A-La-Carte

Parmigiana namiesto paragrafov (2020/4)

Antonia Klugmann sa takmer stala právničkou. Našťastie to dopadlo inak a dnes vedie svoju vlastnú michelínsku reštauráciu vo Furlansku, kde okrem iného ladí dokonalý recept na chlieb.


A opäť sa ozýva chlieb. „Prepáčte, prosím, prerušovať rozhovory nie je zvyčajne môj štýl,“ hovorí Antonia Klugmann a na chvíľu zmizne v kuchyni. Čas krátko sa poobzerať. Drevené žalúzie blokujú severotaliansku augustovú horúčavu. Časť priestoru patrí k reštaurácii, hnedé kožené kreslá, biele obrusy siahajúce až po zem. Zadná časť pripomína knižnicu s kopami kníh o fermentácii a botanickými kresbami, púdrovoružovou zamatovou pohovkou a taburetkami s motívom bociana. Všetko pôsobí žensky a veľmi štýlovo. Potom sa Klugmann vracia, vzdychajúc. „Musela som bochník ešte raz šupnúť do rúry. Dokonalý však zrejme aj tak nebude, je dnes jednoducho príliš teplo.“

Ženám, ktoré to v kulinárskom svete niekam dotiahnu, sa rada podsúva perfekcionizmus, mimochodom aj mužom. Cesta na vrchol je príliš tŕnistá a spojená s mnohými odriekaniami. Človek to musí naozaj chcieť. Tak ako Antonia Klugmann, narodená v roku 1979, ktorá krátko pred koncom štúdia práv zistila, že radšej vrství parmigianu, než aby sa prehrabávala paragrafmi. Narodila sa do akademickej rodiny v Terste. Otec, kardiológ, veľa pracoval, rovnako ako matka činná vo výskume. Obe dcéry zostávali celé popoludnia samy doma. „Vtedy som v sebe objavila varenie,“ spomína žena vysoká sotva 160 centimetrov s očami farby espressa. Jej prirodzená farba vlasov je tmavá blond, končeky má zosvetlené. Spod kuchárskeho rondonu vykukujú biele tenisky Stan Smith so zelenými šnúrkami. „Viete, bola som zvláštne dievča.“ Zaujímalo ju kino a fotografia. „Vlastne by som bola rovnako rada fotografkou.“

To, že to nakoniec dopadlo inak, pravdepodobne súvisí aj s rozmanitými kulinárskymi vplyvmi jej pôsobivo kozmopolitnej rodiny: rakúske slivkové gule, jidiš prívarky, lasagne. Napriek tomu hovorí, že spomienka na jedlo z detstva v nej nevyvoláva nostalgiu. „Ragú mojej starej mamy potrebovalo vylepšiť.“ V 22 rokoch teda cesta z posluchárne k sporáku. Ako reagovali rodičia na náhlu zmenu zmýšľania? „Nerozumeli povolaniu kuchára. Nikdy sme neboli v luxusných reštauráciách, pre mojich rodičov tento svet neexistoval.“ Dcéra o to intenzívnejšie presadzovala svoju cestu. Štyri roky varila v Baldovino pod vedením Raffaella Mazzoliniho. Už v roku 2006 si splnila sen o vlastnej reštaurácii s Antico Foleador Conte Lovaria v Pavia di Udine a v tom istom roku ju Gambero Rosso vyhlásil za nováčika roka. Keď jej vypršala nájomná zmluva, kúpila pozemok v Dolegna del Collio, len na dĺžku špagety od slovinských hraníc. Aby financovala výstavbu príslušnej reštaurácie, prešla v roku 2011 do rušného Il Ridotto, o rok neskôr do chrámu fine-diningu Venissa, kde si vyvarila svoju prvú hviezdu. V roku 2014 to konečne prišlo: L’argine a Vencò otvorilo svoje dvere.

V roku 2015 prišla prvá hviezda. Ocenila kuchyňu, ktorá moderným spôsobom pristupuje k talianskym tradíciám. Jedným z jej signatúrnych jedál je morský vlk s ančovičkami. V ten večer budú špagety s jahodami, ktoré iritujúco chutia ako zrelé paradajky, ďalej pražma s estragónovou emulziou, baklažán s údenou ricottou, bazalkou a čučoriedkovou redukciou a zemiakovo-artičokové ravioli s ikrami z korušky. Klugmann sa rada necháva inšpirovať farmárskym trhom v 125 kilometrov vzdialenej Ľubľane. Svojho dodávateľa zeleniny pozná 42-ročná kuchárka už desať rokov. Bylinky si kuchári zbierajú sami a veľa vecí pochádza z vlastnej záhrady. Minulé leto už vraj ani nevedela, čo so všetkými tými slivkami.

