A-La-Carte

Odpočívadlá na umeleckej ceste okolo sveta (2017/2)

Aciugheta a Il Ridotto



Počas umeleckého bienále sa celé mesto v lagúne mení na javisko pre neobyčajné performancie. Kde sa umelecká scéna kulinársky usádza, vie naša autorka.

Text: Andrea Schurian · Fotografie: Anna Blau

Iste, zápchy chodcov na Ponte dei Sospiri (Most vzdychov) a v bludisku uličiek medzi Námestím svätého Marka a
Mostom Rialto vládnu 365 dní v roku. Hoci od 50. rokov 20. storočia klesol počet obyvateľov mesta v lagúne zo 175 000 na rekordné minimum tesne pod 55 000, najmä mladí Benátčania sa sťahujú na Terraferma, na pevninu.

"Venexodus" to nazývajú znepokojení občania. Ak to bude takto pokračovať, v roku 2038 už v historickom centre nebude žiť žiadny domáci obyvateľ. Na druhej strane, každý rok podľahne morbídnemu čaru Serenissimy 20 až 30 miliónov ľudí; stovky turistov majú denne pripravenú svoju najnebezpečnejšiu zbraň: selfie tyč. Fotka sa hodí vždy v tomto meste, ktoré sa vznáša nad vodou ako fatamorgána, o ktorom Claude Monet kedysi s úctou povedal, že je príliš krásne na to, aby bolo namaľované.

V rokoch, keď sa koná "vizuálna bitka na Canal Grande", ako Alfred Schmeller, vtedajší riaditeľ 20er Haus, tak trefne nazval benátske umelecké bienále, príde ešte o 400 000 návštevníkov viac. Len počas otváracieho týždňa, ktorý bol presunutý z júna na počasím nie vždy prívetivý prvý májový týždeň, oslavuje a podnecuje 40 000 fanúšikov – umelci a reportéri, zberatelia a riaditelia múzeí, kurátori a galeristi, zbohatlíci, krásni a bohatí – národný zápas umenia, matku všetkých bienále založenú v roku 1895. A okrem toho, že chýbala "Luna", 115-metrová honosná jachta Romana Abramoviča s heliportom, boli kotviská pre jachty na Riva degli Schiavoni ako vždy dobre obsadené, hoci poplatky za parkovanie sú so sumou 15 800 eur za loď na deň v najvyššom cenovom segmente. Rovnako ako vždy: vidieť, pozerať sa, byť videný, kalná voda Canal Grande rozvírená mnohými súkromnými motorovými člnmi, taxíkmi, verejnou dopravou nazývanou Vaporetti a beznádejne preplnená.

"Bienále je ako infekčná choroba, celé mesto je v akomsi umeleckom ošiali," hovorí Gianni, čašník z Osteria Al Mascaron. Malá reštaurácia, dobre ukrytá v bočnej uličke Campo Santa Maria Formosa, je počas otváracieho týždňa obľúbeným útočiskom medzinárodných umelcov a ich dílerov. V tento večer tu napríklad sedia: japonský účastník bienále a jeho sprievod, americký manželský pár zberateľov, francúzske a belgické kurátorky. Na dverovej tabuľke, na jedálnych lístkoch a vizitkách: čierny, strapkatý fľak, pár farebných čiar – drzý škriatok ako logo podniku, ktorého patrónom bola na začiatku 20. storočia škeriaca sa maska na zvonici neďalekého renesančného kostola, ktorá mala odháňať zlé oko. Pred štyridsiatimi rokmi súčasný majiteľ Gigi Vianello spojil taliansku tradíciu s francúzskym vkusom, pomiešal staré a nové, Belle Époque a poctivé tesárske remeslo, a urobil z robotníckej krčmy miesto stretnutí. A steny husto obvesil obrazmi, kresbami a karikatúrami, mnohé z nich od mníchovského grafika a stáleho hosťa Mascaronu Hansa-Petra Hassiepena, ako Gigiho spoločník Momi prezrádza skôr neochotne. Takže dobre, Momi nie je žiadna bomba šarmu. Ale, mrmle, ak to má byť obzvlášť "mascaronské", odporúča "Antipasto Misto di Pesce e Verdure": zapečené mušle (Cozze) a mušle so Salsa Limonese, Vongole, grilovaná zelenina, krevety, teplá chobotnica za 16 eur sú na benátske pomery v cenovo prijateľnej strednej triede. Tak ako je domáci pán drsný, taký šarmantný je Gianni. Bez vyzvania rozpráva o bienále, a pretože nás zjavne identifikoval ako Tedeschi (Nemcov), predovšetkým o nemeckom pavilóne. Ten považuje za "eccezionale", hovorí, sklenenú podlahu mimochodom inštaloval jeden z jeho priateľov remeselníkov.

