A-La-Carte

Please don´t order (2009/4)

Fialky, Japonsko, irónia a soľ: Bar konzultanti ako Joe McCanta poznajú budúcnosť koktailov. Hneď na úvod: kultúra barov neznamená len Caipirinha.


Please don´t order

Text od Anny Burghardtovej Foto: Phillip Horak
Aj v barovom počítaní času poznáme BC a AC. Avšak bez Krista ako parametra. „Before Cranberry juice a After Carton“, vysvetľuje Joe McCanta časové medzníky koktailového sveta. Áno, skutočne existovala doba, keď sa dalo zaobísť bez červenej horkej šťavy. A čo prinesie éra po tetrapaku, vedia ľudia ako McCanta. Dvadsaťosemročný mladík patrí k popredným mixológom, barmanom, ktorí majú fundovaný prehľad o medzinárodnom vývoji. Patrí k tým, ktorí ukazujú, čo o pár rokov neskôr poputuje ako koktail cez après-ski bary. K tým, ktorí nenávidia Blue Curaçao, Red Bull a hotové sirupy. Zatiaľ čo najčastejšie objednávky stále znejú „Caipi“, „Cosmo“ a „Mojito“, on a jeho kolegovia sú už dávno ďalej. Čo teraz neznamená, že v londýnskom bare „Saf“, ktorý New York Times označil za epicentrum organických koktailov, u Joea McCantu Mojito nedostanete. Interným zamestnancom ho však naposledy nazvali už len „bane of existence“, teda akési prekliatie a skaza. „Každý Londýnčan si objednáva Mojito a každý barman ho nenávidí,“ hovorí McCanta. Preto sa sám postavil pred voľbu tento drink buď pokrstiť ako PDO, Please Don’t Order, v narážke na barový tajný tip PDT v New Yorku (Please Don’t Tell), alebo ho znovu vymyslieť. V obave, že názov by bol predsa len málo odstrašujúci, rozhodol sa pre druhú možnosť a teraz ponúka ružové Mojito, ktoré si vie obhájiť pred vlastným svedomím: k rôznym druhom mäty, ako je ananásová alebo pomarančová mäta, ktoré sa všetky pestujú v bare vo vlastnej biozáhrade, pridáva okrem iného domácu rumovú infúziu z višní a rovnako domácu agávovo-mätový sirup. A kto nechce počúvať, musí pocítiť: Obzvlášť otravnému hosťovi, ktorý trval na x-tom Mojite a nedal sa obrátiť, naservíroval inak veľmi vychovaný Joe McCanta pred rokmi bez okolkov špeciálnu kreáciu s názvom „Mat Roll“. „Recept nie je vôbec ťažké dodržať,“ uškrnie sa. „Vezmete podložku, na ktorej ste celý večer pracovali, zrolujete ju a zlejete všetky lepkavé zvyšky z nej do pohára. Nejako sa tam určite našlo aj Mojito.“ Krédo mnohých barmanov „we serve people, not drinks“ Joe McCanta touto scénkou každopádne poriadne odignoroval. Treba mu dopriať, aby sa raz nezaslúžil o barovú kultúru.
Že s ňou musí byť v rámci všeobecného stavu niečo v neporiadku, vidno na jeho prekvapení, keď počas nedávnej návštevy Viedne stretol v bare Bar Italia u Marca Paniho spriaznenú dušu. Rodený Talian sedel nedávno ako jediný Rakúšan v porote Bar Convent Berlin a má podobné zásady ako Joe McCanta. Bio ingrediencie k tomu patria. „Človek musí byť dôsledný,“ hovorí Pani, „organický gin a k tomu postrekované limetky, to mi nedáva zmysel.“ Obaja poznajú „Soul-Fruits“, britská spoločnosť má široký výber biologických produktov – a zásobuje výhradne bary. Čo má v očiach Joea McCantu značný význam, pretože „pre kuchárov je síce nepodstatné, či kôra z citróna dobre vyzerá, barmani majú jednoducho iné požiadavky na svoje ingrediencie.“ Apropo citrón: Tu Joe McCanta vycítil „the next big thing“. Paleta citrusových plodov sa vo svetovo najlepších baroch už v poslednom roku značne rozšírila a naďalej rastie. To znamená, že aj odrody ako Budhova ruka, kafirová limetka alebo Yuzu sa dostanú do mixovacieho repertoáru.
Z japonského citrusového ovocia Yuzu nie je nadšený len Joe McCanta. Pre britského barového konzultanta Angusa Winchestera znamená Yuzu zároveň momentálne „najväčší hit“: Japanese Bartending. Trend, ktorý vychádza z japonského čajového obradu, s rovnakým zameraním na kontempláciu, rovnakou koncentráciou a presnosťou, s úctou k najmenším detailom. „Napríklad zelený čajový likér sa nalieva do pohára neuveriteľne jemným prúdom z veľkej výšky,“ opisoval Angus Winchester japonský spôsob prípravy koktailov, keď nedávno ako ambasádor značky Tanqueray Gin v bare Halbestadt vysvetľoval aktuálne smery. Ďalej sa v Japonsku používajú iné nástroje, trepe sa s „Japanese Hard Shake“ výrazne chladnejšie drinky a silne sa stavia na chuťové kontrasty, na efekt Umami: „To môže vytvoriť drink, ktorého spodná vrstva je krémovo-zamatová, v strede má sladko-ovocný podiel a navrchu je zakončený ostrou nótou wasabi s malým soľným šokom. Podľa naklonenia pohára potom prichádza pocit Umami.