Duly sa všeobecne považujú za skôr komplikované ovocie. Ak viete, ako na to, rozvinú svoje fascinujúce spektrum chutí.
Text od Andrey Karrer
Ilustrácie od Kerstin Luttenfelder
Na prvý pohľad sa zdá, že je stvorená na to, aby vyvolávala zamatovo jemné pocity. Pretože jej šupka je zamatová, keď ovocie prichádza žiarivo žlté priamo zo stromu. Jej vôňa sa nedá s ničím porovnať, je jedinečnou zmesou jahody, bazy, jablka, broskyne, ananásu, kiwi, ruží a mnohého iného. Úplne iná ako vôňa duly je jej konzistencia. Tvrdá ako kameň, drevnatá, zrnitá textúra a trpko-kyslú chuť s adstringentným dozvukom pri konzumácii v surovom stave. „Až po tepelnom spracovaní, varení alebo pečení sa dula stáva delikatesou. Aby zmäkla a aby sa skrotili jej horké látky a triesloviny, je potrebný určitý čas varenia – podľa receptu až trištvrte hodiny,“ vie šéfkuchár Mühltalhofu Philip Rachinger, jeden z najlepších a najkreatívnejších kuchárov v Rakúsku.
„Na prípravu potrebujete trochu sily a ostrý nôž, na presné vykôstkovanie aj guľôčkovú naberačku. Duly najlepšie ošúpete škrabkou na zemiaky, následne sa ovocie rozpolí, jadrovník aj s tvrdou stopkou a vláknami sa vyreže. Ak sa duly spracúvajú aj so šupkou, horký, olejovitý páper, ktorým je ovocie pokryté, zotrite kuchynskou utierkou alebo hrubou handričkou,“ pokračuje Rachinger. Dula sa chce nechať pohladiť … Pri varení horké látky zmiznú a dužina duly rozvinie celkom jedinečnú arómu, trochu čerstvo pomarančovú, ale aj sladkú a ťažkú ako med.
Dulu nájdete v supermarkete len zriedka, pritom patrí k najstarším druhom pestovaného ovocia. V jesennom období skôr uspejete na regionálnych farmárskych trhoch, v biopotravinách alebo v obchodíkoch pri farmách. Duly, ktoré si na jeseň môžete kúpiť v tureckých potravinách, milovníci dúl skôr obchádzajú: Často sú mdlé, pretože boli zozbierané nezrelé, a ani zďaleka nie sú také aromatické ako domáce plody. Ovocie by ste mali zberať, hneď ako je zlatožlté a zrelé. Ak visí na strome príliš dlho, dužina vnútri zhnedne alebo začne hniť. Aby Gréci uchovali surové duly, nakladali ich do medu. Melón (jablku podobné ovocie) sa vložil do meli (medu) a stal sa tak medovým jablkom (melimelon). Portugalci nazývali zlatožlté ovocie marmelo, z čoho vzniklo slovo marmeláda.
Osobitnosťou dúl je, že majú veľmi vysoký obsah pektínu, vďaka ktorému pri varení prirodzene želírujú. Z tohto dôvodu sa duly rady používajú aj ako náhrada za želírovací cukor. Avšak marmeláda alebo to, čo si pod tým predstavujeme – sladká ovocná nátierka z prepasírovaného ovocia – sa z dúl vyrába zriedkavo. Produktom, ktorý sa vyrába takmer na celom svete, je dulový syr, ktorý sa svojou sladko-ovocnou chuťou dobre hodí k syrom a šunke. Toto dulové pyré, ktoré je v sušenom stave krájateľné, pozostáva v základnej forme len z ovocia a cukru. Na tento účel by ste nemali používať prezreté plody, pretože obsah pektínu so stúpajúcou zrelosťou klesá. „Ovocie s vysokým obsahom pektínu za určitých okolností nepotrebuje ani pridanie cukru, aby želírovalo, a zachová sa vlastná chuť duly,“ vysvetľuje Rachinger.
