Hovädzie v nárezoch
Nemusí to byť vždy len bravčové stehno. Nasoliť, vysušiť, vyúdiť a nakrájať na jemné plátky sa dá aj hovädzie mäso, pričom sa z neho stávajú pastrami a bresaola – delikátne šunkové pochúťky.
Text: Florian Holzer
Fotografie: Luzia Ellert
Foodstyling: Gaby Halper
Hovädzia diétna šunka. Kto bol cool, kto bol chlap, ten nejedol hovädziu diétnu šunku. Hovädzia diétna šunka bola vodnatá, mala zvláštnu fialovú farbu, pri vhodnom dopade svetla hrala všetkými farbami dúhy a chutila po, ehm, no, vlastne tak nejak po ničom. S poriadnou dávkou kyslých uhoriek sa síce dala vylepšiť, ale žiadne body ste týmto nízkotučným produktom nezískali. Odhryznúť ste si chceli vždy len od tých, ktorí mali v žemli alebo chlebe jemnú parížsku, nakrájanú pečenú mäsovú roládu alebo pokojne slanú salámu. Nie od toho s hovädzou diétnou šunkou. Hovädzia diétna šunka bola záležitosť outsiderov.
Niet divu, pretože takzvaný „nárez“ bol a je u nás v zásade bravčový, v najrozmanitejších formách spracovania, konzistenciách a zafarbeniach (a skvelá teľacia parížska alebo rôzne produkty z veľkých, nízkotučných vtákov s bielym mäsom majú byť v tomto prípade výnimkou potvrdzujúcou pravidlo). Prvotnou úlohou hovädzieho mäsa bolo a je tešiť nás ako steak, ako varené hovädzie, cibuľový rostbraten, ako pliecko, niekedy aj ako zadné, hovädzie na polievku alebo vo forme iných týchto nespočetných varených kusov, ako guláš či volský chvost sa dusiť do nadprirodzene šťavnatej, rôsolovitej mäkkosti, alebo v najhoršom prípade predstavovať proteínovú vložku hamburgera.
Čo je, samozrejme, úplne skreslený pohľad, ktorý vyplýva z toho, že sme si jednoducho zvykli vychutnávať akékoľvek mäso, čerstvé a konzervované nepretržitým chladiacim reťazcom. Lenže: to je celkom nový výdobytok a metódy, ako udržať hovädzie mäso trvanlivým aj bez chladenia, sa predtým pestovali pár tisíc rokov pomerne účelne.
Najprvotnejšou formou je zrejme biltong, archaická metóda domorodcov v Južnej Afrike a Namíbii, spočívajúca v sušení nasolených pásikov hovädzieho mäsa na slnku a ich využití ako energetickej rezervy na dlhých túrach. Biltong je v Južnej Afrike aj dnes veľmi obľúbený; okrem hovädzieho sa naň spracúva aj pštros či antilopa skákavá. V USA už roky robí veľkú kariéru priemyselná snacková varianta s názvom „Beef Jerky“. Alebo vzduchom sušené, viac či menej lisované hovädzie konzervy z alpských oblastí, ako napríklad Bresaola vo Valtelline, Bündnerfleisch v susednom Graubündene alebo Cecina z kastílskych vysočín. Alebo napokon Pastirma, pomerne silno korenené, sušené hovädzie mäso, ktoré jazdci rôznych turkických národov údajne zmäkčovali jazdením pod sedlami. Z tejto Pastirmy sa v priebehu storočí na celom Kaukaze a v krajinách pod osmanským vplyvom vyvinuli rôzne obmeny a interpretácie tejto témy, vrátane rumunskej „Pastramy“: nasolené a varené mäso z barana, bravčového alebo z čohokoľvek, čo bolo práve poruke.
Čo teraz nerobí Pastramu lepšou alebo horšou ako gruzínsku Basturmu, ktorá sa marinuje a griluje, alebo ako Pastermu na Balkáne, ktorá sa – nasolená a vzduchom sušená – podobá na Bresaolu, alebo ako arménsku Basturmu, ktorá sa naopak nakladá do soli, korení a potom suší na vzduchu. Ale rumunská Pastrama sa považovala za predchodkyňu receptúry, ktorú židovskí vysťahovalci v 19. storočí priniesli do USA, nazvali ju „Pastrami“ a urobili z nej hlavnú súčasť najmä mestskej sendvičovej a lahôdkarskej kultúry na východnom pobreží.
