Text Nina Kaltenbrunner · Fotografie Ingo Pertramer & Michael Reidinger
Varenie „od nosa po chvost“ (Nose-to-tail-Cooking) je módnym pojmom súčasných gurmánov. Znamená však oveľa viac: zodpovedný prístup k zvieraťu. Konzumácia iba ušľachtilých častí totiž znamená aj: veľkochov a rýchlovýkrm – čo je nielen morálne nanajvýš pochybné, ale predovšetkým sa to odráža na kvalite mäsa. Zatiaľ čo v minulosti bolo samozrejmosťou zúžitkovať zo zabitého zvieraťa všetko jedlé, dnes čoraz viac chovateľov opäť preberá zodpovednosť, kŕmia a chovajú svoje zvieratá druhovo vhodným spôsobom, nechávajú ich pomaly rásť a cielene ponúkajú aj menej „ušľachtilé“ časti. To vedia oceniť nielen kuchári, ktorí sa zhodujú: tento prístup je v chuti jednoducho cítiť. A opäť objavené „chuťovky“ navyše prinášajú nové chuťové zážitky. Celostné zhodnotenie má napokon aj u nás dlhú tradíciu, ktorá siaha od klasickej kuchyne vnútorností až po varené mäso, ktorá dosiahla svoj vrchol vo Viedni v 19. storočí.
Vtedy existovalo dokonca aj „módne plemeno“: Pustertalský škvrnitý dobytok (Pustertaler Sprinzen). Staré juhotirolské dvojúčelové plemeno, ktoré bolo preslávené svojím vynikajúcim mäsom, veľmi dobrým osvalením a na vtedajšiu dobu vysokou dojivosťou. V roku 1873 boli prvé kusy tohto dobytka predstavené na Svetovej výstave vo Viedni a čoskoro nato sa stali „viedenskou kravou“. Láska na prvý pohľad? V každom prípade pre Klausa Dutzlera, ktorý biele hovädzie so čiernymi škvrnami chová už niekoľko rokov. „Sú také krásne,“ nadchýna sa redaktor ORF, ktorý popri zamestnaní už sedem rokov spolu so svojou manželkou vedie hostinec s priľahlým hospodárstvom pri jazere Gleinkersee. Aj mýtus, ktorý obklopuje toto plemeno, fascinuje tohto nováčika v obore: V časoch rakúsko-uhorskej monarchie boli považované za najlepšie plemeno dobytka v celom východoalpskom priestore. Zhruba v tom istom čase vznikol aj pojem „viedenská kuchyňa“, pre ktorej typické hovädzie pokrmy na cisárskom dvore neprichádzalo do úvahy nič iné, len mäso tohto plemena. V zámku Schönbrunn – v bývalej tirolskej záhrade – bola zriadená špeciálna mliekareň, v ktorej sa tento dobytok choval. Hovorí sa, že cisárovná Alžbeta si svoje obľúbené kravy brávala dokonca aj na cesty. Boli ochotní platiť extrémne vysoké sumy za tieto juhotirolské zvieratá. Veľký dopyt však viedol k doslova vypredaniu plemena, ktoré po 1. svetovej vojne z jedálneho lístka Viedenčanov úplne zmizlo – konzumácia „viedenskej kravy“ už nebola vhodná. Po tom, čo Južné Tirolsko pripadlo Taliansku, bol chov v roku 1929 zakázaný a dokonca trestaný. Habsburský mýtus, ktorý bol s plemenom spojený, sa mu napokon stal osudným. Dnes patrí tento dobytok s približne 400 kusmi v celom Rakúsku k obzvlášť ohrozeným plemenám hospodárskych zvierat.
