A-La-Carte

Severská kuchyňa pre pokročilých (2020/3)

Gejzíry, jazdenie na poníkoch, remeselné pivá a domáce špeciality z veľryby, soba a žraloka grónskeho. Výlet na Island má vždy v cene aj dobrodružstvo.


Vonku je poriadne chladno a vo vode plus 37 stupňov, niet nad to vliezť do plaviek a ponoriť sa do lagúny. Do slávnej Modrej lagúny na Islande, kde horúce pramene lákajú turistov z celého sveta. V súčasnosti je tu kvôli koronavírusu oveľa menej kúpajúcich sa ako zvyčajne a dvojmetrový odstup sa dá ľahko dodržať aj počas plávania.

Tento pôžitok nie je lacný. Vstupné, župan a šľapky stoja 71 eur. Ale stojí to za tú zábavu, dopriať si trochu tepla v chladnom arktickom začiatku leta. Bolo by však škoda obmedziť návštevu Islandu len na turistické atrakcie. Pretože od víťazného ťaženia severskej kuchyne sa aj tento ostrov stal rajom pre gurmánov. Ťažko uveriť, ale je to tak.

Nehovoríme pritom o tradičných jedlách Islanďanov; o varených ovčích hlavách, fermentovaných rajach, kyslo marínovaných tuleňových plutvách alebo baraních semenníkoch naložených v srvátke. A ani veľrybie mäso (áno, lov veľrýb je na Islande stále povolený!) nemusí byť v jedálnom lístku. Nie, to je už aj pre mladých Islanďanov príliš veľa tradície.

Dnešná islandskej kuchyňa sa sústreďuje na to, čoho má ostrov nadbytok – ryby a iné morské plody, zdravé jahňatá, bylinky, kvaku, bobule a všetko ostatné jedlé, čo možno nájsť v machu alebo v lese, ako to predviedla slávna reštaurácia Noma v Kodani. Kulinársku objavnú cestu by ste mali začať v prístave Reykjavík, napríklad v Sæmundur í Sparifötunum, čo v preklade vlastne znamená „losos v slávnostnom obleku“, ako vysvetľuje mladý čašník. Všetci sú tu mladí, muži aj ženy, muži samozrejme s trendy bradou a všetci v roztrhaných džínsoch. A radi a dobre sa zabávajú, nielen na après-ski v Ischgli, kde sa šiesti Islanďania nakazili koronavírusom.

Sæmundur je gastro-pub, teda akýsi gurmánsky hostinec, priamo na prvom poschodí mládežníckeho hostela Kex a je praktický ako úvod do islandskej kuchyne. Majú tam dvanásť rôznych pív, väčšinou lokálne uvarené remeselné pivá. Ako snack prichádza na začiatok „Hardfiskur“, sušená treska, no, dá sa. A degustačné menu napovie, čo vás neskôr čaká v reštauráciách. Hummus z červenej repy, losos s paštrnákovými lupienkami a bylinkovou majonézou, trhané jahňacie (pomaly varené jahňacie) s lesnými hubami, čerstvými bobuľami a karamelizovanou červenou kapustou. Vlastne celkom dobré – a v ktorej rakúskej alebo nemeckej mládežníckej ubytovni dostanete takéto menu?

O pár domov ďalej, v pivovare Bryggjan, mikropivovare, to funguje podobne, len o niečo vznešenejšie. Šesť pív – dve pivá typu ležiak, dve typu ale, dve typu IPA – možno ochutnať za 25 eur, čo nie je práve lacné, ale úprimne, na Islande nie je lacné nič. Pokračujeme ďalej s homárom s tekvicovými semienkami a tradičnými Fish 'n' Chips, ktoré si Islanďania odpozerali od Britov. A v Messinn, malej rybej reštaurácii v meste, sa špecializujú na údajne „typicky islandské“ rybie panvice. Platesa prichádza s paradajkami, kaparami a petržlenovou vňaťou, červený ostraň so zelerom, kukuricou a čili.

Pred ďalším kulinárskym testom však treba preskúmať aj iné krásy ostrova. Samozrejme, musíte si zajazdiť na slávnych islandských poníkoch (radšej na jar a v lete než v zime, vtedy vám pri mínus 20 stupňoch v lese môžu omrznúť prsty na nohách) a potom vyraziť ku gejzírom v strede ostrova, asi dve hodiny jazdy z Reykjavíku. Po desiatkach sa prichádzajúci návštevníci kochajú pohľadom na horúce vodné fontány, ktoré každých desať minút vystrekujú až do výšky 30 metrov. Divadlo, ktorému niet páru, ale po dôkladnom prechádzaní sa, nákupe riasových masiek v turistickom obchode a dvojhodinovej spiatočnej ceste sa opäť dostaví hlad.

Tentoraz ideme do Matur og drykkur (v nemčine o niečo menej farebne „Jesť a piť“) na severnom konci mesta, od pláže oddelenom len cestou. Tam sa už pomerne krátko po Noma-hype začali venovať novej islandskej kuchyni. Ako finger food sa podávajú lupienky z rybej kože s cmarom a tresčí jazyk v pivnom cestíčku. Znie to trochu zvláštne, je to však celkom stráviteľné. Nasleduje rybia polievka s halibutom, mušľami, jablkom a hrozienkami, ponúkaným žriebäcím kroketám s bobuľovým džemom by ste sa mali vyhnúť najmä v prítomnosti detí, sobovacie krokety (spomínate si: Rudolph, sob s červeným nosom!) u mladšej generácie takisto nepochodia lepšie. Hlava z tresky s glazovanými bobuľami a kapustovým šalátom je zaujímavá, arktický sivoň s mrkvou, cibuľou a mušľami rovnako ako jahňacie s pyré z kvaky sú celkom lákavé, nielen na pohľad, ale aj pre chuťové bunky.

