Je 13 hodín, v pohári perlí šampanské. Reštaurácia je plná na prasknutie, obsluha a hostia potichu preberajú chod jedál. Medzi nimi veľa mladých ľudí, ktorí často cestovali zďaleka. Fajnšmekri si na dlhý obed vzali voľno, vysmievajú sa uponáhľanosti a vytrhávajú sa z každodenného života. Na obed chutí najlepšie. Zmysly sú bdelé, arómy, vône a chute žiaria teraz jasnejšie ako večer. A napokon: žalúdok je vďačný, keď sa hlavný chod nekonzumuje až o 22. hodine. Kultivovaný obed, či už v meste alebo cez víkend na vidieku, je cenným kultúrnym statkom. A je v ohrození. Pretože vonku, pred reštauráciou, čakajú nepriatelia.
Počúvajú na také lákavé názvy ako napríklad „Compliance“, podnet k zdržanlivosti, ktorý bol pôvodne vymyslený na to, aby sa pribrzdili excesy podnikových rád VW a lobistov farmaceutického priemyslu. Čoskoro sa však rozšíril ako vírus, od predstavenstva do kruhov radových zamestnancov alebo freelancerov. Pozvanie na obed, ktoré stojí viac než len to, čo je nevyhnutné na prežitie, už väčšine zamestnancov v priemysle, mediálnych spoločnostiach alebo dokonca v nemocniciach nie je dovolené. To kazí chuť do jedla. A obchod niekdajšej prosperujúcej obedovej gastronómie.
Efektivita je zaklínadlo vo firmách, ktoré sú hrdé na to, keď šéfovia a zamestnanci jedia svoj obedňajší burger alebo šalát spoločne a pritom dávajú pozor, aby na klávesnicu nedostali priveľa kečupu alebo marinády. Výdatné obedy sú niečo pre nepriateľov systému.
Personálne náklady v reštaurácii sa starajú o to, že samotní gastronómovia nachádzajú množstvo výhovoriek, prečo na obed neotvoriť. Či nápad, že obedňajší hosť, ktorý stojí pred zatvorenými dverami, príde večer znova, funguje, o tom je zatiaľ príliš málo poznatkov.
Na západe Rakúska príroda a špičková gastronómia súperia o priazeň hostí. Aspoň sa to tak hovorí. Prečo majú vo francúzskych Alpách takmer všetky špičkové reštaurácie otvorené aj na obed, sa z tohto vysvetľovacieho modelu samozrejme odvodiť nedá. Možno tamojší ľudia a návštevníci nemajú zmysel pre krásy a atrakcie prírody?
Namiesto toho sa lakomosť, ktorú naši a nemeckí krajania považujú za vzrušujúcejšiu než YouPorn, dostáva do jedálnych lístkov. Obedové menu pod deväť eur sa na mnohých miestach považuje za meradlo, akt sebazaprenia kaviarní a iných podnikov.
Nedorozumenie: Dobré jedlo sa rovná fine dining – tým sa problém začal. Pre mnohých hostí, ktorých človek pozoruje večer v reštauráciách pri jedle, najmä ak ide o páry, sa zdá byť návšteva v luxusnej reštaurácii povinnou jazdou. Niečím, čo treba absolvovať v určité termíny v roku, na narodeniny alebo iné jubileá. Kultivovaná dekadencia niekoľkohodinového obeda je im cudzia.
V Paríži, či už v šik Comptoir v St. Germain alebo u Alaina Passarda v jeho Arpège, sa na obed tlačia hostia. Podľa nálady a cenovej úrovne si vyberajú z viacerých chodov. Pohár alebo fľaša vína nie sú nemysliteľné. Nálada je vynikajúca. Mnohé reštaurácie naďalej ponúkajú takzvané „formules“, výhodné déjeuners, robia to aj Ducasse v Plaza Athénée a Pierre Gagnaire. Zostať doma alebo sa vzdať sa nepovažuje za správne ani v napätých časoch medzi terorom a štrajkmi.
Hoci: Zlatý vek majú Parížania po hospodárskej kríze a teroristických útokoch za sebou. Yannick Alléno to raz skúsil v Pavillon Ledoyen s jedným chodom z ponuky à-la-carte, za neodolateľných 70 € za tanier (na obed). To najlepšie za menej ako hodinu, to bol nápad. V súčasnosti láka na obedové menu za rozprávkovo výhodných 145 eur za päť chodov.
