A-La-Carte

Rezanie viniča je sexy (2017/2)

Vo Furlánsku niekoľko vinárskych špecialistov vynašlo spôsob rezu viniča, ktorý je celosvetovo veľmi obľúbený najmä u vinárov so silným vzťahom k prírode. Text: Georges Desrues Aj keď rez viniča patrí k najdôležitejším krokom pri výrobe dobrého vína – za ten najglamúrovnejší sa dá označiť len ťažko.…



Vo Friulsku vymyslelo pár vinohradníckych špecialistov formu rezu viniča, ktorá je celosvetovo veľmi obľúbená najmä u vinárov so silným vzťahom k prírode.

Text: Georges Desrues

Hoci rez viniča patrí k najpodstatnejším krokom pri výrobe dobrého vína – sotva ho možno označiť za ten najglamúrnejší z nich. Marco Simonit to však očividne vidí inak. Čo je pravdepodobne spôsobené aj tým, že je Talian. A ako taký rozumie ako nikto iný tomu, ako premeniť na prvý pohľad banálne činnosti, ako je pečenie pizze, jazda na skútri Vespa alebo práve rezanie viniča, na akty cool sebaprezentácie.

Vo svojej kancelárii vo vinohradníckej oblasti Collio na severovýchode Talianska víta Simonit návštevy v dizajnérskych pracovných nohaviciach na traky a farebne kockovanej košeli. Snehobielu hrivu nosí rozstrapatene upravenú, rovnako bielu bradu úhľadne zastrihnutú. Celkovo 50-ročný muž vyzerá, akoby práve prišiel z fotenia pre outdoorovú rubriku v jesennom vydaní módneho časopisu. Niet divu, že o tomto agronómovi už písal aj taliansky Vogue. A že jeho firmu opakovane nazývajú „Gucci“ alebo „Prada vinohradníctva“.

Uprataný vzhľad by však v žiadnom prípade nemal zakrývať fakt, že Simonit a jeho obchodný partner Pierpaolo Sirch sú považovaní za skutočných odborníkov vo svojom odbore. Spoločne vyvinuli vlastnú techniku rezu viniča, ktorá je taká efektívna a presvedčivá, že si ich najímajú niektorí z najrenomovanejších vinárov a vinárstiev po celom svete. Okrem toho odovzdávajú svoje vedomosti a techniku na viacerých vinohradníckych školách a dokonca vyučujú na univerzite, a to na nie hocijakej, ale na prestížnej univerzite vinohradníctva v Bordeaux.

A čo presne robí rez viniča od Simonita a Sircha takým výnimočným (a takým cool)? Na to treba vedieť, že vo vinohradníctve je všeobecne zvykom každú zimu odrezať väčšinu nových výhonkov na viniči, aby sa tok štiav rastliny sústredil do niekoľkých málo výhonkov, ktoré zostanú a budú niesť hrozno. Rez viniča je teda prostriedkom na kontrolu množstva, a tým aj kvality hrozna, ktoré sa zbiera na jeseň.

„Pri rezaní viniča spôsobujete rastline nevyhnutne rany,“ vysvetľuje Marco Simonit, „ich počet prirodzene každý rok stúpa, a keďže vinič, na rozdiel napríklad od stromu, nedokáže svoje rany uzavrieť, jednoducho vysychajú a v dreve pod ranami vzniká akýsi suchý kužeľ, čo následne bráni toku štiav.“

V dôsledku každoročne opakovaného rezu sa na konvenčne rezanom viniči vytvára takzvaná hlava, teda akýsi uzol, v ktorom sa to len tak hemží takýmito vyschnutými miestami. „To prirodzene blokuje tok štiav, preto sa snažíme, aby sa namiesto jednej hlavy vytvorili dve bočné vetvy – nazývame ich kanály –, na ktorých potom rastú výhonky. Tak, aby prúdy štiav mohli pod reznými ranami prúdiť cez výhonky až do listov a hrozna,“ zdôrazňuje Simonit.

To, čo znie ako celkom jednoduchá technika, bolo kedysi medzi vinármi všeobecne rozšírenou vedomosťou. Vďaka intenzifikácii vinohradníctva v 70. rokoch 20. storočia sa však na to do značnej miery zabudlo.

„Vinič je známy ako popínavá rastlina, potrebuje teda priestor, aby mohol rásť a rozvinúť sa, no s ,modernými‘ metódami, ktoré boli zavedené pred približne päťdesiatimi rokmi po celom svete a ktorých cieľom bolo vysadiť čo najviac viniča v jednej vinici, sa mu tento priestor upiera,“ pokračuje Simonit.