Kto má radšej vegetariánsku stravu, tomu možno odporučiť Vox v hoteli Hilton. Riasy so žeruchou a špenátom, karamelizovaná cibuľa, štyrikrát repa (ako polievka, údená, surová a varená so šťaveľom) – toto menu skutočne rozbúcha vegetariánske srdce. Veľa zeleniny dostanete aj v Ox, akomsi reštauračnom koncepte v rámci reštaurácie. Kvôli tomu musíte putovať do Ion City Hotel, ďalej do miestnej reštaurácie Sumac a potom cez tajné dvere do miniprevádzky so 14 miestami na sedenie. Tam Thrainn Freyr Vigfusson podáva jedlá svojej starej mamy vo forme tapas.

Čo môžete vynechať, je polhodinová cesta do Hafnarfjörður. Miestni tam postavili pascu na turistov. Volá sa to Viking Village, do reštaurácie Fjörukráin sa zmestí 200 ľudí, ktorých tam pri nekonečne dlhých drevených stoloch, ktoré pripomínajú mníchovský Hofbräuhaus, „rozmaznávajú“ najrôznejšími islandskými jedlami od tučných sleďov až po fermentovaného žraloka. A samozrejme, medzi stolmi poskakujú aj nejakí Vikingovia a šíria islandský folklór. Toto naozaj nemusí byť, najmä nie v časoch koronavírusu.

Radšej sa tešte na vrchol islandskej kulinárie: Za svoju prvú reštauráciu Dill na okraji Reykjavíku získal Gunnar Karl Gíslason michelinskú hviezdu. Aj francúzski inšpektori potrebujú nové podnety, a preto zaradili aj tento ostrov do červeného sprievodcu. V zime sa Gunnar presťahoval, priamo do mesta, na malú hlavnú ulicu, na prvé poschodie obchodného domu. Po schodoch hore, hore je dvanásť stolov s potrebným odstupom a obrovská otvorená kuchyňa, kde šéfkuchár sám pracuje a priateľsky kývne, keď nového hosťa usadia k stolu. V čase koronavírusu mal otvorené len v sobotu večer, teraz pomaly znova rozbieha prevádzku.

„Islandská kuchyňa je samozrejme pokračovaním severskej kuchyne, ako ju naštartovala Noma,“ priznáva. „Takmer všetky moje suroviny odoberám z okolia – čerstvé ryby, jahňatá, bobule, bylinky a huby. A snažím sa pripraviť všetko čo najjednoduchšie a najviac redukovane.“ Začína sa to sľubne malými chuťovkami: kúsok chrumkavej tresky so slivkou, cibuľový koláč s mrkvou, červená repa s čučoriedkami, husia koža na kúsku chleba a grilované jahňacie brucho s paprikou. Potom trikrát zelenina (fermentovaná kapusta, kozí syr so zelerom, kvaka s koriandrom), než na stôl príde chod s treskou. A to je skutočná senzácia večera. Zaujímavejšiu a lepšie pripravenú rybu možno nájsť len ťažko niekde inde.

Treska sa podáva trikrát, raz ako pyré s chrumkavou kožou, potom ako polievka s kôprom a zemiakmi a nakoniec stredný kus s koreňovou zeleninou a porciou kaviáru na vrchu. Iba pri bielych vínach niektorí hostia krčia tvár: naturálne vína, ktoré skôr pripomínajú ocot než hroznovú šťavu. „Áno, v tom sa musíme ešte zlepšiť,“ priznáva aj šéfkuchár po tom, čo jedno ochutnal. „Ale pri červenom víne sme lepšie zásobení.“

A to je k druhému hlavnému chodu, husacine. Z nej sa podáva stehno v omáčke s naloženou koreňovou zeleninou a prsia s riasovým maslom a čiernymi brusnicami. Že to myslí s miestnymi bylinkami a zeleninou vážne, ukazuje Gunnar pri dezerte. Pečená sušienka so zelerovými semienkami, grilovaná červená repa so sušenými riasami, karamel s arktickým tymianom, to určite nenájdete v žiadnom stredoeurópskom jedálnom lístku.

„Dúfam, že chutilo,“ hovorí Gunnar pri stole a smeje sa: „Tie úplne tvrdé islandské veci ako naložený a fermentovaný žralok som vynechal.“ Ďakujem, Gunnar. Bolo to zaujímavé, chutné a trochu dobrodružné. Ale teraz treba vyraziť za ďalším dobrodružstvom. Krátko pred polnocou vyráža turistická loď, aby vonku na mori zachytila polárnu žiaru.

A ak, ako je to žiaľ častejšie, polárnu žiaru neuvidíte, potom lodná spoločnosť ponúka opakovanie výletu pri ďalšej návšteve Islandu v priebehu dvoch rokov. Vôbec nie zlé, vtedy si môžete znova otestovať novú islandskú kuchyňu.

Sæmundur í Sparifötunum
www.kexhostel.is/saemundur-gastro-pub

Bryggjan Brewery
www.bryggjanbrugghus.is

Messinn
www.messinn.com

Matur og drykkur
www.maturogdrykkur.is

Vox
www.vox.is

Ox
www.ox.restaurant

Fjörukráin
www.fjorukrain.is

Dill
www.dillrestaurant.is

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!