Gianni mal vo svojom odhade pravdu: nemecký pavilón, ktorý 39-ročná umelkyňa Anne Imhof premenila na akýsi performatívny bojový výbeh s dvojitým dnom, bol skutočne ocenený Zlatým levom.

Tento rok sa na 57. bienále zúčastňuje 86 krajín, šesťdesiat je roztrúsených po celej lagúne, v palácoch, dvoroch, skladoch, niektoré sú len ťažko nájditeľné. 28 krajín má pavilóny v rámci Giardini, pravdepodobne najkrajšieho dejiska medzinárodných umeleckých prehliadok. Pred rakúskym pavilónom, v ktorom tento raz vystavujú svetelná umelkyňa Brigitte Kowanz a sochár "One Minute" Erwin Wurm, doslova spadol kamión na nos. Wurm ho premenil na veľkolepú vyhliadkovú vežu a vyčnieva do výšky deväť metrov. Rakúsky, v súčasnosti pravdepodobne najznámejší umelec, bol za to zaradený denníkom New York Times medzi desať najzaujímavejších príspevkov bienále. Čo by malo tešiť nielen jeho, ale aj jeho galéristu Thaddaeusa Ropaca. Ropac patrí najneskôr od otvorenia svojej – po Salzburgu a Paríži – už piatej galérie v elegantnej londýnskej štvrti Mayfair v apríli tohto roka medzi "big players" medzinárodného obchodu s umením. Jasné, že k jeho benátskemu večernému biznisu patria malé, vyberané večere pre bohatých zberateľov a vplyvných ľudí z múzeí: "Najradšej pozývam svojich hostí do Da Ivo v štvrti San Marco: skvelý servis, dobré jedlo, príjemná atmosféra."

Svoju preferenciu podnikov zdieľa šikovný galérista s množstvom filmových hviezd, vrátane najkrajšieho muža Hollywoodu: George Clooney si vraj Benátky ako kulisu pre svoju svadbu s britskou právničkou Amal Alamuddin vybral až po tom, čo si v tejto drobnej reštaurácii pochutnal na slávnych (a nie práve lacných) "Ficchi con gamberetti" a následne na "Zabaglione caldo su gelato" od šéfkuchárky Giorginy Mazzero. Tvrdí to majiteľ Ivo, Giovanni Fracassi – a zároveň vyjadruje ľútosť, že Elton John je dnes žiaľ prechladnutý. Pôvodne mal na obed so synom a manželom priplávať svojou loďou k bočnému vchodu. Čo mi majiteľ samozrejme neprezradí, je adresa bydliska Eltona Johna na Fondamenta San Giovanni na Giudecca. (Kto má dostatok šťastia a rezervovanú správnu izbu v hoteli Bauer Palladio, môže dokonca nahliadnuť do Johnovho idylického vnútorného dvora).

Cestovatelia medzi Islandom, Portugalskom a Sýriou, ktorí sú vo svetovom poriadku bienále susednými krajinami na ostrove Giudecca, odpočívajú hneď za rohom v Trattoria Altanella. Táto uvoľnená krčma, ktorú radi navštevujú aj domáci a má útulne skrytú terasu, patrí mimochodom k benátskym pevným bodom Roberta De Nira. Ale to je iný príbeh.

Aj na Giudecca, avšak nie v Trattoria Altanella, ale v podstatne drahšom Harry's Dolci – pobočke slávneho Harry's Bar – hostí Nikolaus Ruzicska, salzburský galérista účastníčky bienále Brigitte Kowanz, svoju klientelu. Harry's Dolci a Da Ivo sú cenovo v rovnakej špičkovej kategórii: predjedlá od 50 eur vyššie, hlavné jedlá plus/mínus 100 eur, odchýlky smerom nahor sú možné kedykoľvek. "Tagliolini con tartufo bianco d'Alba" z kuchyne Giorginy stoja 90 eur – zato sú hľuzovky štedro krájané.

