A-La-Carte

Kulinárske dymové signály (2015/3)

Andrea Karrer na stope údenia: Od nutnosti konzervácie až po kulinárske majstrovstvo.


Ilustrácia: Peter Jani

Je vlastne škoda, že sa dym vytratil z nášho každodenného života. Môže za to technika: Keď sa potraviny ešte nedali bez problémov chladiť alebo mraziť, čerstvo zabité mäso sa konzervovalo dymom tlejúceho dreva – tisíce rokov. Údeniny boli požívateľné celé týždne alebo mesiace a pomáhali prežiť zimu. Až do 19. storočia boli vedomosti o údení široko rozšírené: klobásy a šunky viseli pod stropom, aby sa vysušili, a dym z ohniska nedal baktériám šancu. Dnes máme v pultoch s mäsom a rybami obrovský výber hotových údených produktov, od pečeňovej paštéty cez údené ryby až po syry, dokonca aj zelenina profituje z tejto archaickej metódy prípravy. V súkromí údenie do značnej miery upadlo do zabudnutia, len málokto – väčšinou rybári, poľovníci a ľudia, čo sa v tom vyznajú – dnes ešte pozná súvislosť medzi dymom a ohňom, koreninami a soľou. Keďže však údené ryby a domáce údené mäso chutia tak neodolateľne, oplatí sa staré techniky znova objaviť.

„Kto pozná len priemyselný tovar zo supermarketu, pre toho je pôvodná, doma vyrobená chuť údeného zjavením,“ hovorí Markus Salcher, ocenený mäsiar. Už tri generácie existuje malé mäsiarstvo s vlastným bitúnkom v St. Lorenzen v údolí Lesachtal. Markus Salcher tu s veľkým elánom, remeselnou zručnosťou a použitím starých, stále vylepšovaných receptúr spracováva vysokokvalitné mäso z regiónu na lahodné mäsové a klobásové špeciality.

Samozrejme, rybu môžete opiecť na panvici alebo upiecť v rúre, ale čaro údenia spočíva v rozmanitosti možností. Ako nakladať, aké koreniny použiť, aké drevo, ako dlho nechať údený kúsok pri akej teplote v dyme? Pri hľadaní vlastných preferencií môžete byť nesmierne kreatívni.

V zásade rozlišujeme tri rôzne spôsoby údenia mäsa, rýb a iných potravín: údenie horúcim dymom, údenie teplým dymom a údenie studeným dymom. Tu je krátky prehľad rozdielov:

„Pri rýchlom údení horúcim dymom stúpa teplota na viac ako 60 °C, údenina sa pritom zároveň varí. Kvôli krátkemu času tepelnej úpravy v mäse zostáva trochu tekutiny. Preto je trvanlivé len krátky čas a malo by sa rýchlo skonzumovať. Nezaobíde sa to bez dodatočného zdroja tepla (drevo, plyn, elektrina), ktorý sa nachádza vo vnútri udiarne. Horúcim dymom sa udí napr. varená šunka, cisárske mäso alebo opekané klobásy. Údenie horúcim dymom je najjednoduchší spôsob údenia,“ vysvetľuje Markus Salcher. Pri údení teplým dymom sú teploty nižšie, zvyčajne okolo 40 až 60 °C, túto formu údenia používame napr. pri frankfurtských párkoch,“ pokračuje mäsiar.

Úplne iný je proces údenia studeným dymom. Používa sa vtedy, keď sa údenina má konzervovať na dlhý čas, ale zároveň by sa nemala tepelne upraviť. Mäso, slanina a ryby zostávajú pri údení studeným dymom totiž surové. Údené studeným dymom má vo väčšine prípadov oveľa jemnejšiu dymovú arómu a často dosahuje intenzívnejšiu chuť než to údené horúcim dymom. Studeným dymom sa udí okrem iného jelenia saláma, osso collo a samozrejme slanina. Ale to je len základné pravidlo, pretože napríklad údená čiernolesská šunka má veľmi intenzívnu dymovú arómu.

