A-La-Carte

Õsutoria Sake, rakúske saké (2022/2)

Tam, kde sa rodia nové trendy, je saké už dlho považované za aktuálne horúcu novinku. Teraz sa japonské ryžové víno nielen snaží získať popularitu v Rakúsku, ale sa tu dokonca aj vyrába.


Hoci úplne novučičký pivovar na saké Sake.Wien v viedenskej uličke Barmherzigengasse zatiaľ nemá schody a do viedenskej prvej „Sakagura“ treba stále liezť po skladacom rebríku, všetko ostatné je už na mieste a v prevádzke: mlyn na ryžu, kade na umývanie ryže, parné zariadenie, posvätná miestnosť na Koji, pivnica so štartovacími a fermentačnými nádržami, lis, plniace zariadenie a sklad fliaš; ako aj prijímacia miestnosť s veľkou obrazovkou, na ktorej sa možno čoskoro bude premietať v kruhoch milovníkov saké veľmi uctievaný film The Birth of Sake.

Prvá várka viedenského saké sa plnila v januári, bola predstavená priateľom, niekoľkým someliérom a gastronómom, a čo k tomu dodať, „telefón zvoní neustále“, hovorí Matthias Schweger, iniciátor a šéf projektu.

Pravdepodobne aj preto, že práve teraz je ten správny čas na výrobu saké v Európe. Schweger, ktorý vo svojom predchádzajúcom živote pôsobil v televíznom biznise, moderoval mládežnícku reláciu Okay, produkoval popové formácie Edelweiss a Bingoboys a spoluzakladal nemecký hudobný kanál Viva, sa totiž myšlienkou výroby saké zaoberal už dosť dlho. Pred mnohými rokmi tento zvláštny nápoj objavil pre seba a sledoval, ako sa táto téma začala rozbiehať v Londýne a Berlíne.

Vtedy sa však neotvárali len nové trhy pre japonské saké, v pivovaroch na saké už pár rokov prebieha aj určitá generačná výmena, ktorá po rokoch renesancie a zvyšovania presnosti výroby pomocou techniky v 80. a 90. rokoch teraz viedla k návratu k starým remeselným technikám, kvalitám ryže a regionálnym tradíciám. Teda celkom podobné mechanizmy, aké možno pozorovať aj na európskej vínnej scéne. To znamená: saké sa práve stáva skutočne zaujímavým a tiež celkom cool.

Doteraz bolo totiž pre nás saké skôr zvláštnym nápojom, ktorý sa v japonských reštauráciách pil zo čudných nádob a pri čudných (nesprávnych) teplotách, nie preto, že by chutil, ale preto, že tam jednoducho patril. V rámci boomu umami a kvázináboženskej úcty ku všetkým formám fermentácie Koji však tento nápoj z fermentovanej ryže nabral na obrátkach.

Matthias Schweger začal saké vyrábať najprv doma, takpovediac vo vani, potom absolvoval kurz someliéra saké v Berlíne, „spolu so švajčiarskymi gazdinkami a someliérmi z michelinských reštaurácií“. Potom sa prihlásil na jeden z extrémne vzácnych študijných pobytov zameraných na saké, ktoré už niekoľko rokov pre ne-japonských majstrov výroby saké ponúka Yasutaka Daimon, majiteľ a sládok starobylého pivovaru medzi Kjótom a Osakou, a uspel: dva týždne učenia sa výrobe saké v Japonsku. Niečo také je v podstate poslanie.

Viedenský šarm a talianska ryža Arborio: V úplne novom pivovare Sake.Wien majstrujú Matthias Schweger (vpravo), Michael Bezwoda a kolektív na rakúskom saké.

Matthias Schweger hľadal miesto, našiel ho v pivnici domu pri parku Ahrenbergpark a s majiteľom domu hneď aj investora. Od roku 2019 sa varí s podporou prvého európskeho výrobcu saké z Nórska a s vybavením, ktoré si Schweger nechal vyrobiť v Číne podľa vlastných plánov.