Pastrami sendvič v Katz’ Delicatessen, napríklad, nie je len taký obrovský, že ho človek v skutočnosti nedokáže zjesť sám, ale medzitým už aj taký slávny, že sa návštevník New Yorku takmer hanbí tam ísť na púť. A aj keď v samotnej schátralej Lower Eastside alebo hneď vedľa v hip-alternatívnej East Village existujú pravdepodobne tisíce lahôdkárstiev, v ktorých Pastrami sendvič nie je o nič horší, obrovská hala Katz’ s pozoruhodnou patinou, radom čakajúcich, drnčiacimi pokladňami z predvojnového obdobia, to všetko patrí pod
celkový zážitok. Židovské stravovacie pravidlá mimochodom zásadne ovplyvnili produkt Pastrami; až nasolenie a tým aj vytiahnutie zvyškov krvi urobilo mäso kóšer. Svoje etymologické hranice však Pastrami medzitým už dávno prekonalo a dnes sa môže považovať za typickú newyorskú špecialitu, ktorú excentrickí remeselní mäsiari v Brooklyne a majitelia nových lahôdkárstiev v Meatpacking District obmieňajú a interpretujú aspoň tak všestranne, ako sa to kedysi robilo vo východnej Európe. V kultovom open-air BBQ Fette Sau vo Williamsburgu pochádza zo starých plemien hovädzieho dobytka z vidieckeho okolia New Yorku a ide rovno v celom kuse na gril – chutí božsky.
V Rakúsku je nasolené, korenené, varené alebo údené hovädzie mäso všetko možné, len nie hitom, hoci sa ho vlastne produkuje celkom dosť, prezrádza Roman Thum, „hoci potreba vysvetľovania je obrovská, pod Pastrami si tu málokto vie niečo predstaviť“. To mohol byť dôvod, prečo Haya Molcho plnila „Reuben-sendvič“ vo svojom Neni na Naschmarkte spočiatku Pastrami dovezeným z USA. S medzitým tromi prevádzkami, v ktorých je šťavnatý hovädzí sendvič na jedálnom lístku, to samozrejme už nejde; Neni-Pastrami sa vyrába v Rakúsku podľa pokynov Hayi Molcho. A napriek existencii v nika začína opatrne pučať aj chuť na variácie: Robert Paget, známy ako výrobca báječných surových syrov z kozieho a byvolieho mlieka, ponúka – ak sa porazí byvol – aspoň byvolie Pastrami.
Bresaola to má ľahšie, Bresaola je predsa talianska, to poznáme, to milujeme. Spektrum tohto historicky ukotveného sušeného mäsa z Valtelliny je však celkom obmedzené, práve kvôli tradícii a potom ešte kvôli pečati IGP – chránené zemepisné označenie – Bresaoly. Tá hovorí, že Bresaola sa smie a musí vyrábať z piatich rôznych svalových častí (Fesa, Punta d’anca, Sottofesa, Magatello a Sottosso) hovädzieho stehna, že výroba sa musí uskutočniť v okrese Sondrio, že mäso musí byť extrémne dôkladne zbavené tuku a šliach, minimálne desať dní nasucho nasolené a premiesené a že nasledujúce zrenie musí trvať štyri až osem týždňov. Čo však nariadenie IGP groteskne nepredpisuje, je pôvod spracovaného hovädzieho mäsa, kvôli čomu sa dnes na približne 12 000 ton Bresaoly ročne spracúva hlavne mäso z argentínskeho a brazílskeho dobytka. Mäsová produkcia regiónu by dopyt nikdy nepokryla, vysvetľuje sa – aký zmysel má potom taká pečať IGP, je otázka na inú debatu. Pôsobenie alpského, suchého, chladného a korenistého vzduchu, ktorý sa pôvodne považoval za zásadný predpoklad celkom špeciálnej kvality Bresaoly, konzorcium aspoň nezakazuje, ale ani nepredpisuje.