Klaus Dutzler chová svoj dobytok extenzívnym spôsobom. Celé leto sa pasú na lúke a v zime dostávajú len seno. To presne zodpovedá kulinárskym požiadavkám prežúvavcov a chovu starého robustného plemena dobytka. S tým je však spojený aj pomalší rast a žiadne „špičkové výkony“, ako sa o to usiluje pri turbo-chovoch. Ale pre Klausa Dutzlera okrem chuti zaváži práve to, „že zviera malo pred porážkou život“. To, že sa pri jazere Gleinkersee poráža priamo na mieste, je preto pre neho samozrejmosťou. „Čím stresujúcejšia porážka, tým ťažšie je zrenie,“ je presvedčený Dutzler. Jeho bitúnok sa síce nachádza v bezprostrednej blízkosti dvora, napriek tomu nie je so situáciou spokojný: „Optimálna by bola, samozrejme, porážka na pastve, ale to v súčasnosti zlyháva na legislatívnych požiadavkách v Rakúsku.“ Mäso jeho dobytka napriek tomu vykazuje nielen peknú vrstvu tuku a je dobre mramorované, ale do vlastného hostinca sa dostáva perfektne vyzreté – 28 dní na kosti – alebo sa niekoľkokrát ročne predáva v miešaných balíčkoch súkromným zákazníkom. Sviečkovica je dostupná len na objednávku. „Ale kvalitatívny rozdiel je aj tak oveľa lepšie cítiť na ostatných častiach,“ vie Dutzler. Tak sa napríklad pliecko, hrudie alebo hovädzie na varenie vynikajúco hodia na dusenie a sú pritom obzvlášť šťavnaté. S „normálnym“ hovädzím by sa to vôbec nedalo robiť, potvrdzujú mu aj jeho zákazníci. Ďalším kvalitatívnym znakom je tuk, ktorý u zvieraťa, ktoré sa pohybuje a prijíma zdravé krmivo, chutí a je nevyhnutný pri gulášovom mäse, tafelspitzi a pod.
Fledermaus & Herzzapfen (pliecko & bránica)<\/b>
Tradičnými jedlami tohto druhu sa vášnivo zaoberá kuchár Jürgen Wolf, vášnivý „archeológ“ pokrmov, ktorý okrem obrovského spektra jedál z vnútorností rád vykopáva aj takmer zabudnuté klasiky hovädzej kuchyne a podáva ich vo svojom hostinci vo 4. viedenskom obvode. Čoraz častejšie sa tu využívajú časti ako „fledermaus“ (sval zo stehna), hovädzí krk, „herzzapfen“ (bránica), ktorý leží na úrovni pŕs medzi obličkami a je perfektný na krátke smaženie, brušný lalok alebo chvost, ktoré sú pre neho chuťovo oveľa zaujímavejšie než obľúbené kúsky dnešného mainstreamu. Wolf má obzvlášť rád rakúsku kuchyňu vareného mäsa – pre neho široké pole pôsobnosti a v pravom slova zmysle „vyčerpávajúce“. Veď na začiatku a na konci každého vareného pokrmu stojí polievka, podľa ktorej sa, ako hovorí staré viedenské príslovie, dá spoznať kvalita hostinca. Tak sa aj kosti dobre využijú, navyše je polievka základom všetkých omáčok. Huspenina z tafelspitzu a studený hovädzí šalát sú len dva vynikajúce „vedľajšie produkty“ výroby polievky. Aj široká škála častí na varenie, ktorá siaha až po glejovku, ktorá sa zvyčajne používa na guláš, zaujíma tohto historika jedál. Neprekvapuje, že ani historické Dutzlerove zvieratá a ich mýtus ho nenechávajú chladným. Z tafelspitzu a hovädzieho chvosta „viedenskej kravy“ pripravuje ideálny klasický pokrm.
Jeho záver: Mäso Pustertalského škvrnitého dobytka je prekvapivo iné, má viac korenistosti, nezvyčajnú minerálnu nótu, extrémne husté vlákna a veľmi kompaktnú štruktúru. „K tomu vedomie o pôvode – tak robí spracovanie mäsa naozaj veľkú radosť.“ Kvalita mäsa sa ukazuje najmä na tafelspitzi, pretože „z priemyselného tovaru nedokáže pri tomto jedle nič vyčarovať ani ten najväčší kuchár vesmíru,“ vysvetľuje Wolf.