Ryža pochádza z Talianska. Svoju ryžu však napriek všetkým zásadám nečerpá z Ázie, ale varí – oho! – z bio ryže Arborio, teda z tej suroviny, z ktorej sa vyrába rizoto. A aj myšlienku zamerať sa na stupeň leštenia, ktorý je v klasickej hierarchii saké extrémne dôležitý, čoskoro opustil. Pretože mlyn na leštenie, ktorý si nechal priviezť z Číny, je síce komerčne bežný, ale nie vhodný na saké, hovorí Schweger: „Mimo Japonska existuje jeden jediný mlyn, ktorý niečo stojí, prevádzkuje ho jedna firma v Kalifornii, ktorá v roku 2012 postavila v Central Valley japonský high-tech mlyn.“ A leštenie je – ako v podstate všetko pri výrobe saké – extrémne chúlostivá záležitosť, „ak tam urobíte niečo zle, zrnko ryže praskne alebo sa na ňom urobia hrany, viac tým pokazíte, než získate“. Jeho Arborio prichádza z Talianska krásne vyleštené, lenže na 90 %. Leštenie vidí Matthias Schweger skôr ako projekt do budúcnosti (na ktorom spolupracuje s Gregorom Neumeyerom z Österreis z Gerasdorfu). „Zatiaľ varíme ,minimálne invazívne‘, čo je na japonské pomery celkom nezvyčajné.“ Tradicionalisti by síce nad tým ohŕňali nos, hovorí, avšak v súčasnosti je aj v Japonsku čoraz viac pivovarov, ktoré by takto pracovali, vie Schweger.

Ryža sa nakopí na plachty a nechá vychladnúť na vzduchu predtým, ako sa nanesie huba Koji.

Výroba saké – také náročné to je: Ryža sa umyje a namočí, pričom dôležité je množstvo vody aj teplotný rozdiel medzi ryžou a vodou, „každý minimálny detail je rozhodujúci, všetko má svoj efekt“. Umýva a namáča sa ručne, pomocou závesných váh Schweger potom zisťuje, či je obsah vlhkosti správny, potom ide s mäkkým zrnom do chladiacej miestnosti „na homogenizáciu“.

Umýva a namáča sa ručne, každý minimálny detail je rozhodujúci, všetko má svoj efekt.

Teraz prichádza naparovanie. Schweger si na tento účel na mieste zmeral naparovač pivovaru Daimon a nechal si vyrobiť kópiu – len štyrikrát menšiu. Pri 170 °C prebieha v parnom kotli takzvaná „želatinizácia“, na rozdiel od varenia sa ryža naparovaním nevylúhuje, po 45 minútach je varenie ukončené, „už podľa vône cítite, že je hotová“. Zaujímavosť: V parnom hrnci nie je len ryža, ale aj (umývateľná a opakovane použiteľná) umelohmotná ryža, ktorá sa stará o to, aby sa teplota v kotli rozdelila rovnomerne. Áno, v Japonsku existuje priemysel na výrobu umelohmotnej ryže...

Teraz sa ryža nakopí na plachty a nechá vychladnúť na vzduchu, to je aj moment, kedy Matthias Schweger nanesie mýtickú hubu Koji. Množstvo naneseného prášku je – samozrejme – rozhodujúce, presne 2,8 gramu na kilo ryže, pri distribúcii posvätnej látky sa dá postupovať individuálnejšie – Schweger na to používa sypač na parmezán.

Posvätná látka je rozhodujúca: presne 2,8 gramu na kilo ryže – Schweger na to používa sypač na parmezán.

Potom to ale začína byť vážne, pretože teraz sa ide do miestnosti Koji: čistý priestor s kontrolovanou teplotou a vlhkosťou, „Koji-Muro“, ako to nazývajú Japonci, „takpovediac posvätné miesto pivovaru na saké“, preto tím zo Sake.Wien na rám dverí umiestnil aj symbol blahosklonného domového ducha, istota je istota. 48 hodín tu huba Koji premieňa škrob na cukor, robí z ryže ryžu Koji, dodáva zrnku ryže dodatočnú chuť. Kto tu pracuje v horúčave a vlhkosti, musí si dezinfikovať ruky a topánky a nosiť sieťku na vlasy, „teda tí z nás, čo ešte majú vlasy“, smeje sa Schweger.