V Španielsku, napríklad v Baskicku, ale aj v centrách okolo Barcelony, je o 14. hodine čas na obed, ktorý bude trvať až do 19. hodiny. Na nápad zatvoriť reštauráciu na obed prídu španielski kuchári len vo výnimočných prípadoch. V Londýne sú najlepšie adresy na obed takisto plné hostí, bez rezervácie nie je šanca získať stôl. Mnoho z obletovaných a slávnych reštaurácií Rakúska sa však v čase obeda nachádza v hlbokom spánku.
Reštauráciám pomáha zatváranie na obed šetriť náklady. Stravovacej kultúre regiónu je to však na škodu, keď časť vyššej ligy rozpaľuje sporák až večer. Pritom by sa napoludnie dal robiť dobrý obchod.
Tantris v Mníchove bol na obed vždy plný, u Tima Raua v jeho rovnomennej prevádzke v Berlíne sa v sobotu na obed hemžia otcovia v mikinách s kapucňou s matkami svojich detí, ktoré samozrejme tiež sedia pri stole. Ak by sa obe reštaurácie rozhodli na obed zatvoriť, nasledovalo by povstanie.
Otázka na Heinza Reitbauera, ako sa zmenil obedňajší biznis v uplynulých rokoch: „Prišla zmena. Obchodné obedy v Steirereck ustúpili, to je len tá najvyššia liga, ktorá prichádza, generálni riaditelia. Stratu obchodných obedov sme vykompenzovali hosťami, ktorí chodia len kvôli jedlu. Na obed sme enormne dobre obsadení.“ Obchodní stravníci? Tí teraz hodujú o poschodie nižšie, v lacnejšej a ležérnejšie vedenej Meierei. Tam stredný manažment je viedenský rezeň, pije k tomu sódu s citrónom a podozrievavo po sebe pokukuje, či si náhodou niekto neobjedná pohár vína. Dobrý obed v tej najlepšej reštaurácii je aj pre samotných Reitbauerovcov potrebou, keď sú na cestách. „My sami veľmi radi chodíme na obed, keď sme v zahraničí. Človek z toho má akosi viac,“ hovorí Heinz Reitbauer.
V meste objavujú obedňajšieho hosťa aj iné reštaurácie, napríklad Tian, ktorý láka obedňajších hostí na premyslený sortiment čerstvo a v podniku vyrobených nealkoholických nápojov. Všeobecne sa zdá, že platí: ak je ponuka, prídu aj hostia. A niekedy aj dlhšie zostanú.
Obed na vysokej úrovni
Saag Ja
Najkrajšie je to v teplom ročnom období. Ale Hubert Wallner a jeho tím prijímajú svojich obedňajších hostí aj mimo sezóny, pričom nemalý počet z nich prichádza rovno na člne.
Obauer
Jedna z mála výnimiek v alpskom regióne. Bratia Karl a Rudi Obauer, ktorým už dva roky perfektne asistuje Berthold Obauer, ponúkajú na obed aj lacné menu a domáce jedlá.
Landhaus Bacher
Presne tak, ako to predpokladá tradícia veľkého domu: Rozsiahle obedy tu boli a sú vždy možné. A Thomas Dorfer je v každom čase dňa vo vrcholnej forme.
Steirereck im Stadtpark
Obed v Steirereck bol vždy legendárny. Kde kedysi hodovali podnikatelia, politici a ľudia na služobných cestách, dnes stretnete scestovaných milovníkov jedla.
Konstantin Filippou
Filippouova reštaurácia je na obed pravidelne obsadená do posledného miesta. O nejakom útlme obedov vo fine dining tu niet ani stopy.
Tian
Rakúska najlepšia vegetariánska reštaurácia je otvorená aj na obed. Ľahké a stráviteľné kreácie a rafinovaná ponuka nealkoholických sprievodných nápojov sú argumentmi.
Chef’s Table im Schualhus
Skvelú výnimku v Alpách ponúka najnovšie Chef’s Table v Zugu. Výhoda: Človek môže pohodlne cestovať zďaleka a zase odísť bez toho, aby musel bývať v hoteli, ktorý je aj takmer vždy plne obsadený.