V roku 2005 ju ťažká autonehoda na rok vyradila z pracovného života. Vtedy začala záhradníčiť, vášeň, ktorá jej zostala ako pozitívna jazva. Momentálne sa jeden z jej umývačov riadu stará o pestovateľskú plochu vedľa dlhej nízkej budovy, v ktorej sídli reštaurácia. Tá druhá je Klugmannovej pýchou. „Ani si neviete predstaviť, koľko nervov ma tie stavebné práce stáli. Boli to najhoršie štyri roky môjho života.“

Stálo to za to. Uprostred vinohradníckej kopcovitej krajiny Collio, v bezprostrednej blízkosti štyristo rokov starého kamenného mlyna, leží prízemná budova, leňošiaca v poludňajšej horúčave. V zadnej časti sa nachádzajú tri štýlovo zariadené hosťovské izby. Samotná reštaurácia je smerom dopredu kompletne presklená, kuchyňa je viditeľná cez veľké okno.

Someliérom a majstrom je Klugmannovej bývalý životný partner Romano de Feo. Na rozdiel od toho, čo tvrdí internet, títo dvaja nikdy neboli obchodnými partnermi. Po osemnásťročnom vzťahu sa v roku 2018 rozišli, viac o tom špičková kuchárka povedať nechce: „O svojom súkromí nehovorím.“ Len aby krátko nato rozprávala o svojom dome pri rieke, vzdialenom pätnásť minút jazdy autom, o ktorý sa delí so svojimi štyrmi mačkami.

Ako mnohí iní, aj ona strávila lockdown nariadený počas korona-krízy sama doma. Otázka, čo pre ňu v takej situácii znamená komfortné jedlo (comfort food), ju na chvíľu vyviedla z miery. „Najviac som jedla mäsové guľky s ryžou a paradajkovou omáčkou. Aj inak som fanúšičkou jednoduchých jedál, ako je grilovaný baklažán alebo biela špargľa, chlieb a maslo. Úprimne povedané, som ale vždy na diéte.“ Sú to tie krátke momenty, v ktorých za ústretovou,
srdečnou ženou presvitá niečo zlomené, melancholické. Tak ako na konci rozhovoru, keď ju požiadame o fotografiu a ona si zamrmle, že by to nenávidela. Úplne inak, ako naznačuje jej profil na Instagrame, kde pravidelne zverejňuje sebaironické videá na TikToku, v ktorých tancuje s kuchárskym tímom nacvičené choreografie alebo štartuje flashmob cez kukuričné pole.

V čom to väzí? V tom, že konkurencia v jej domovskej krajine je taká veľká? V Taliansku je 370 reštaurácií s michelinskou hviezdou, z toho 324 s jednou hviezdou. Napokon, za jej úspech hovoria početné ocenenia – hneď dvakrát zvolil Identità Golose rodáčku z Terstu za najlepšiu kuchárku roka –, ako aj jej vystúpenie v talianskej verzii Master Chef a neustále plne obsadený podnik. Alebo je to kvôli jej pohlaviu? Pri tejto domnienke Klugmann rozhodne krúti hlavou. „V profesionálnej kuchyni sa počíta len výkon. Nikdy som nepociťovala nevýhody preto, že som žena.“ Problematickejšiu vníma všeobecnú situáciu v Taliansku. Viac než inde sa ženy musia rozhodovať medzi dieťaťom a kariérou, a to nielen v kuchyni, ale vo všetkých povolaniach. Ona to urobila. „To, že nikdy nemám čas na seba samu, prináša moje povolanie.“ To, že jej štvorčlenný kuchársky tím je čisto mužský – a nápadne mladý, konkrétne medzi 20 a 26 rokmi –, je naproti tomu spôsobené jednoducho tým, že nedostáva žiadne žiadosti od žien.

Znova počuť pípanie. Klugmann okamžite vstáva, mrmlajúc ospravedlnenie, a ponáhľa sa smerom do kuchyne.

Na preklenutie čakania nalieva jej sestra Vittoria, ktorá je ako obchodná partnerka zodpovedná za PR, Antoniino obľúbené prírodné šumivé víno (Pet-Nat) od I Clivi, ktorého vinice možno vidieť z reštaurácie. Keď sa šéfka vráti, drží v ruke dva voňavé krajce ciabatty. „Používam zmes kukuričnej, krupicovej a manitobskej múky. Tento chlieb mi pripomína môjho starého otca z Apúlie, Antonia, nadaného kuchára. Pečenie chleba je láska.“ Dokonalý však vraj nebol. Označila by sa sama za perfekcionistku? Klugmann mávne rukou. „V kuchyni áno. Keď som bola v porote Master Chef, na tri mesiace som zatvorila svoju reštauráciu a zamestnancov som poslala na stáže okrem iného k Norbertovi Niederkoflerovi a Nikovi Romitovi. Nenechávam iných variť za mňa.“ Potom sa naposledy ospravedlní, musí teraz variť. Vedľa teplého chleba položí fľašu olivového oleja z jazera Garda. Obe sú lahodné.

L’Argine a Vencò
Località Vencò
34070 Dolegna del Collio/Görz
Tel.: 0350/521 28 04
www.largineavenco.it

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!