Na údenie studeným dymom sú potrebné teploty od 15 do 20 °C. Proces trvá v závislosti od produktu dni až mesiace a člení sa na rôzne fázy. Pritom sa údenie a sušenie vzduchom permanentne striedajú. Podľa toho, aké potraviny udíte, existujú tri až päť striedaní medzi fázami. „Teploty nesmú počas celého procesu údenia nikdy stúpnuť nad 25 °C, inak dochádza k zrážaniu bielkovín. Vytvorí sa suchý okraj, tým nemôže unikať voda a dym neprenikne do produktu – a pokazí sa. So samotným dymom si nevystačíte. Rozhodujúci podiel na úspechu má aj solenie. Soľ vyťahuje z mäsa tekutinu a robí ho trvanlivým. „Prostredníctvom osmózy putuje voda von a soľ sa dostáva dovnútra produktu,“ vysvetľuje Markus Salcher. „Solíme (pozn.: pojem „Suren“ je synonymum pre nakladanie do soli a používa sa predovšetkým v Rakúsku a Bavorsku) u nás len morskou soľou, pretože tá dodáva jemnú chuť, a samozrejme koreninami. Nepoužívame rýchlosoľ, preto to musí ísť rýchlo. Pri priemyselnom tovare to pri rýchlosoli nezostáva, tam sa pridáva aj liadok na vyfarbenie a odstraňovanie zárodkov,“ upozorňuje Markus Salcher. „My naproti tomu pracujeme s časom: slanina leží podľa hrúbky štyri až päť týždňov pri 4 °C v náleve. Následne sa udí bukovým drevom z Lesachtalu a borievkou. Čas údenia trvá asi 3 týždne, potom idú kusy mäsa na 2–3 dni na vzduch (=dosušenie), potom idú znova do dymu. Takto to robíme trikrát. Až potom príde naša slanina do sušiarne. Tu zostane niekoľko mesiacov, aby sa rozvinula jej nádherná aróma.“ Trochu iný názor má mäsiar Reinhard Hiess z Aspern an der Zaya: „Soľ sama osebe nestačí, pretože bežnou soľou nedokážeme zabrániť rozmnožovaniu určitých mikroorganizmov, resp. ho spomaliť. Okrem toho sa rýchlosoľ stará o peknú červenú farbu mäsa. Nakladanie do soli teda nie je len metóda na konzervovanie mäsových výrobkov, stará sa o peknú farbu a zlepšuje arómu a konzistenciu.“

Na rozdiel od suchého solenia existuje aj mokré solenie. Pritom sa vyrobí soľný nálev z rýchlosoli a vody, povarí sa (s koreninami podľa potreby), nechá sa vychladnúť a naleje sa na mäso, resp. na rybu.

Aj u Martina Müllera sa pri údení jeho rýb používa iba kuchynská soľ.

Martin Müller je biológ, rybár a chovateľ rýb v jednej osobe. Jeho ryby z jazera Weissensee sa asi 12–15 hodín nakladajú v chlade v zmesi soli a cukru, následne sa opláchnu vodou, odstránia sa kosti a vyúdia. Filety sa udia studeným dymom nad bukovým drevom asi sedem až desať hodín. Celé ryby Martin Müller udí horúcim dymom. Predtým sa tieto vložia do deväťpercentného soľného nálevu na asi 12 až 15 hodín, opláchnu sa a vysušia v chladničke. Následne sa pri 80 °C v tlakovej udiarni asi 55 minút udia horúcim dymom.

Rybári vedia, údiť sa dá takmer všade a v takmer všetkom. Pár navŕšených kameňov, utesnených machom a hlinou, sa stane mini udiarňou, alebo si pomocou pár drevených tyčí, dookola napnutej alobalu a handry na vrchu vyrobíte „rúru“ na údenie horúcim dymom.

