A-La-Carte

Žiadny stres (2019/3)

Pokiaľ ide o chov a porážku zvierat, domáce zákony sú nielen veľmi prísne, ale miestami aj nelogické. Napriek tomu niekoľko angažovaných horských poľnohospodárov v Západnom Štajersku presadilo metódu, z ktorej majú úžitok zvieratá aj spotrebitelia. Text & fotografie Georges Desrues Pre Hannes Kienzer boli transporty zvierat odjakživa tŕňom v oku…


Pokiaľ ide o chov a porážku zvierat, domáce zákony sú nielen veľmi prísne, ale miestami aj nelogické. Napriek tomu niekoľko angažovaných horských poľnohospodárov v Západnom Štajersku presadilo metódu, z ktorej majú úžitok zvieratá aj spotrebitelia.

Text & fotografie: Georges Desrues

Transporty zvierat boli pre Hannesa Kienzera odjakživa tŕňom v oku. „Vytrhnúť dobytok z jeho stáda, zahnať ho na príves, na ktorý nie je vôbec zvyknutý, tam ho uviazať a potom ho samotné viezť do úplne cudzieho prostredia, mi vždy pripadalo ako zbytočné trápenie, ktorého som chcel zviera ušetriť“, rozpráva poľnohospodár a lesník. Preto už pred desiatimi rokmi hľadal metódu, ako poraziť dobytok priamo v jeho známom prostredí na dvore a vystaviť ho tak čo najmenšiemu stresu – a narazil pritom najskôr na tvrdohlavý odpor.

„Náš vtedajší úradný veterinár nám okamžite povedal, že to nikdy neprejde, že v Rakúsku sú predpisy príliš prísne, že by sme mali myšlienku domácej porážky opustiť“, spomína vysoký chovateľ s rednúcimi vlasmi a strniskom. To všetko preto, že podľa rakúskeho zákona sa musí zviera do bitúnku priviesť živé. Pritom v tom čase už v Nemecku a Švajčiarsku existovali zákony, ktoré umožňovali domácu porážku. „V Rakúsku sa v tomto smere zjavne zaspal vývoj“, ľutuje Kienzer.

No nedal sa len tak odradiť od svojho zámeru. A tak spolu s desiatimi ďalšími poľnohospodármi zo svojho regiónu založil združenie „Iniciatíva za bezstresovú domácu porážku“. Tak ako Kienzerov dvor, aj dvory ostatných členov sa nachádzajú v okrese Deutschlandsberg v Západnom Štajersku. Vo všetkých prípadoch ide o ekologicky hospodáriacich horských poľnohospodárov, ktorí predávajú mäso zo svojich zvierat priamo a svoje farmy prevádzkujú na pohorí Koralm. Ide o stredohorské pásmo, ktoré sa tiahne od severu na juh cez Západné Štajersko a tvorí prirodzenú hranicu so susednou spolkovou krajinou Korutánsko. Krajina pôsobí sčasti ako nedotknutá, sčasti poznačená chovom dobytka a poľnohospodárstvom. Husté lesy sa striedajú so šťavnatými pasienkami, z ktorých sa otvárajú úchvatné výhľady na rovinu na východe.

Kienzerov dvor leží v nadmorskej výške takmer 1 000 metrov. Stádo dobytka sa v teplom období pasie vonku na vysokohorskej lúke, vsádzajú na chov kráv s teľatami. Pestuje sa tu aj obilie ako doplnkové krmivo pre dobytok a na pečenie chleba pre vlastnú potrebu rodiny. Zvieratá sú krížencom samice plemena Fleckvieh a samca plemena Limousin. O vlastný dorast na farme prirodzeným pripúšťaním, teda prirodzeným párením na pasienku, sa stará mohutný býk menom Mandi. Od 80. rokov 20. storočia tu existuje aj schválený a skontrolovaný priestor na porážku.

„Väčšinou to boli len niekoľko kilometrov, ktoré museli kolegovia prekonať, aby sa dostali k nášmu bitúnku“, hovorí Kienzer, „ale aj takto krátke vzdialenosti môžu dobytok uviazaný v prívese, ktorý trávi leto na pasienku a zimu v maštali s voľným ustajnením, silne stresovať.“ A tak si poľnohospodári, aby zvíťazil zdravý rozum, museli niečo vymyslieť – napriek rigídnej domácej legislatíve.

S pomocou nového a pozitívnejšie naladeného úradného veterinára, ako aj miestneho výrobcu vozidiel, vymysleli veľmi špeciálnu metódu a špeciálny príves. „Zviera je počas kŕmenia omráčené výstrelom z jatočnej pištole. Najneskôr minútu potom musí byť podľa zákona vykrvácané“, hovorí Kienzer. Výstrel z jatočnej pištole sa smie vykonať výlučne v maštali. Na porážku na pasienku, ako sa už praktizuje v iných krajinách, v Rakúsku momentálne ani pomyslieť nemožno. „Pri takejto porážke sa zviera omráči priamo na pasienku“, vysvetľuje chovateľ, „mnohí to považujú za ešte lepšiu metódu, má však aj nevýhody.“ Napríklad vtedy, ak prvý výstrel z pištole nie je perfektný a nastanú komplikácie.

„Po omráčení v maštali sa zviera dostane do porážkového boxu“, hovorí Kienzer a hrdo predvádza špeciálne vyrobený príves. Ten disponuje motorovým kladkostrojom, ktorým sa omráčený dobytok vtiahne dovnútra. Dvojitá podlaha sa stará o neskoršiu riadnu likvidáciu krvi v priestore na porážku, okamžité umytie rúk umožňujú nádrž na vodu, dávkovač mydla a zásobník na uteráky. Potom sa príves uzavrie a odvezie k bitúnku, kde prebieha rozrábka.

„Ten pokoj je v zvierati. Keďže nie je vystavené žiadnemu stresu, nedochádza ani k žiadnemu vyplaveniu adrenalínu“, hovorí Kienzer, „čo následne zabezpečuje vyššiu kvalitu mäsa a navyše takmer zdvojnásobuje trvanlivosť.“ Pre neho ako priameho predajcu vzniká výhoda, že všetky kroky môže vykonať sám a na vlastnom podniku, dodáva vyučený kuchár, ktorý dlhé roky pôsobil v gastronómii, skôr než prevzal rodičovskú farmu.

A predsa: Napriek jednoznačnému zisku pre všetkých zúčastnených, pre zviera, spotrebiteľa aj chovateľa, sa celá iniciatíva pohybuje v akejsi zákonnej šedej zóne. Povolenie, ktoré poľnohospodári dostali, je totiž zatiaľ časovo obmedzené na šesť mesiacov a v novembri vyprší. Kienzer síce vychádza z toho, že sa obnoví, no konečná zmena zákona, ktorá by vytvorila jasné podmienky, by mu bola prirodzene milšia. Ústretovejšia než rakúske úrady sa zdá byť Európska únia. Práve tá totiž štajerským poľnohospodárom udelila cenu za ich inovatívny projekt. Čo im umožňuje získať aspoň časť investícií na plánovanie a stavbu prívesu späť.

Iniciatíva za bezstresovú domácu porážku www.stressfrei.st

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!