V priemyselnom meradle sa Bresaola vyrába len asi 150 rokov, keď najmä v severnom Taliansku vzniklo množstvo veľkých prevádzok na spracovanie mäsa a dovtedy len lokálne alebo regionálne známe druhy klobás a šunky sa začali agresívnejšie predávať. Dovtedy prebiehala výroba Bresaoly remeselne a podľa mnohých rozličných, individuálnych receptúr; mäso sa napríklad natieralo muštom alebo vínom, každá rodina mala svoju tajnú zmes korenia.
Tradícia, ktorá sa zachovala aspoň u mäsiara Josefa A. Lechnera v Kilbe v Mostvierteli: Poráža sa tu ešte stále vlastnoručne (hovädzí dobytok asi dvadsaťkrát ročne) a kusy mäsa – chudé, ako napríklad šál alebo „Weißes Scherzel“ – visia po štvortýždňovom nasolení morskou soľou jeden týždeň v 60 rokov starej, murovanej udiarni nad studeným bukovým dymom. Zlatou medailou na 17. medzinárodnej odbornej súťaži pre mäsové a údenárske výrobky vo Welse, zlatou medailou na MS klobás alebo prvým miestom na veľtrhu Ab-Hof vo Wieselburgu sa určite netreba nechať odradiť, „Mostviertler Rinderrohschinken“ je skutočne absolútna delikatesa remeselnej kvality. U Urbaneka na Naschmarkte sa tento kúsok každopádne zmenšuje približne rovnakým tempom ako talianska Bresaola, mimochodom, veľmi rýchlym tempom.
Bresaola & Pastrami – degustácia
Áno, sú to dva úplne rozdielne produkty. Údené, silno marinované, šťavnaté prsia na jednej strane, mesiacmi na vzduchu sušené mäso z hovädzieho stehna na strane druhej. Spoločná je im len skutočnosť, že sú to dve delikátne hovädzie šunky, a to nám stačilo na to, aby sme Pastrami a Bresaolu – nie proti sebe, ale vedľa seba – ochutnali. Že sa čerstvý produkt Pastrami vyrába prednostne u domácich mäsiarov, je jasné; americké Pastrami na domácom trhu bohužiaľ nie je dostať a z kóšer tovaru len Pastrami z morčacieho mäsa – príliš ďaleko od cieľovej požiadavky.
Pri Bresaole a produktoch typu Bresaola to vyzeralo hneď úplne inak, tam mohli dva domáce produkty nastúpiť proti elite z Talianska, proti sušenému mäsu z Istrie, proti excentrickému produktu zo Španielska a – prekvapivo – len jednému Bündnerfleisch zo Švajčiarska. Najdrahší produkt stál asi trikrát toľko ako najlacnejší, cena v tomto teste však pomerne výrazne korelovala so zistenou kvalitou. Ktorá sa práve pri Bresaola & Co mimochodom nedefinovala len východiskovým materiálom a spracovaním, ale aj čerstvosťou, v akej sa vzduchom sušené hovädzie ponúka.
Degustácie sa tentoraz zúčastnili: Karin Schnegdar, redaktorka pre spoločenskú rubriku a gastronómiu denníka Kronenzeitung, autorka a spolupracovníčka A la Carte Nina Kaltenbrunner, šéfredaktor A la Carte Christian Grünwald, ako aj autor Florian Holzer. Delikátne naaranžoval šťavnaté aj sušené hovädzie tím podniku Schwarzen Kameel.
Degustácia
Bresaola Villani
www.poehlamnaschmarkt.at
100 g 6,40 €
Tradičný podnik z Castelnuovo Rangone pri Modene má v ponuke takmer každé prestížne talianske spracovanie mäsa, Bresaolu z Valtelliny samozrejme tiež, a to rovno úplne fantastickú, ktorá bola pri našej degustácii ocenená vzácnou špičkovou známkou. Klasický prípad špičkového produktu, ktorý sa zjavne aj „točí“ a dá sa ponúknuť v optimálnej čerstvosti: „Šťavnaté, mäsité, vyzreté, surové mäso; ľahká kyslosť, grandiózne sušené mäso“, „čisté mäso, puristické, pravé, kompaktné“, „perfektná konzistencia, podmanivá kyslá nota, jemné“.