Štedro dimenzovaný je aj steak, ktorý v Da Ivo – taktiež za mastných 90 eur – pristane na tanieri z grilu. "Varím pre hladných ľudí," hovorí Signor Fracassi takmer prísne: "Kto chce jesť málo, musí ísť inam."

Rodina z Londýna – otec, matka, dieťa – priletela špeciálne kvôli "Tagliolini al nero di seppia". Samozrejme aj kvôli bienále, dodáva otec narýchlo, a predovšetkým kvôli naozaj veľkolepým výstavám umeleckej superhviezdy Damiena Hirsta v Palazzo Grassi a Punta della Dogana (obe sú mimochodom vo vlastníctve francúzskeho multimilionára a manžela hollywoodskej hviezdy Salmy Hayek, Françoisa Pinaulta). O tom, že Hirst patrí k stálym hosťom Da Ivo a – "ma sicuramente!" – k jeho osobným priateľom, rozpráva majiteľ Fracassi. A ukazuje Hirstove kresby, fotografie a pohľadnice s osobnými venovaniami.

"Viva! Arte! Viva!": Týmto umelecky a životne radostným zvolaním podčiarkuje riaditeľka bienále Christine Macel svoju hlavnú výstavu so 120 umelcami v centrálnom pavilóne a v Arsenale, bývalej benátskej lodenici. Práve medzi nimi leží Via Garibaldi, kde ľavicové robotnícke srdce ešte stále citeľne bije. V bočnej uličke sa stretávajú komunisti vo svojom miestnom klube, v Trattoria Giorgione sa miešajú umelci, návštevníci umenia a susedia. Eva Blimlinger, rektorka Akadémie výtvarných umení, obeduje v záhradnej reštaurácii, rovnako ako jej kolega z rektorátu v Linzi Reinhard Kannonier; a Christina Steinbrecher-Pfandt, umelecká riaditeľka veľtrhu umenia viennacontemporary, sa vo vnútri usadila na pracovný obed s kurátormi, galéristami a potenciálnymi sponzormi. Majiteľka Ivana varí už viac ako 25 rokov, vrcholom však nie je nevyhnutne bezchybné jedlo, ale jej manžel Lucio Bisutto. Tento zavalitý benátsky originál dohliada na servis, spoznáva svojich každé dva roky sa vracajúcich stálych hostí (alebo sa aspoň tak tvári), servíruje skvelé "Sorbetto al limone" vo veľkých krčahoch. A potom vezme do ruky gitaru, spieva – za živého zapojenia svojich miestnych hostí – talianske šlágre, benátske ľudové piesne a komunistické bojové piesne. Áno, naozaj. Tak gýčové. A tak krásne.

Iní milovníci umenia, ako napríklad rakúsky mediálny manažér a stály návštevník bienále Hans Mahr, stolujú radšej o pár mostov a kanálov ďalej, jemnejšie a diskrétnejšie v Hostaria da Franz. Pre maximálne 36 hostí naraz servíruje Maurizio Gasparini čerstvo ulovené plody mora. Mimochodom, malý odbočenie: kto na svojej ceste po bienále náhodou prechádza okolo trhu so zeleninou a rybami, mal by v spoločnosti benátskych bratov a sestier v alkohole v Do Mori vypiť aspoň "Ombra" – skromných 100 mililitrov bieleho vína. Alebo aj dve. Cestou tam by bolo možné na Campo Stefano navštíviť azerbajdžanský pavilón, ktorý kurátoroval Martin Roth. Bývalý riaditeľ Victoria and Albert Museum, ako je známe, po hlasovaní o Brexite v Londýne s touto prácou skončil. To, že Azerbajdžan, kde je situácia so slobodou názoru a tlače známo zlá, označil za "plán pre toleranciu", vyvolalo skutočne búrlivé diskusie. Okrem iného v spoločnosti pri stole pozostávajúcej z televíznej riaditeľky, riaditeľky múzea, galéristky, kurátorky, novinárky a umelca (jediného muža pri stole plnom ženskej sily) v Trattoria alla Madonna. Áno, presne tak, Madonna. Pod mostom Rialto. Turistický chodník. Nie je to práve tajný tip, ale stále ultimátne miesto stretnutí umeleckej society. "Fegato alla Veneziana" (teľacia pečeň na benátsky spôsob), ak nie tam, tak nikde. Už 35 rokov vedie Lucio Rado túto serióznu reštauráciu, ktorú založil jeho otec Fulvio už pred 63 rokmi. Deväť jedálenských miestností, kamenné podlahy, bielo prestreté stoly a stoličky z ohýbaného dreva sú nahusto pri sebe, napriek tomu pred dverami čakajú desiatky ľudí. Našťastie jedna z dám myslela na rezerváciu, čašníci v bielych sakách sú neúprosní. Žarty až pri servírovaní jedla. Dovtedy: "No tavola senza riservazione!" Znamená: Naspäť na začiatok, presnejšie: na koniec radu čakajúcich. Hlad?