Opäť je rozhodujúci čas, mycélium musí pokryť ryžu, nesmie však „vykvitnúť“, hmota sa rukami citlivo rozdrobí a premieša, potom ide do malého štartovacieho tanku, kde sa ryža Koji zmieša s vodou a kvasnicami. Kvasnice aj Koji si Matthias Schweger mimochodom necháva posielať z Japonska, „skúšal som to s európskymi kvasnicami, rozdiel je obrovský“.

Dva týždne kvasí štartovacia zmes „Moromi“, zloženie je pre neskorší produkt rozhodujúce: Ak sa tu už pridá „Kakemai“, čistá naparená ryža bez Koji, vtláča sa chuť neskoršieho saké do smeru dominancie ryže, viedenské saké však patrí do kategórie „Koji-forward“. Neustále zastavovanie a reštartovanie kvasenia pomocou riadenia teploty spôsobuje, že ryža Koji neprekvasí príliš rýchlo, „takto dostávame von ovocné tóny“, vysvetľuje Schweger.

Fermentačná nádrž: Dosť komplikovaná s tromi „kŕmeniami“, to znamená, že nádrž sa plní zmesou rmutu, naparenej ryže a vody v troch stupňoch, medzi prvým a druhým prejde dokonca deň, „deň tanca“.

A konečne fermentačná nádrž: To je, ako sa dalo čakať, tiež dosť komplikované, pretože existujú tri „kŕmenia“, to znamená, že nádrž sa plní zmesou rmutu, naparenej ryže a vody v troch stupňoch, medzi prvým a druhým prejde dokonca deň, „deň tanca“. Keď je konečne všetko vnútri, viedenské saké kvasí asi dva týždne, meria sa každý deň, na konci Schweger zanesie rmut do laboratória – nie, nie do Japonska, ale do skladu (Lagerhaus).

Teraz lisovanie, aj to je pri saké špeciálne, pretože skvasená ryžová kaša sa plní do plátenných vriec, ktoré sa potom lisujú. V Japonsku existuje špeciálna technika skladania, ktorou sa nádoby uzatvárajú, na origami sa však Schweger nechcel spoliehať, neúctivo siahli po sťahovacích páskach. A pretože lisovanie pomocou lisu na víno kvôli úplne inému spôsobu konštrukcie nefungovalo, Viedenčania jednoducho improvizovali: Desaťkilové vrecia sa dajú do nádrže, zaťažia sa dvoma debnami s vodou, hotovo. Majster Yasutaka Daimon sa to snáď nikdy nedozvie.

Ani to, že pri prvej várke sa kvasenie zastavilo a druhá bola už len „trochu sladká“. Po lisovaní sa ide mimochodom ešte raz na čírenie do nádrže, potom do plnenia, a ak sa Schwegera spýtate, či nie je toto všetko šialene komplikované, povie: „Už áno, ale s vinárom by som aj tak nemenil – produkovať len raz za rok a celý rok mať strach z krúp, mrazu, sucha, plesní atď.“

Keď sa viedenské saké takto naozaj rozbehne, plánuje sa plnenie 800 litrov každé dva týždne, s rôznymi druhmi ryže bude asi pomerne skoro experimentovať, saké Pet Nat je pevne na pláne.

Salzburské Alpin Sake. V Japonsku síce mladý kuchár Stefan Sigl ešte nebol, ale zato bol v Nórsku – a nechal sa tam nakaziť fermentačným hypom. Po návrate do Salzburgu trochu pátral na YouTube, našiel spomínaný film The Birth of Sake a myšlienka Alpin Sake nabrala konkrétnu podobu. Prvý pokus v roku 2019, varený v pivnici rodičov, priniesol 60 litrov a nechal svojich vtedajších kolegov v Hangar-7 ochutnať. Boli nadšení. Spojil sa so svojím kamarátom a takisto kuchárom Lukasom Sorgerom, v Sankt Georgene si zriadili malý pivovar a rozhodli sa, keďže japonská dokonalosť saké sa im zdala aj tak nedosiahnuteľná, „vytvoriť vlastný štýl saké“: varené z rakúskej bio ryže zo suchého pestovania, stupeň leštenia je im skôr ukradnutý, ryža Koji zreje v fermentačnej skrini, to, čo ich láka, je práca s prísadami. Teda napríklad pridanie šťavy z kalamansi, „pretože Yuzu je už beztak všade“, ako hovorí Stefan Sigl, alebo spolukvasenie byliniek Shiso či marhúľ, „robíme to podobne ako pri craftovom pive“.

