Čulý sprievodca si poklopká po pravom ramene. „To je Tichý oceán!“, naznačí významne. A potom – ťuk, ťuk – po ľavom ramene: „Tu máme Atlantik!“, a napokon položí plochú ruku na hlavu: „Tam je Panama!“
Aha, rozumiem. More na oboch stranách leží nižšie, a preto musia byť lode v doku Panamského prieplavu na jednej strane vytiahnuté 37 metrov hore a 80 kilometrov ďalej na konci prieplavu opäť spustené dole. Cena za tanker: približne štvrť milióna dolárov za prechod. Je to fascinujúce, taká plavba po Panamskom prieplave, šesť hodín z Atlantiku do Tichého oceánu, popri idylických dedinkách, džungli a milých opičkách, ktoré majú skutočne chuť na banány.
Panama má tiež povesť najvzrušujúcejšej kuchyne v Strednej Amerike. Zmes mexickej a latinskoamerickej kuchyne s africkými, karibskými a čínskymi vplyvmi – zodpovedajúca pestrej zmesi obyvateľstva, vďačiaca za svoj pôvod potomkom tých, ktorí sem ako robotníci pri stavbe Panamského prieplavu prišli na toto najužšie miesto medzi dvoma oceánmi do Strednej Ameriky a potom už zostali.
Maito na okraji Casco Viejo, starého mesta Panama City. Úhľadná bledo-modrá prízemná vila, nie príliš elegantná, skôr útulná s množstvom bambusového nábytku. Ale nenechajte sa pomýliť – Maito je na 17. mieste v zozname 50 najlepších reštaurácií sveta (World’s 50 Best Restaurants) a číslo jeden v Strednej Amerike. A podľa toho vynikajúca je aj kuchyňa. Nie ako zvyčajne panamsky ťažká a tučná, ale štíhla a úžasne ľahká. Palmové srdcia s kešu orieškami, tuniakové ceviche s marakujou, chobotnice na čiernej ryži s cesnakovou omáčkou, ryba Cobia v kukuričnej omáčke, bravčové rebierka v pivnej omáčke. A tí veľmi odvážni sa odvážia aj na morské slimáky.
Na záver 18-ročný rum a prvý večer v Panama City je dokonalý. Na ďalší deň sme na obed poslaní do Lo Que Hay – v preklade to znamená „to, čo je“. A „to, čo je“ je toho veľa. Malý podnik so siedmimi stolmi v kľukatom starom meste, otvorená kuchyňa, hlasná hudba, trošku bláznivé, ale skutočne hodné odporúčania. Yuca-tortilla (Yuca je hľuza podobná zemiaku) s tuniakovým sashimi, bravčový bôčik s fazuľou, vyprážané kurča so zeleninou a mnoho ďalšieho ohlasuje jedálny lístok farebne namaľovaný na tabuli.
Podobne dobrodružne sa prezentuje aj jedálny lístok v neďalekom Caliope, ktorý testujeme na ďalší deň. Tam majú aspoň piteľné víno a ako gastronomický vrchol „Belly Dance“ – pečený bravčový bôčik s karfiolovou omáčkou, feniklovým šalátom a čiernym olivovým práškom. Znie to zvláštne, ale chutí to naozaj intenzívne.
Dosť už veľkého množstva mäsa, veď práve medzi Tichým oceánom a Atlantikom by mala byť ponúkaná dobrá ryba. No, nie je to také ľahké, ako si turista predstavuje. V nóbl prístave jácht na predmestskom Isla Flamenco sa na tanieri podáva prevažne rozmrazené morské plody, to si môžete ušetriť. Najväčšiu zábavu, ako zvyčajne v pobrežných krajinách, ponúka rybí trh, „Mercado de Mariscos“. Samotný trh je otvorený len do pol tretej popoludní, ale naokolo v štrnástich vonkajších rybích reštauráciách môžete hodovať na „morských plodoch naplno“ až do desiatej večer. Krevety, chobotnice, mušle a ryby, ryby, ryby – „apanada“, teda obaľované a vyprážané, „a parilla“, grilované, alebo „al ajillo“ v nadmieru intenzívnej cesnakovej omáčke. Napriek tomu všetkému treba jednoducho raz skúsiť kuchyňu na trhu, ak nemáte príliš vysoké gastronomické nároky. Ryba je čerstvá a lacnejšie ju nikde inde nedostanete. Ešte dva tipy pre všetkých, ktorí hľadajú morské plody: rodinne a nákladovo výhodne sa dá večerať v El Trapiche (trikrát v Panama City), peruánsko-japonsky a tým pádom drahšie v Nazca 21.
