Najmä v časoch, keď je európsky projekt podrobený skúške, je rozumné zamyslieť sa nad spoločnými hodnotami.
Text Floriana Scheubu a Thomasa Maurera
Istá miera žmurkajúcej sympatie k štátnikom, ktorí so žmurkaním sympatizujú s alkoholom, sa zdá byť vpísaná do kultúrneho genetického kódu nástupníckych štátov dunajskej monarchie.
Asi nie je náhoda, že v bývalej c. a k. metropole Viedni sa vtip, v ktorom vďačí Rathausplatz za svoju nápadnú čistotu skutočnosti, že po ňom dvakrát denne prechádza starosta s handrou, už najmenej štyri desaťročia len mierne modifikuje dosadením mena aktuálneho držiteľa úradu.
Hoci maďarský premiér nedávno bruselskému ústrediu EÚ odkázal: „Európa sa pomaly stáva niečím ako alkohol. Inšpiruje k veľkým cieľom, no zároveň bráni v tom, aby sme ich dosiahli.“ To znie, samozrejme, zvláštne triezvo a vzhľadom na jeho iné vyjadrenia prekvapivo zmysluplne. Ale je, ako je známe, istým druhom záľuby Viktora Orbána iritovať svojich susedov.
Na druhej strane rakúskych hraníc, v Česku, to vyzerá úplne inak, totiž oveľa tradičnejšie: tam nielenže minister financií verejne odkazuje svojmu straníckemu kolegovi a kolegovi z kabinetu, ministrovi zdravotníctva, aby „čo najskôr nastúpil na protialkoholickú a psychiatrickú liečbu“, ale tamojší prezident Miloš Zeman nedávno otvoril podujatie k vyhláseniu najlepších českých vín prípitkom: „Smrť vegetariánom a abstinentom!“
(Jeho tlačový hovorca to mimochodom interpretoval nasledovne: „Týmto prípitkom mal v skutočnosti na mysli Adolfa Hitlera.“ Žiadať smrť Hitlera v roku 2015 pôsobí síce trochu anachronicky, ale ako možno vidieť v rôznych videách na internete pod kľúčovým slovom „very funny drunk czech president“, časová a priestorová orientácia zrejme nepatrí k základným predpokladom verejných vystúpení prezidenta.)
Pri tej istej príležitosti sformuloval Zeman, táto postava vyzerajúca ako vystrihnutá z diela Jaroslava Hašeka, aj strhujúco znepokojujúci verdikt: „Človek, ktorý nikdy nenavštívil vínnu pivnicu a nikdy nepočul cimbálovú hudbu, nie je plnohodnotný človek!“
Vychádzame z predpokladu, že všetky čitateľky a čitatelia tohto magazínu už niekedy vo vínnej pivnici boli a pre prípadné vykúpenie z polovičného človečenstva spôsobeného absenciou cimbalu odporúčame okamžitú konzumáciu skladby „Rot und Schwarz“ (www.youtube.com/watch?v=bwJp_Xh8lP0) od Karla Gotta, diela z roku 1969, v ktorom „Zlatý hlas z Prahy“ interpretuje klasiku Rolling Stones „Paint it Black“ v štýle šlágra, sprevádzaný, presne tak, cimbálovou hudbou.
Keď sa z toho zotavíte, pravdepodobne budete schopní stráviť aj nasledujúci Zemanov citát.
Na otázku, prečo pije toľko alkoholu, odpovedala táto ľudová hlava štátu: „Adolf Hitler bol abstinent, nefajčiar a vegetarián a prehral vojnu, zatiaľ čo Winston Churchill vypil denne fľašu whisky a tri fľaše šampanského a vyfajčil 8 cigár, a vojnu vyhral.“
Aj keď toto vyjadrenie naznačuje k zamysleniu vedúce zistenie, že všade tam, kde sa stretnú Zeman a alkohol, Hitler nie je ďaleko: vecne je to správne.
Koniec koncov, prestížne cuvée šampanského domu Pol Roger je pomenované po britskom vojnovom premiérovi, zatiaľ čo po Adolfovi Hitlerovi sa volá len nejaké notoricky známe talianske červené vínko, predávané na čerpacích staniciach v blízkosti hraníc.
A s týmto poriadkom vecí ani nechceme hýbať.
Myslíme si však, že človek nemusí hneď viesť svetovú vojnu, aby bol po ňom pomenovaný nejaký nápoj. Oddane burleskné správanie vo významnej funkcii by malo v skutočnosti stačiť.
2 cl českého slivkového destilátu,
2 cl likéru Becherovka,
4 cl moravského Muškátu,
1 ½ odmerky lekváru, doplnené
20 cl českého plzenského piva:
Koktail „Bloody Milos“ je hotový.