Len odvahu
V malom vzniká niečo veľké. V polovici októbra otvorili Stefan Doubek a jeho partnerka Nora Pein svoju reštauráciu. A takto to vyzerá: nenápadné dvere na rohu ulice v ôsmom okrsku. Pred nimi stojí priateľský dverník oblečený niečo medzi Disneyworldom a londýnskym hotelom Claridge, ktorý hosťa odbremení od hľadania čísla domu tým, že ho pozve dnu. Málokto dokáže pri pohľade na recepciu, svetlo a priestor potlačiť výraz nadšenia. Najprv sa ide po pár schodoch hore na šampanský aperitív, k tomu vyprážaný snack z bravčového, potom sa ide dolu. Reštaurácia v suteréne – s tým mala dlhý čas úspech aj reštaurácia Le Gavroche v Londýne. Viedeň predsa nie je všade taká krásna, aby sa človek musel počas jedenia pozerať z okna. Reštaurácia je malá, súkromný jedálenský priestor za závesom je takmer taký veľký ako malá miestnosť so stolmi umiestnenými v primeranej vzdialenosti. Svetelná réžia a koncept priestoru upriamujú pohľad na kuchyňu, v ktorej plápolá otvorený oheň a piati kuchári v snehobielom oblečení pokojne a sústredene pracujú. Ďalších päť zamestnancov v servise, skvelý pomer starostlivosti, ktorý charakterizuje kvalitu tejto reštaurácie. Doubek je aj vyhlásením: Žiadna malomyseľnosť a žiadny problém vstúpiť do vyššieho cenového segmentu.
Zatiaľ Stefan Doubek varí tak, ako ho poznáme z jeho poslednej pôsobiská, bohužiaľ zaniknutého baru Umar Fisch-Bar. Podpisy: Odvaha k aróme, odvaha k vynikajúcemu produktu, odvaha k nezvyčajným metódam. Suché zrenie rýb (Dry Aging) už nie je najväčším výkrikom módy, ale Doubek s tým pútal pozornosť už pred dvoma rokmi, keď to nikto nemal v hľadáčiku. Tak je aj vyzretý Hamachi s medvedím cesnakom a XO potešením z obľúbenej chute všetkých foodies: Umami. Remeslo – a ako je to potom pri Carabinero s Tamari a citrónom: Zo sekaných, opečených nôh a panciera ryby sa pripravila chrumkavosť, z hlavy omáčka (tak sa to pozná zo Španielska) a k tomu fermentované vajce perfektne kontrastuje so sladkosťou, ktorú má kôrovec v sebe. Calamari podávané s koreňovou slaninou a petržlenom, ktoré sú pripravené ako rezance onsen a podávajú sa s paličkami vyrobenými Hattorim Hanzom medzi majstrami paličiek v Japonsku, sú potom takisto skvelé. Čosi však v tomto koncerte zostáva prirodzene skôr tichšie a tým nie tak dlho v pamäti, napríklad mušľa sv. Jakuba (špičkový produkt) s topinamburom a sherry, alebo vaječná plnka s kurčaťom kukuricovým a vodným špenátom. Stefan Doubek má predpoklady stať sa jedným z najlepších rybacích kuchárov vo Viedni, a možno aj v nemecky hovoriacich krajinách, ale zdá sa, že o túto pozíciu neusiluje. Inak by Nora Pein, ktorá sa prezentuje brilantne, počas večera nepodávala veľkolepú, tri týždne senom plnenú, vyzretú a potom v niekoľkých postupoch varenia pripravenú kačicu Challans. Vyzerá to ako obraz z obdobia rozkvetu zátiší v 17. storočí. Prsia sa podávajú – po intermezze z úhora a kačacej pečene – ako malý plátok, perfektne opečený, s vlastnoručne nazbieranými bazovými kvetmi a sečuánskym korením. Človek musí vedieť oceniť ľahkú sladkosť vyzretej, krásne krehkej hydiny. Desať dní vyzretý branzino s mandľami a vlneným Rousongom (z bravčového) o dva chody skôr bol perfektný. Z tímu sa stále niekto zastaví pri hosťovi, aby servíroval chody a vysvetlil detaily. Potom nasleduje slaný karamel, biela čokoláda a slad nakoniec ako jeden zo štyroch dezertov, moderný a nadčasovo dobrý. Veľmi dobre vybraný a pôsobivý je aj vínny lístok, aj vzhľadom na to, že ide o novootvorenú prevádzku. Šampanské, biele burgundské, objavy zo Španielska, veľa vín metódou vin nature. Je tam všetko, čo človek potrebuje k dobrému jedlu. A pri menu z dvadsiatich chodov toho potrebuje veru dosť.
Alexander Rabl
Kuchyňa ●●●●○
Atmosféra ●●●●◐
Vína ●●●●◐
Reštaurácia Doubek
Kochgasse 13, 1080 Viedeň
T 0664/78201144, restaurantdoubek.at