Najväčšie prekvapenie v oblasti morských plodov sa potom nachádzalo mimo malebne upchatého starého mesta na severe Panama City. Vo štvrti Curundú by ste sa pred niekoľkými rokmi dobrovoľne nezdržiavali. Chátrajúce domy, gangy, ktoré svoje spory riešia občas aj strelnými zbraňami na ulici, z času na čas malý ohník na skládke. „Ale od niekoľkých rokov je Curundú opäť prijateľné, veľa sa znovu vybudovalo, nové meštianske rodiny sa nasťahovali. Tam musíš ísť!“, poradil nám náš sprievodca a priateľ Manuel – a síce „za najlepšou kuchyňou s morskými plodmi v Paname“.
V skutočnosti v Peach Fuzz International majú možno najlepšiu rybu v Paname. Danny, tak sa volá majiteľ, je Američan s koreňmi v Strednej Amerike a nakoniec sa usadil v hlavnom meste. O pol piatej ráno nakupuje na rybom trhu a do deviatej večer servíruje všetko zo svojej minikuchyne: homáre, krevety, päť rôznych tichomorských rýb, buď pečené, s cesnakom alebo v pikantnej omáčke, pripravené údajne so šestnástimi rôznymi koreninami („tajný recept“). Najlepšie je sedieť pri vetchých stoloch pred podnikom, sledovať deti pri hraní futbalu a vychutnávať si Dannyeho výtvory – dobrodružstvo s dobrým koncom. Prečo pomenoval podnik práve Peach Fuzz? Ukáže na svoju dosť plešatú hlavu: „Pretože ma deti kvôli mojej bezvlasnej nádhere pokrstili na pána Peach, teda Broskyňa!“
V štvrti Casco Viejo znejú z nespočetných podnikov latinskoamerické tóny a jazz. Nálada je ako vždy rozjarená a cudzincov prijímajú veľmi priateľsky. Nakoniec, nie všetci sem chodia kvôli bankám a ich narábaniu s peniazmi a schránkovými firmami, ako to poznáme z Panama Papers. Veľmi odporúčané koktaily miešajú a šejkujú v Strangers Club v starom meste. Založený šiestimi emigrovanými barmanmi z New Yorku, karibsko-americká koktailová kultúra sa tu doslova oslavuje; za ceny (päť dolárov), za ktoré inde dostanete po polnoci nanajvýš vlažné pivo. Podpisovým drinkom je „Angie“ – zmes ginu, marakuje, citrónovej trávy a trochy vaječného bielka.
Poslednou zastávkou Fact-and-food-finding tour v Paname sú rajské ostrovy San Blas na druhej, atlantickej strane. Tam stretnete Kuna, domorodý kmeň, vedomý a hrdý ako pred stovkami rokov. Bez elektriny, preto aj bez klimatizácie, mobilov alebo iných kultúrno-civilizačných vedľajších produktov, žijú indiáni Kuna ako ich pra-pra-starí rodičia. My, ako turisti, ich môžeme na pár dní navštíviť a urobiť si s nimi výlet do minulosti.
Cez deň na katamaráne z jedného mini ostrova na druhý, plávanie, šnorchlovanie, leňošenie, potom zbieranie zeleniny a ovocia alebo chytanie rýb na večer pri ohni pred chatrčou. Priateľsky je darované aj kura, ktoré ešte ráno kdákalo za bungalovom a teraz sa pekne pomaly dusí v horúcej jame v zemi. Áno, chutí to celkom dobre, s trochou korenia, čili a iných korenín, ktorých domorodé mená si človek naozaj nedokáže zapamätať. Priznajme si, na tvrdé chatrčové lôžko si treba najskôr zvyknúť. A na chodenie spať, keď sa zotmie, a na vstávanie, keď sa rozvidnie, tak či tak.
Ale najväčšou skúsenosťou pre dnešného digitálneho človeka je určite to, že sa dá prežiť tri dni bez mobilu, bez telefónu, mailu a internetu. Ťažko uveriť, čo všetko Panama ponúka.
Panama City
Maito
www.maitopanama.com
Lo Que Hay
Gelarti
Tomillo
www.tomillopanama.com
Caliope
www.calioperestaurant.com
Mercado de Mariscos
El Trapiche
www.eltrapicherestaurante.com
Nazca 21
Peach Fuzz
Strangers Club
www.thestrangersclubpanama.com
Ostrovy San Blas:
www.sanblasdreams.com
www.papayatours.com
www.sanblassailing.com