A-La-Carte

Lahôdky z rímskeho hrnca (2011/3)

Lahôdky z rímskeho hrnca René Redzepi, momentálne takmer oficiálne najlepší kuchár na svete, prišiel pred časom s návrhom, ktorý ukazuje, že tento muž rozmýšľa nielen kulinársky, ale aj sociopoliticky hlboko škandinávsky: Reštaurácie, ako sa vyjadril pre redaktora Spiegel-u, ktorý po absolvovaní menu v Nome takmer praskal od šťastia, by mali byť dotované, aby ľudia mohli tri…


Lahôdky z römskeho hrnca

René Redzepi, momentálne takmer oficiálne najlepší kuchár na svete, prišiel pred časom s návrhom, ktorý ukazuje, že tento muž rozmýšľa nielen kulinársky, ale aj sociopoliticky hlboko škandinávsky: Reštaurácie, ako sa vyjadril pre redaktora Spiegel-u, ktorý po absolvovaní menu v Nome takmer praskal od šťastia, by mali byť dotované, aby ľudia mohli tri alebo štyri rázy do roka takéto potešenie zažiť.

Ľudomilná požiadavka, ku ktorej sa, samozrejme, pripájame, hoci problém získať stôl v Nome by sa týmto spôsobom zrejme skôr zväčšil. Pravda, potom by sa miesta dali žrebovať podľa vzoru amerických kariet Green Cards, a o ľuďoch, ktorí by sa týmto spôsobom dostali k menu v Nome hneď dvakrát v živote, by vychádzali rovnaké závisťou podfarbené novinové a televízne príspevky ako o tom francúzskom šťastlivcovi, ktorý nedávno druhýkrát v živote <vyhral jackpot v lotérii.

A samozrejme, z čistého vlastného záujmu by sme nechceli zabudnúť požadovať to isté pre Rakúsko: Peniaze, ktoré by boli potrebné na financovanie celoplošného 30-eurového ľudového menu v domácich špičkových reštauráciách, by boli bezpochyby zmysluplnejšie vyhodené von oknom ako napríklad 6,8 milióna eur, ktoré na to dostal vorarlberský výrobca ovocných šťáv Rauch, aby exportoval domáci, v Red Bulle rozpustený repný cukor.

Vzhľadom na znalosť domácej vnútornej politiky sa však zdá rozumné včas sa zamyslieť nad presnou formou týchto dotácií. Netreba byť ortodoxným trhovým liberálom na to, aby bol človek zdržanlivý voči znárodneniu gastronómie: manažérski experti úrovne Skylink by zrejme do neschopnosti dostali aj preukázateľne robustné podnikanie, akým je sieť McDonalds.(Hoci: Hej! Vlastne dobrý nápad!)

Naopak, skúsenosti so špecificky rakúskym výkladom globálneho deregulačného mántry viac súkromného, menej štátneho nie sú nutne povzbudivé.

Kto chce zažiť, ako si, sotva sa naservíruje prvý chod, sadne k stolu niekto ako Peter Hochegger, vezme vám príbor z rúk a začne termín „záchyt“ vracať do jeho pôvodného významu?

Pridelenie kompetencií spolkovým krajinám vyvoláva obavy, že vo všetkých dolnorakúskych hostincoch sa na dezert bude podávať Erwin-knedľa so štylizovanou plešinou vynechanou v strúhankovom obale a salzburskí gastronómovia budú masovo premenovávať hrušku Helene na Gabi-hrušku.

Realisticky však musíme predpokladať, že v prípade vážneho záujmu o projekt gurmánskych dotácií by sa uplatnili základné princípy reprezentatívnej demokracie, inými slovami: zmysluplnosť takéhoto projektu by najprv preskúmali zvolení zástupcovia ľudu.

Ako to môže fungovať, predviedol taliansky parlament. V jeho podnikovéj jedálni, Ristorante dei Senatori, sa, ako sa nedávno dozvedelo vďaka donášajúcemu poslancovi, zmierenie vysokéj kuchyne a záruky najnižšej ceny už stalo realitou. Prevádzka, v ktorej obsluhujú číšnici v livrejách a ktorá je podľa všetkého na úrovni 3 michelinských hviezd, ponúka napríklad hovädzé carpaccio s limetkovou salsou za smiešnych 2,76 eura a rizoto s morským jazykom a cuketovými kvetmi za rovnako peňaženke prívetivé 3,34 eura. Kto má chuť na čerstvého mečúňa, musí siahnuť do vrecka o niečo hlbšie, a to 3,55 eura.

Či by sa rakúski tradične zemití spolkoví politici dokázali stotožniť s takýmto prehnaným kulinárskym čiči, je už otázka iná. Pravdepodobne by 2-centová žemľa s pečeňovou nátierkou, horčicou a uhorkou bola logickým prvým krokom.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!