“ Hosť je pri Japanese Bartending v strede pozornosti ešte viac než zvyčajne: Vyberanie fliaš z regálov, otváranie fliaš, všetko sa zbožne oslavuje. Ingrediencie, ktoré sa používajú v Japonsku, medzitým putujú do pohárov po celom svete. Calpico, mliečny nápoj, Genmaicha, zelený čaj s praženými ryžovými zrnami, jazmínový čaj, v soli nakladané kvety čerešní, slané slivky Umeboshi, dokonca miso polievka. Pretože kto hovorí, že drinky musia vždy pozostávať len zo sladkých a horkých zložiek? Bourbon s príchuťou slaniny už nie je v špičkových baroch žiadnou zriedkavosťou, Marco Pani vyskúšal v „Bar Italia“ bourbon s Pata Negra. „Používam na to Maker’s Mark, namiesto raže sa totiž vyrába z kukurice, pšenice a jačmeňa, čo ho robí oveľa jemnejším, to potom s Pata Negra jednoducho funguje lepšie.“ Jeho tip, ako pohodlne dostať infúziu na teplotu 40 °C: zohriať v umývačke riadu.
Pri infúziách a sirupoch sú Marco Pani a Joe McCanta zajedno: Niet takmer nič zaujímavejšieho. Či už je to šafranovo-medový sirup, gin, v ktorom sa môže lúhovať Earl Grey, vodka, v ktorej sa kúpali liči alebo marhule a badián, rum, ktorý bol aromatizovaný grapefruitom a kardamómom. „Infúzie a sirupy sú v podstate naša chrbtica,“ hovorí Joe McCanta. „Sú našou vizitkou – a to vzrušujúce sú pritom regionálne rozdiely.“ To, čo je v Rakúsku makový sirup, je vo Švédsku rakytníková vodka, v Japonsku wasabi saké. A presne tieto regionálne ingrediencie by sa mali na to používať, aj vyskúšať ironické alebo abstrahované drinky, podnecuje McCanta. Takže možno rozložený český múčnik s tuzemským rumom, makovým sirupom a slivkovým lekvárom. Alebo Root-Beer-Flip, pre ktorý musí poslúžiť klasický americký detský nápoj, Root Beer s vanilkovou zmrzlinou. „To sú potom drinky, ktorým nie každý rozumie, pretože nie všetci poznajú kulinárske kódy.“ Obzvlášť vzrušujúce považuje anachronické nápoje; drinky, ktoré sú naozaj staromódne, ako všetko, čo končí na -og, ako Glögg alebo Grog, sa dajú jednoducho najlepšie ironizovať.
Aktuálnu tendenciu vyrábať si mixovacie ingrediencie sám, pripisuje Joe McCanta v neposlednom rade práci niektorých vydavateľov ako Mud Puddle Books, ktorí nanovo vydávajú koktailové knihy z prelomu storočí. Zatiaľ čo novšie knihy majú väčšinou len recepty na drinky z hotových ingrediencií, podľa motta „aké tekutiny v akom pomere zmiešam“, knihy zo začiatku 20. storočia uvádzajú početné recepty na sirupy, vysvetľuje sa dokonca destilácia whisky alebo varenie bitters, hovorí barman. Bitters sú tiež takým trendom a vedou samou o sebe. Za nespochybniteľné sa považujú elixíry nemeckej firmy „The Bitter Truth“. Ako definujúca zložka pre drinky starej školy stoja podľa Joea McCantu za ďalším aktuálnym trendom: návrat ku klasike, samozrejme s najvyššími kvalitatívnymi nárokmi a úsilím o čo najväčšiu autenticitu. Že nie každá vodka sa hodí pre každý vodkový drink, je McCantovi, ktorý zastupuje značku Absolut, jasné. Ale aj Manhattan by sa už nemal dlhšie vyrábať z kukuričného bourbonu, ale z ražného destilátu, ako to predpisuje originálna receptúra. „Dnes si človek neobjedná len jednoducho Margaritu, ale takú s konkrétnou tequilou, napríklad El Tesoro.“ Hoci takéto liehoviny z malých manufaktúr sú už takmer zase mimo módy, likéry ako Crème de Violette, Parfait d’Amour alebo Cynar sú naopak popri najrozmanitejších čajoch na veľkom vzostupe, poznamenáva.
Barový konzultant Angus Winchester dodatočne uvádza použitie najrozmanitejších byliniek: „Neexistuje len TÁ mäta,“ bolo jedno z kréd, ktoré sa snažil pri svojej návšteve Viedne najnaliehavejšie sprostredkovať – niekedy sprevádzané mimoriadne prísnym výrazom tváre. „Existuje červená mäta, existuje jablková mäta, existuje bergamotová mäta. Okrem toho: Myslite na koriander, levanduľu, rozmarín alebo Shiso.“ Okrem toho medzi najdôležitejšie ingrediencie patria: vajcia, ktoré sa používajú napríklad na Flipy. „Zabudnite na salmonelu. Chutí to jednoducho príliš dobre.“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!