ako bodku za večerom v bare.“
Predajné hity, na ktoré Altrichter naráža, sa z týchto krémovo-sladkých drinkov u „barových mušiek“ zameraných na suché koktaily zrejme nestanú. Pritom práve v momentálne znova objavenej dobe pred americkou prohibíciou zohrávali celkom významnú rolu. „Singapore Sling“, pre mnohých barmanov nie viac ako ázijská varianta ovocného rezu s ananásovou a čerešňovou arómou, bol vytvorený v roku 1915 Ngiamom Tong Boon. Ešte aj dnes sa v šesťhviezdičkovom hoteli „Raffles“, mieste jeho vzniku, predá denne 1 000 kusov, hovorí hotelový manažér Christian Westbeld. Pôvodne bol vytvorený pre ženy, ktoré z verandy pozorovali príchod koloniálnych dôstojníkov a pre ktoré bol čistý alkohol považovaný za nepatričný.
Lesné müsli so slamkou. „Ale aj White Lady je klasický recept,“ pripomína barman z „Halbestadt“ Erich Wassicek ďalšiu klasiku. Viedenčan preto nemá „zásadne nič proti sladkým drinkom“, ako pri každom dobrom koktaile musí byť len vyvážená chuť. Takto adaptoval pre svoju „tekutú verziu tyčinky Balisto alebo lesného müsli“ aj recept britského guru drinkov Simona Difforda (www.diffordsguide.com). Z jeho „Nutty Berry’tini“ sa stal „Nuts ’n’ Berry“, založený rovnako na prísadách lieskový oriešok a lesné plody, oboje, samozrejme, v likérovej forme. Odkiaľ priniesol recept do malého baru v oblúkoch mestskej dráhy, Wassicek už presne nevie: „Pokiaľ si pamätám, receptúru som mal od Reného Kronsteinera zo Sea Cloud Cruises.“
Vodka dodáva drinku napriek jeho dvom likérom celkom potrebný šmrnc. A keď sme už pri vodke: Nejednému drsnému chlapovi sa podarilo zmieriť s krémovými drinkmi po tom, čo Jeff Bridges ako titulný hrdina filmu „Big Lebowski“ vypil jeden „White Russian“ za druhým. Tekutý dezert predsa človek nemusí nutne konzumovať ako „Dude“ v župane.
Čarovná flauta
Prísady
1 vajce
1,5 cl šľahačky
2 cl Mozart Dry
3 cl sherry (Lustau PX)
domáca pistáciová espuma
Pohár: Goblet alebo koktailová miska
Deko: Mozartova guľôčka
Príprava
Všetky prísady v šejkri najprv „nasucho“ (= bez kociek ľadu) pretrepať, aby sa vajce vyšľahalo do peny. Potom pridať kocky ľadu a ešte raz silno pretrepať po dobu desiatich sekúnd. Scediť do vopred vychladeného pohára, doplniť pistáciovou espumou a ozdobiť Mozartovou guľôčkou.
Andrea Hörzer, Bar 67, Hotel Post, Ischgl
Kronprinz von Arandas
Prísady
25 cl Lillet Blanc
2 gramy lecitínu
6 cl tequily (Olmeca Altos)
2 kúsky zázvoru
1 jablko Kronprinz
2 cl domáceho jablkovo-medového sirupu (2:1)
2 barové lyžičky jablčného octu
Pohár: sklenená šálka na čaj
Deko: jablkový čips a mini-taco so slaninou
Príprava
Na penu rozmixovať Lillet a lecitín tyčovým mixérom. Zázvor a ošúpané jablko rozdrviť v šejkri barovou paličkou („gemuddlet“). Pridať kocky ľadu, s ostatnými prísadami silno šejkrovať na ľade aspoň 15 sekúnd a scediť do krištáľovej šálky. Ozdobiť penou z Lilletu. K tomu pridať jablkový čips a mini-taco obložené varenými kúskami jabĺk a grilovanou slaninou.
Markus Altrichter, barový konzultant a brand ambasádor, Viedeň
Kardinal Waffle
Prísady
1 bielok
1,5 cl domáceho ríbezľového sirupu
4 cl ginu (Tanqueray No.10)
1 žĺtok
2,5 cl domáceho vanilkového sirupu
1 cl čerstvej citrónovej šťavy
Pohár: Goblet
Deko: žiadna
Príprava
Bielok a ríbezľový sirup vyšľahať, kým nevznikne tuhý sneh. Gin, žĺtok, vanilkový sirup a citrónovú šťavu dať s ľadom do šejkra, schladiť šejkrovaním a scediť do vopred vychladeného pohára bez ľadu. Navrch dať ríbezľový sneh a zľahka opáliť flambovacou pištoľou.
Erich Wassicek, Halbestadt, Viedeň
Nuts ’n’ Berry
Podľa Simona Difforda
„Nutty Berry’tini“
Prísady
2,5 cl vodky
2,5 cl Chambord
2,5 cl Frangelico
2,5 cl kávenej smotany (10% tuku)
Pohár: koktailová miska (Coupette)
Deko: 3 maliny
Príprava
V šejkri pretrepať všetky prísady s ľadom a scediť do koktailovej misky. Servírovať ozdobené malinami – bez ľadu.