Aby vinič viedol čo najdlhší a najzdravší život, musí mu byť umožnené vyvinúť spomínané vetvy, ktoré sa v priebehu času stávajú čoraz dlhšími. Staršia rastlina potrebuje následne viac miesta ako mladá. „Hoci sa to zdá viac než logické, tento fundamentálny princíp sa v modernom vinohradníctve ignoruje. Aby sa totiž znížili výrobné náklady a bolo možné obstáť na medzinárodnom trhu, vinič sa klasickým rezom strihá na štandardizované tvary a rozmery,“ uvádza Simonit.

Za isté sa považuje, že zo starého viniča prúdia chuťovo komplexnejšie vína, čo potvrdzuje aj Alwin Jurtschitsch. 35-ročný vinár z oblasti Kamptal patrí k početným spokojným klientom friulských rezačov viniča. Už niekoľko rokov mení tradičné rodinné vinárstvo a pritom kladie veľký dôraz na čo najprirodzenejšie metódy pestovania a vína.

„Okrem prechodu viníc na bio bolo stretnutie so Simonitom a Sirchom azda tou najvýznamnejšou zmenou, ktorú sme vo vinohrade uskutočnili,“ potvrdzuje Jurtschitsch. „Dovtedy som bol vždy trochu nespokojný so svojím viničom a tým, ako starnul. Niekedy som si myslel, že možno je to pôdou alebo niečím iným, že som jednoducho ešte nenašiel potrebnú rovnováhu.“

Na rez viniča by pritom v žiadnom prípade neprišiel. „Tomu som v tom čase nepripisoval takmer žiadny význam. V zime som radšej jazdil na juh, napríklad na vinobranie do Austrálie, namiesto toho, aby som stál vonku v snehu a chlade a rezal vinič,“ hovorí.

Vďaka trojročnej spolupráci s Talianmi, ktorí sami seba radi označujú ako The Pruning Guys, teda chalani od rezu, sa na to dnes pozerá úplne inak.

„Dnes sa pýtam, prečo sme len nepracovali podľa ich metódy už skôr. Dnes vnímame oveľa lepšiu jednotnosť hrozna vo vinohrade. Vinič, na ktorom bol predtým jeden výhonok dobre zdrevnatený a druhý zostal zelený, je dnes zásobovaný úplne rovnomerne,“ hovorí Jurtschitsch, ktorý sa sám rád ukazuje v hipsterskom outfite s plnou bradou a štýlovou tvídovou čiapkou.

Šetrný rez viniča od Talianov sa tak stal vášňou všetkých zamestnancov vinárstva. „Naši zamestnanci dokonca označujú rady viniča, v ktorých strihajú, aby svoju prácu v nasledujúcom roku našli a mohli skontrolovať,“ hovorí vinár.

Okrem toho sa už upustilo od kedysi používaných pneumatických nožníc a vrátilo sa k dobrým starým ručným nožniciam. Tie sú možno pracnejšie, ale zároveň umožňujú šetrnejšiu a presnejšiu prácu na viniči.

Ako sa takými ručnými nožnicami efektívne narába, predvádza Marco Simonit vo svojom pokusnom vinohrade, pri vstupe do ktorého prekvapivo neprejavuje žiadne obavy zo zašpinenia. Rozkročmo sa postaví pred vinič, znovu presne vysvetlí, ako ho správne šetrne orezať, a ilustruje svoje tvrdenia nanajvýš elegantným a ladným zaobchádzaním so záhradníckymi nožnicami – čím opäť pripomína nejedného zinscenovaného a narcistického pizzaiola.
„Samozrejme, ide aj o vzhľad krajiny,“ zdôrazňuje agronóm, „v modernom vinohradníctve sa od 70. rokov 20. storočia presadilo zjednodušenie pri úprave viníc, pri ktorom sa kládol menší dôraz na morfologickú typickosť rastliny a väčší na usporiadanú geometriu. Pritom by mal vzhľad zohrávať významnú úlohu.“

Že to módne štylizovaný Talian takto vidí, je takpovediac samozrejmé. A ukazuje sa to aj na tom, že všetkých jeho dvadsať zamestnancov vykonáva prácu vo viniciach rovnako v kockovaných košeliach a podobne vycibrenom hipsterskom vzhľade ako ich šéf. „Vďaka chalanom od rezu,“ hovorí preto aj vinár Jurtschitsch, „sa rez viniča, s ktorým sa dlho zaobchádzalo macošsky, dnes považuje za celkom sexi.“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!