Tím Ólafura Elíassona, islandskej dánskej hviezdy – "umelca nemožného" (copyright: ARD), ktorého menom utečenci v centrálnom pavilóne vyrábajú lampy, to vzdáva a namiesto toho sa tlačí na preplnený vaporeto. Cieľ: Sant'Elena na najvýchodnejšom (a najpomalšom) cípe mesta. Len jedna zastávka po Giardini, žiadny ruch bienále, zato hlučné deti na ihrisku, lavičky v parku pod stromami, rady domov. Uprostred toho všetkého čarovná Osteria da Pampo. Malý podnik s niekoľkými na červeno lakovanými stolmi a krivými stoličkami je ženskou záležitosťou matky a dcér Chiary, Martiny a Pauly Gianfranceschiových. Mimochodom, tie skvelé "Saltata di cozze e vongole", ktoré sú v Da Ivo ako predjedlo za 50 eur v sezónnej ponuke, ponúkajú dámy Gianfranceschiové ako hlavné jedlo za 13 eur. "Carciofini fritti" (vyprážané artičoky), ktoré ani nie sú v jedálnom lístku, sú mimochodom takmer ideálne jedlo, aby človek v blížiacej sa noci neutopil v Proseccu.

Campo Santi Filippo e Giacomo, Castello 4357
Tel.: 041/522 42 92, 041/520 82 80
Aciugheta: bez dňa voľna
Il Ridotto: v stredu a štvrtok na obed zatvorené
Majiteľ Gianni Bonaccorsi má dva podniky vedľa seba, dve záhradky spolu viac-menej splývajú. To pôsobí veľkosťou a polohou (spústa stánkov so suvenírmi priamo pred nosom) spočiatku možno odstrašujúco, ale návšteva sa v každom prípade oplatí. V Aciugheta kvôli pizzi. A za svoje kuchárske umenie v Ridotto dokonca získal michelinskú hviezdu. To, že pri vedľajšom stole oslavuje benátska veľkorodina narodeniny starého otca, hovorí o podnikoch veľa.
www.aciugheta.com
www.ilridotto.com

Altanella
Calle delle Erbe, Giudecca 268
Tel.: 041/522 77 80
Dni voľna: po., ut.
Od založenia pred takmer sto rokmi je táto aj medzi miestnymi veľmi obľúbená trattoria neďaleko stanice vaporeta Palanca už v štvrtej generácii v rodinnom vlastníctve: Stefano je v kuchyni, Roberto diriguje servis. Obzvlášť krásnu, skrytú terasu a kvalitnú "cucina casalinga" (domácu kuchyňu) za pomerne mierne ceny oceňoval už Ernest Hemingway. Medzi súčasnými obdivovateľmi: Robert De Niro. Nájdete pod "Trattoria Altanella" na
www.facebook.com
.