Body 9,0
Bresaola Maletti
www.kameel.at
100 g 5,90 €
Maletti je sesterská spoločnosť Villani, taktiež so sídlom v Castelnuovo Rangone, a hoci teda ani tá nie je doma priamo vo Valtelline, aj tu sa zdá, že majú prvotriedne zdroje na vzduchom sušené horské mäso zo severu. Surovina pochádza mimochodom – ako pri väčšine Bresaol – z Brazílie. „Čisté, čerstvé, jemné, mierne nasolené, jemné, takmer ako Carpaccio“, „šťavnaté, delikátne mäsové arómy, šťavnaté a príjemne krehké“, „veľmi červené, veľmi pekné, optika čerstvého mäsa“.
Body 8,2
Ringl Rindskamm údený
www.fleischerei-ringl.at
100 g 2,70 €
Že by Pastrami v tejto súťaži dosiahlo ex-aequo druhé miesto, sa neočakávalo, a o to radostnejšie je, že ide o vzorový príklad remeselného spracovania mäsa. Ringl-Pastrami sa síce predáva ako „hovädzí krk“, ale je nakrájané z hrude, naložené v náleve, vyúdené a naparené, a je teda obrazom Pastrami: „pravé mäso, šťavnaté, jemné, jemné koreniny, presne také niečo chcete mať na chlebe s maslom, áno!“, „šťavnaté, vzdušné, ľahké, opticky lákavé“, „trochu tuhšie vlákno, ale bezchybná optika, klasika“.
Body 8,2
Bresaola
www.radatz.at
100 g 5,40 €
Odkiaľ pochádza Bresaola od viedenského veľkomäsiara, sa v obchode nepodarilo zistiť, o to krajší je výkon: „Jemné tóny čaju a arómy horských bylín, povzbudzujúce chuť do jedla, alpské, jemné“, „čerstvé, jemné a šťavnaté, vonia po bylinkách a kvetoch“, „pekne korenisté, čerstvé a typické“.
Body 7,6
Bündnerfleisch
www.meinlamgraben.at
100 g 8,59 €
Cenový líder v poli. Bündnerfleisch nie je drahé len kvôli svojej zdĺhavej výrobe, ale aj preto, že Švajčiarsko nie je krajinou EÚ, čo sa bezprostredne prejavuje v cene. Tu nájdená kvalita však hovorila za seba: „Vonia trochu ako kaučuk, tmavé arómy, jemná zmes horského sena a karamelu, s orieškovým podtónom, veľmi pekné“, „ušľachtilé, harmonické, solídne, skvelá konzistencia“, „veľmi klasické a tradičné, chýba trochu korenistosti“.
Body 7,0
Peloz Rind sušené na vzduchu
www.istranka.at
100 g 3,20 €
Spracovávať hovädzie na šunku nie je vraj pre Istrijčanov vôbec vlastné, dozvedáme sa od pani Simony Fink v Istranke. Ale pretože Taliansko je hneď vedľa a Taliani by to chceli, tak to robia. A veruže nie zle:
„Dymové, šťavnaté, tmavé a tmavo-aromatické, nie Bresaola v klasickom zmysle, keďže je údené, ale extrémne dobré“, „silno údené, intenzívne, ideálne k ohňu v krbe“, „dymovo-rustikálne“, „tmavá, pekná mäsová nota“.
Body 6,9
Carpaccio di Manzo Fiorucci
Billa Corso
100 g 3,49 €
Talianska značka klobás a salám španielskeho potravinárskeho giganta Campofrio (15 značiek, prítomnosť v 60 krajinách). „Carpaccio“ je druh veľkoformátového kríženca medzi Bresaolou a hovädzou diétnou šunkou: „Jemné, čerstvé, hovädzia chuť, takmer príliš šťavnaté, ľahká krvavá chuť“, „mäkké, krémové“, „netypicky šťavnaté na Bresaolu“, „kvetinová vôňa, šťavnaté, v dochuti príliš ostré“.
Body 5,6
Bresaola Levoni
www.poehlamnaschmarkt.at
100 g 6,40 €
Moderne orientovaný tradičný podnik, ktorý spracúva 12 000 ošípaných týždenne a aj nejaký hovädzí dobytok. Receptúra je tradičná, odkiaľ mäso pochádza, sa neprezradí, „suché, indiferentné, rustikálne – Bresaola na desiatu“,
„drobivé, vysušené, normálne až nezaujímavé“, „trochu tuhé, bezchybné“.