Štyri druhy varia dvaja pionieri, minulý rok to bolo spolu 2 000 litrov. S dvanástimi percentami alkoholu cieli Alpin Sake skôr na segment aperitívov, výrazné ovocné a fermentačné tóny uspokojujú mladú komunitu Koji.

Ešte jedno viedenské saké. A potom sa zrazu objaví ešte jeden viedenský projekt saké, síce malinký, ale celkom pozoruhodný: Florian Sommer sa pred desiatimi rokmi zaoberal makrobiotikou a tým aj ryžou a obilninami, vyrábal tempeh, bol fascinovaný fermentáciou. „Ale saké, to bol vždy svätý grál,“ hovorí.

Ten sa však pred tromi rokmi predsa len pokúsil nájsť, „pretože keď ma niečo baví, chcem vedieť, ako to funguje“. Prvé saké vraj mal skôr „zapatlané“, ako hovorí, s chlebovými kvasnicami a doma vyrobeným Amasake (sladký nápoj z fermentovanej ryže). Pre druhý 140-litrový pokus sa spojil s jednou spriatelenou bio-chemíčkou a špecialistkou na kvasenie, načítal si niečo k téme, zohnal si taliansku ryžu guľatozrnnú, Koji z Belgicka a šampanské kvasnice, a to bolo už celkom dobré. Veľmi rustikálne, pomerne silné, veľmi „prirodzené“, ale určite saké. „Láka ma dostať z ryže ovocné zložky pomocou kvasníc, pridávať tam nejaké prídavné arómy ma nezaujíma,“ hovorí Sommer.

Japonskými tradíciami alebo hierarchiami saké sa necíti vôbec obmedzovaný, „chcem ukázať, že saké môže robiť každý, kto sa o to zaujíma, aj bez guidelines, pretože nie som Japonec“. To nie, ale s garanciou najlepší výrobca saké v Donaustadte na svete. —

Prvé várky Sake.Wien sú naplnené, mechanizmus beží, dizajn fliaš a CI sú hotové. V budúcnosti sa má každé dva týždne plniť várka 800 litrov.

Lexikón saké

Pri saké existuje nespočetné množstvo rôznych druhov, klasifikácie portského vína sú oproti tomu maličkosť. Prémiové saké sa však člení do šiestich stanovených kategórií, ktoré sa odlišujú predovšetkým stupňom leštenia a tým, či saké zodpovedá zákonu o čistote („Junmai“, japonsky „čistá ryža“) alebo či bol pred lisovaním pridaný aj trocha alkoholu – čo je tiež tradičné, umožňuje to aj špičkovú kvalitu, ale dodáva to saké iný charakter.

Junmai: Základná kvalita nezmiešaného saké. Stupeň leštenia Junmai saké je minimálne 70 %, odstraňuje sa len 30 % zrnka ryže, čo v zásade prináša silný, plný chuťový obraz. Pri Junmai saké často do popredia vystupuje aj charakter lokálneho druhu ryže, čo ho podľa japonského chápania síce robí o niečo menej ušľachtilým, ale z pohľadu myšlienky terroir je to, samozrejme, veľmi zaujímavé.
Honjozo: Aj Honjozo sa leští minimálne na 70 %, v poslednej fáze kvasenia sa pridáva ešte do 10 % destilovaného alkoholu, čo spôsobuje, že pôsobí sviežo a sucho. Honjozo sa v Japonsku považuje za klasické saké k sushi, sashimi a ľahkým jedlám.

Ginjo: Ďalším kvalitatívnym stupňom sú Junmai Ginjo a Ginjo, oba so stupňom leštenia minimálne 60 %. Ginjo kvasí veľmi pomaly a veľmi chladno, čo zaisťuje silnú výraznosť arómy, aj tu sa v posledný deň kvasenia pridáva alkohol, čo
ešte podčiarkuje ovocné tóny jablka, melóna a banána.

Junmai Ginjo: Nezmiešané saké z ryže so stupňom leštenia 60 % – pôsobí guľatejšie, jemnejšie, plnšie, obzvlášť harmonické saké, ktoré sa v Japonsku používa podobne ako silné biele víno, teda k silným rybím pokrmom, morským plodom a svetlému mäsu.