Al Squero
Fondamenta Nani, Dorsoduro 943/944
Tel.: 041/296 04 79
Deň voľna: streda
Malá, veľmi útulná osteria a bar sa nachádza pri vedľajšom kanáli Zattere. Veľmi slušné domáce víno alebo Prosecco, ako aj jemný výber crostini a panini (všetky pod päť eur) si môžete vychutnať aj pred dverami na prístavnom múre s výhľadom na oproti stojacu lodenicu gondol. Nápadne mladé, väčšinou talianske publikum.
osteriaalsquero.wordpress.com

Al Ponte
Calle Larga L Gallina,
Canaregio 6374
Tel.: 0348/764 32 74
bez dňa voľna
Tento drobný bar v málo turistickom kúte musí navštíviť každý pred jedlom alebo po ňom. Úžasné talianske salámy, pikantné syry, vína za smiešne nízke ceny. Pretože osteria v blízkosti Campo Santi Giovanni e Paolo je so svojimi tromi stolíkmi príliš malá na to, aby pojala všetkých fanúšikov Ponte, zoberte fľašu Prosecca von na schody a topte sa v zapadajúcom slnku spolu s – väčšinou mladými – domácimi. Pre prípadné alkoholové obete je nemocnica hneď za rohom.
www.facebook.com/ostariaalponte

Hostaria da Franz
Salizada Sant Antonin, Castello 3499
Tel.: 041/522 08 61
Deň voľna: ut.
Neďaleko hotspotu bienále Arsenal varia otec Gianfranco a syn Maurizio Gasparini vo svojej jemnej, malej (kapacita 40 miest) hostarii prednostne tie najlepšie plody mora za vyššie ceny. Čo vedia oceniť nielen milovníci umenia, ale aj hviezdy ako Nicolas Cage, Monica Bellucci, Zac Efron a Elijah Wood. Žiaľ, Angelina Jolie a Brad Pitt sa budú musieť v budúcnosti stravovať u Franza oddelene.
www.hostariadafranz.com

Do Mori
Calle di do Mori, San Polo 429,
Tel.: 041/522 54 01
Deň voľna: ne.
Zo stropu visia medené kotly, šunka a syr voňajú najlepšie, víno (žiaľ) chutí po ďalšom. Cicchetti di baccalà a Ombra (alebo dve) Prosecca v tejto typickej benátskej krčmičke sú úžasným sobotným dopoludňajším posilnením, skôr než sa vrhnete do umeleckej bitky bienále.

Harry's Dolci
Fondamenta San Biago, Giudecca 773
Tel.: 041/522 48 44
Deň voľna: ut.
Pravdepodobne existuje len málo miest, ktoré ponúkajú ešte očarujúcejší výhľad na Benátky ako terasa Harry's Dolci, pobočky Harry's Bar patriacej do rodiny Cipriani, obľúbenej krčmy Ernesta Hemingwaya. Šéfka Dolci Carmela Cipriani tu okrem mnohých klasík Harry's Bar zaraďuje do obedového menu aj Cipriani Club Sandwich, ktorý starý otec Giuseppe servíroval prvýkrát v roku 1948. Galéristi tu radi pozývajú svojich klientov na obed alebo večeru, kto to chce skúsiť o niečo lacnejšie: výhľad je úchvatný aj pri zákusku a káve popoludní.
www.cipriani.com

Ruga di Jaffa
Ruga Giuffa, Castello 4864
Tel.: 041/241 10 62
Uvoľnený bar, pekná oblasť pultu, dobré vína, útulná osteria, mladé publikum. Kto chce, môže sa tu aj najesť. Ale skôr sa tu neskoro večer ocitnete na drink a slávne Cicchetti, benátsku variáciu španielskych tapas. Obzvlášť potešujúce pre presvedčených nočných vtákov: Bar má relatívne dlho otvorené.
www.osteriarugadijaffa.it

Špeciálny tip: Tap Venice Eating, aplikácia, ktorú si môžete stiahnuť v iTunes App Store za 3,49 eur. Pred dvadsiatimi rokmi napísala Michela Scibilia svojho prvého sprievodcu benátskymi reštauráciami: pre návštevníkov a domácich rovnako najdôležitejšia referenčná príručka pri hľadaní autentického jedla. Najnovšie existuje iTunes edícia jej veľmi osobného výberu, každý z podnikov je vybavený webovou adresou a mapou mesta. Tap Venice nepotrebuje internetové pripojenie, aj mapa mesta sa dá použiť offline.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!