Oveľa lepšie ovládateľné a odolné voči počasiu je údenie v pevnej kovovej skrini, ktorá stojí medzi 40 a 700 eurami. Stolové prístroje na balkón alebo na cesty ponúkajú v miniverzii miesto pre dva a pri trochu väčších modeloch maximálne pre osem pstruhov – a ide to veľmi rýchlo: už po 20 minútach sú ryby hotové. Viac priestoru pre údeniny ponúkajú stojace prístroje vysoké od kolien po ramená na terasu alebo do záhrady. S nimi môžete zušľachtiť celú šunku alebo bôčik. Američania si pre dymový chuťový hit stavajú do záhrady hriešne drahé udiarne (smokery). Ale údiť sa dá aj s každým bežným grilom, pokiaľ sa dá zatvoriť – napríklad s guľovým grilom, na ktorého popol nasypete údenársku múčku alebo namočené drevené štiepky. Pri skutočnom „smokingu“ sa predtým pikantne korenené mäso alebo hydina (použijete tzv. dry-rub, suchú marinádu, a/alebo wet-rub, mokrú marinádu na korenienie) pomaly za teplôt okolo 45–60 stupňov varí v dyme, pričom samotnú chuť nevytvárate len typickými koreninami, ale aj výberom dreva. Metódy sú veľmi odlišné a sú veda sama o sebe. „Ale v zásade BBQ vyvinuli španielski kolonizátori (ako „barbacoa“), ktorí pri tom adaptovali u nás bežné údenie. Pričom „rub“ zodpovedá soleniu a „smoking“ údeniu. BBQ však nikdy neslúži na konzervovanie, ale len na pôžitok. Časy varenia sa pohybujú okolo osem až 16 hodín, v niektorých špeciálnych prípadoch ale aj do 36 hodín,“ vie Adi Bittermann.

Áno, z nevyhnutnosti konzervovať sa stala špecialita, pri ktorej ide o to, dať chuťovým bunkám stále nové dymové signály.

Údené morčacie prsia v dyme z jabloní
Prísady pre 12–14 porcií
2,5 kg morčacích pŕs
1 l ananásovej šťavy

Rub:
10 PL hrubej morskej soli
10 PL mletej papriky
10 PL hnedého cukru
2 PL sušeného oregana
2 PL sušeného tymianu
2 PL sušenej restovanej cibuľky
2 PL cesnakového granulátu
2 PL čierneho korenia
4 bobkové listy
1 ČL kajenského korenia
2 PL dijonskej horčice
100 ml rozpusteného masla
100 ml sójovej omáčky
100 ml whisky

Dve hrste jabloňových údenárskych štiepok namočte aspoň na dve hodiny do vody (najlepšie cez noc), z morčacích pŕs odstráňte kožu a šľachy a dôkladne očistite.

Morčacie prsia vložte do ananásovej šťavy a dajte na 24 hodín do chladu. Na rub všetky prísady jemne pomeľte v mažiari. Morčacie prsia vyberte z ananásovej šťavy, nechajte dobre odkvapkať a osušte, potrite dijonskou horčicou a vtrite do nich všetky pomleté koreniny (=rub).

Guľový gril zohrejte s cca 40 briketami na 140 °C, do stredu postavte misku s vodou, položte morčacie prsia, zapichnite teplomer na meranie vnútornej teploty, časť štiepok pridajte do tlejúceho uhlia, prikryté udite do dosiahnutia vnútornej teploty 56 °C (trvá to cca 80 minút!).

Ananásovú šťavu zvarte na polovicu, rozmixujte s rozpusteným maslom, sójovou omáčkou a whisky, otvorte gril, morčacie prsia ním potrite (glazujte), pridajte zvyšné štiepky do uhlia a pri 62 °C vnútornej teploty ďalej prikryté udite, ale medzitým priebežne potierajte marinádou (= moppen).

Bittermann – Vinarium
Abt Bruno Heinrich Platz 1
2464 Göttlesbrunn
Tel.: +43/(0)2162/811 55
www.bittermann-vinarium.at

Lesachtaler Fleisch
St. Lorenzen 42
9654 St. Lorenzen/Lesachtal
Tel: +43/(0)4716/227 13
www.lesachtaler-fleisch.at

Hiess Wursterzeugung
Reinhard Hiess
Maurergasse 16
2151 Asparn/Zaya
Tel.: +43/(0)2577/82 04
genussfleischerei-hiess.at

weissen-see-fisch
Fischereibetrieb Martin Müller
Neusach 106
9762 Weissensee
Tel.: +43/(0)676/501 36 74 alebo 0676/722 55 31
www.weissenseefisch.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!