Stará kultúrna rastlina pôvodne pochádza z oblasti Kaukazu, kde sa pestovala už pred 4 000 rokmi. Cez vojnové výpravy Grékov a Rimanov sa ovocie dostalo do Európy. Dnes sa celosvetovo pestuje približne 200 odrôd. V Arménsku, Afganistane a Iráne je najväčšia rozmanitosť. V Turecku a Ázii však existujú odrody, ktoré sa dajú konzumovať aj surové. V Rakúsku sa presadili duly jablkové a hruškové. Líšia sa nielen svojím tvarom, ktorý väčšinou zodpovedá príslušnému názvu, ale aj arómou a tvrdosťou. Na rozdiel od hruškovej duly je jablková dula aromatickejšia, ale kvôli svojej tvrdosti sa ťažšie spracováva. Námaha stojí za to. Duly harmonicky ladia s hruškami a jablkami, ako aj k hydine a mäsu. „Duly chutia v dulovom syre, v šaláte z červenej kapusty s dulovým vinaigrettom, ako šalviové duly k teľacej pečeni, v jahňacom tadžíne, ako zimná obloha na ovocných tortičkách, spracované na likér a ocot …,“ rozplýva sa Rachinger. „Duly chutia približne ako jablko plus
broskyňa plus citrón. Nie ako zmes týchto troch, ale ako ich súčet.“ —
Dula s čakankou
a surový marinovaný sivoň
Recept od Philipa Rachingera, Mühltalhof
Ingrediencie pre 4 porcie
Dula
2 duly, odroda „Vranja“
(hrušková dula)
200 ml dulovej šťavy
18 g zázvoru, ošúpaného,
nakrájaného nadrobno
4 PL medu
1 chilli paprička, pozdĺžne rozrezaná
a zbavená jadierok
1 celá škorica
2 klinčeky
1 badián
Čakanka
2 kusy čakanky
2 PL cukru
1 strúčik cesnaku
60 ml jablčného octu
2 PL masla
soľ
Sivoň
1 filet zo sivoňa, bez kože
Šťava a kôra z 1 citróna (neošetrený), nastrúhaná
1 PL olivového oleja
1 ČL zázvoru, čerstvo nastrúhaného
1 ČL sójovej omáčky
(Odporúčanie Philipa Rachingera:
od Reisetbauera)
Dulovo-ľanový jus
1 l dulovej šťavy
1 l octu z muštu
3 PL cukru
1 štipka chilli prášku
1 celá škorica
1 badián
1 klinček
10 vetvičiek tymianu
3 PL ľanového oleja
Príprava
Dula: Dulovú šťavu so zázvorom,
chilli, medom a koreninami
nechajte zovrieť. Dulu ošúpte,
rozštvrťte a odstráňte jadrovník. Dulu na
krájači na nárez pokrájajte na 1,5 mm tenké plátky. Vložte do
korenistého základu, nechajte raz zovrieť a nechajte vychladnúť na
hlbokom plechu.
Čakanka: Čakanku pozdĺžne rozpoľte a rezné plochy osoľte. Z cukru pripravte svetlý karamel, vložte čakanku a cesnak, podlejte octom.
Chvíľu predtým, než sa ocot vyparí, zjemnite maslom, čakanku prikrytú uduste domäkka. Čakanku nechajte vychladnúť a listy odrežte od hlúbika.
Sivoň: Sivoňa zbavte kostí a nakrájajte na také jemné a tenké plátky ako duly
a listy čakanky. Citrónovú šťavu s citrónovou kôrou, olivovým olejom,
zázvorom a sójovou omáčkou dobre premiešajte.
Rybu v nej 30 minút pred
podávaním marinujte.
Dulovo-ľanový jus: Všetky suroviny
okrem ľanového oleja redukujte pri nízkej až strednej teplote na 150 ml. Preceďte a nechajte mierne vychladnúť. Jus pred podávaním zjemnite vmiešaním ľanového oleja pomocou šľahača na omáčky.
Podávanie: Plátky duly
s listami čakanky a plátkami sivoňa stočte do tvaru ruže a podávajte s dulovo-ľanovým jusom.
Adresa
Mühltalhof
Unternberg 6, 4120 Unternberg
Tel.: 07282/62 58, mühltalhof.at