Body 5,2
Hovädzia diétna šunka s paprikou, Ringl
www.fleischerei-ringl.at
100 g 3,10 €
Klasická hovädzia diétna šunka od Ringlovcov, nakrájaná z „Tafelstück“ a „Knöpfl“, marinovaná paprikou, „hovädzí-diétno-šunková, veľmi šťavnatá, ale aj celkom neutrálna; old school, ako u tety“, „mäsitá, ale úplne neutrálna“, „málo rafinovanosti, príliš slaná, veľmi šťavnatá“.
Body 4,9
Cecina de Leon
www.poehlamnaschmarkt.at
100 g 6,40 €
Surová hovädzia šunka mimoriadnej triedy, ktorá však u testerov vyvolala veľmi rozdielne pocity: Jedni boli nadšení čiernymi, nepravidelnými plátkami sušeného hovädzieho mäsa zo Španielska, druhí sa štítili. „Tmavohnedo-červené, pripomína Iberico, orieškové, excentrické, grandiózne! Typické Španielsko, čisté a drsné!“, „mŕtve zviera, žlté, odpudzujúce“, „veľmi nečistá nota, zrazená krv, živočíšne“, „staré“.
Body 4,5
Pastrami Eder
www.neni.at
(100 g 3,–)
Momentálne pravdepodobne najslávnejšie Pastrami vo Viedni, keďže sa v Neni krája do slávneho Reuben-sendviča. Cena tohto Pastrami je napísaná v zátvorke, pretože v reštauráciách Neni sa samozrejme nepredáva detailne: „Dymové, trochu umelé, asociácia glutamanu, vysoký podiel vody“, „hladké, umelé, dymové, nepríjemné“, „ako z menu v lietadle“.
Body 4,0
Jägerschinken Handl
www.kaasammarkt.at
100 g 4,50 €
Aj rakúsky gigant v oblasti slaniny, severotirolský Handl, vyrába Bresaolu. Dva rozdielne typy vzduchom sušenej hovädzej šunky, „Rinderrohschinken“ a o niečo šťavnatejší „Jägerschinken“. „Suché, chutí po soli a korení, inak nič, lepí sa na podnebie“, „papier“, „lepivé“, „nič nehovoriace“, „pappavé, v ústach stále rastie“.
Body 3,7
Bresaola delle Alpe
U Daniel’s,
100 g 4,25 €
Možno bezchybný produkt strednej cenovej kategórie, ktorý sa len zjavne nepredával dostatočne dobre – ochutnaná vzorka bola vysušená: „Prachovo suché, kartón, vhodné na majstrovanie“, „biltong“, „suché, drobivé, živočíšne, pripomína bravčové“, „trochu prestarnuté“, „parmezán“.
Body 3,4
Rinderkamm/Brust
Kollecker
www.meinlamgraben.at
100 g 1,89 €
Výrobca rôznych tradičných východorakúskych klobás z Ebreichsdorfu má v programe aj Pastrami, ktoré sa v pulte Meinl ponúka vlastne odjakživa: „Tvrdé, húževnaté, hovädzia diétna šunka, nedefinovateľné“, „papierová chuť, sterilné,
nezaujímavé“, „hladké“, „gumové“.
Body 3,0
Bresaola Fiorucci
U Billa Corso,
100 g 2,99 €
Najlacnejšia Bresaola v krajine, aj tu od talianskej továrne na klobásy Fiorucci patriacej španielskemu koncernu Campofrio: „Soľný liz“, „základný produkt, pôsobí nečerstvo a priemyselne“, „veľmi slané, otupuje jazyk“, „nasolený tón, kladie odpor, tuhé“.
Pody 3,0
Holzofen-Pastrami Staudinger
U Billa Corso,
100 g 2,99 €
Špecialista na pečenú mäsovú roládu (Leberkäse) našťastie do pece na drevo posiela aj Pastrami, aj tu nakrájané z hovädzích pŕs, naložené v náleve, varené a následne pečené. V súťaži sa však nedokázalo presadiť: „Korenisté, dymové, aspoň trochu diferencovaná aróma“, „guma“, „korenistá lisovaná šunka, aromaticky pripomína poľskú“, „prekorenené, nepekne žltý okraj tuku“.
Body 2,9