Daiginjo: Toto saké predstavuje najvyššiu kategóriu ryžových vín s pridaným alkoholom. Stupeň leštenia minimálne 50 %, často aj 40 alebo dokonca 35 %. Rmut kvasí extrémne chladno, aj tu sa pridáva alkohol, čo so sebou prináša maximálnu hustotu arómy. Daiginjo sa považuje za meditačné saké alebo je voľbou, keď sa majú sprevádzať obzvlášť komplexné, vysoko kvalitné jedlá – heslo Kaiseki.

Junmai Daiginjo: Najčistejšie a najušľachtilejšie zo všetkých saké nie je nutne to, ktoré sa aj najľahšie pije. Aj tu je stupeň leštenia 50 % alebo menej, až 500 rôznych aróm vyskytujúcich sa v saké je tu tak husto nakopených, ale aj tak harmonicky a vyvážene vzájomne prepojených, že vysoký stupeň pozornosti pri konzumácii tohto nebeského nápoja sa zdá byť primeraný.
Okrem týchto šiestich kategórií existuje ešte množstvo štýlov saké, ktoré sa definujú svojím spracovaním, jedno a to isté saké môže mať aj niekoľko týchto vlastností:
Fukuro-tsuri: Saké, ktoré sa lisuje bez pridaného tlaku, teda saké, ktoré z lisu voľne odteká vlastným tlakom, porovnateľné
s kvalitami, ako ich poznáme pri olivovom oleji alebo aj vo vinohradníctve.

Nigori-Sake: Nefiltrované saké, ktoré malo pôvodne skôr „sedliacky“ imidž, momentálne však získava na pozornosti aj u mladej generácie výrobcov saké.

Kimoto-Sake: Prastará metóda varenia, ktorá znamená veľkú pracovnú náročnosť, pretože rmut sa v otvorených štartovacích kadiach niekoľkokrát denne premiešava drevenými palicami. To vedie k tomu, že do kvasenia zasahujú baktérie kyseliny mliečnej a saké tým získava kyslastý tón. Začiatkom 20. storočia táto metóda varenia v podstate zanikla v prospech kontrolovaných procesov, v scéne „Natural Sake“ však práve zažíva renesanciu.

Genshu-Sake: Takto sa označuje saké, ktoré sa neupravuje vodou na „pijaciu silu“ 15–17 %, ale plní sa do fliaš v prirodzenej sile asi 18–21 %. Genshu bolo pôvodne bežné len priamo v pivovaroch saké na účely degustácie, medzitým sa pije ľadovo vychladené ako vodka.

Kijo-shu: Nazývané aj cisárske saké, pri ktorom sa pri kŕmení tankov ryžou a Koji ako tekutina nepoužíva voda, ale saké. Veľmi zriedkavé.

Koshu: Zriedkavé „ročníkové saké“, ktoré – podľa kyslosti a obsahu alkoholu – podlieha až trojročnému zreniu. V Japonsku v skutočnosti skôr nezvyčajný postup, radosť z experimentovania v pivovaroch sa však medzitým silno zvýšila, zreje sa v oceľových nádržiach, v drevených sudoch alebo vo fľaši. Koshu-Sakes sa vyznačujú karamelovými, tmavými arómami.

Sparkling Sake: Momentálne pomerne silný trend, pri ktorom sa podľa filozofie kvality pracuje veľmi rozdielne. Pre komerčné produkty sa saké jednoducho pridáva kyselina uhličitá, ďalším stupňom by bola Charmat-metóda, teda tankové kvasenie so zachovaním prirodzeného kvasného tlaku. Najzaujímavejšie kvality sú však saké s kvasením vo fľaši, buď klasickou metódou alebo ako Pet Nat.

Sake.Wien
Barmherzigengasse 10, 1030 Viedeň
T 0699/10 05 65 86
sake.wien
36 €/0,75 l

Alpin Sake
5113 Sankt Georgen pri Salzburgu
office@alpinsake.at, alpinsake.at
wagners-weinshop.com
35 €/0,75 l

Wiener Sake/Florian Sommer

pri Augora: Stumpergasse 1a, 1060 Viedeň
T 0660/959 97 67
augora.at
22,80 €/0,375 l

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!