Hovädzia kuchyňa 2.0 <\/b>
O tom, aký dôležitý je druhovo vhodný chov a zodpovedajúce krmivo pre kvalitu mäsa, vie aj Franz Aibler, jeden z najlepších predajcov a chovateľov rýb v krajine. K rybám sa tento v otázkach kvality nekompromisný gurmán dostal pred mnohými rokmi cez okluky. Cez hobby sa pred siedmimi rokmi napokon dostal aj k chovu dobytka. „Rozmary,“ usmieva sa Aibler, zatiaľ čo rozpráva, ako ho poľovačka zaviedla na Slovensko, ako sa zaľúbil do oblasti v okolí Cerova s jej nedotknutou prírodou a napokon kúpil starý dvor na Mitterbergu, ktorý je dnes stredobodom jeho rovnomennej farmy na biohovädzie. A keďže polovičaté riešenia nie sú nič pre Franza Aiblera, samozrejme, ani v otázke plemena nerobil žiadne kompromisy: na chov bol vybraný dobytok plemena Angus x Galloway z dnes už legendárnej farmy BOA Farm Freda Zehetnera, ktoré sú známe šťavnatým, obzvlášť chutným, dobre mramorovaným a jemne vláknitým mäsom. Osem volov, osem jalovíc a býk „Radatz 1“ tvorili základ Aiblerovho projektu. Dnes sa asi 60 kusov dobytka pasie v systéme chovu kráv s teľatami na celkovej ploche 80 hektárov. Počas celého roka zostávajú impozantné čierno-hnedé zvieratá vonku, prístrešky im ponúkajú ochranu pred vetrom a počasím, v zime sa prikrmuje len vlastným senom. Aj tu zvieratá rastú pomaly a vďaka lúkam bohatým na živiny si vyvíjajú chuťovo výrazné, jemne mramorované mäso. Okruh po areáli ukazuje priam rajské podmienky: lúky a lesy, kam až oko dovidí, pokoj, aký človek takmer nepozná, a dobytok, ktorý je taký pokojný a krotký, že ho nič nevyvedie z miery. Ani zvuk motorov terénnych áut, ani cvakanie fotoaparátu.
Nose to tail <\/b>
Kto venuje pohodliu a chovu svojich zvierat toľko pozornosti a času ako Franz Aibler, nebude kvalitu mäsa ohrozovať dlhými transportnými cestami a stresom pri porážke. Veľkou prednosťou biofarmy Mitterberg je preto aj bitúnok na pastve, ktorý umožňuje zvieratá zabiť úplne bez stresu priamo na lúke (na Slovensku je to povolené). Ale aj celostné zhodnotenie je pre Franza Aiblera samozrejmosťou. „Všetko sa u nás spracuje,“ hlása hrdo v chladiarenskej miestnosti pred 10 dní odležanými polovicami dobytka. „Nose to tail tu nie je len heslo, ale naša filozofia, ktorou chceme vyjadriť pochopenie pre kulinársku rozmanitosť.“ Preto sa mäso, ktoré v high-tech chladiarni prevádzky dozrievalo ďalšie štyri týždne vo vákuu, predáva výlučne v balíčkoch s rôznymi časťami mäsa (žiadna sviečkovica!).
Veľký výber<\/b>
Obsah: Mäso na varenie, roštenka, „Gustostück“ (výberový kúsok), gulášové alebo mäso na polievku – časti, ktoré síce nevyžadujú nadmernú kreativitu a vynaliezavosť, ale napriek tomu ponechávajú veľký priestor pri príprave. Pre Thomasa Dorfera z Landhaus Bacher otázka „buď-alebo“ ani neprišla na pretras, rozhodol sa pre tri varianty: klasické jedlá, rafinovane pripravené. Špičkový kuchár sa tiež veľmi rád zaoberá históriou tradičných pokrmov. Viedenské vyprážané mäso („Backfleisch“), „Bruckfleisch“ (vnútornosti) a jedlá z vnútorností ho nadchýnajú a opakovane sa objavujú na jedálnom lístku, rovnako ako jeho signature jedlo „Tafelspitz-Raviolo“, ktoré výstižne opisuje ako „veľmi rakúske, úplne iné“. Dorfer sa však nesnaží jedlá reprodukovať autenticky, ale rozkladá ich na jednotlivé zložky a nanovo ich skladá. Ani výber jeho preferovaných častí nie je klasický: volská koruna („Ochsenkrone“) je u neho vysoko nad sviečkovicou, bránicu uprednostňuje pred ušľachtilými časťami, rovnako ako je celkovo „Nose to tail“ veľkou témou. Pre svoju variáciu vyprážaného mäsa používa Dorfer mäso z glejovky (zvyčajne sa na to používa roštenka), pliecko dusí na „Boeuf Bourguignon“ a roštenku podáva surovú sekanú, s japonským nádychom s trochou údeného hovädzieho špiku: „Nechcel som nanovo objavovať svet. Varíme tu naozaj náročne, ale predsa s určitým uzemnením, to chcem ukázať týmito jedlami.“
Pre Mariu Zarl z legendárnej reštaurácie Eckel je hovädzie mäso rovnako základnou súčasťou jej kuchyne. Ale: „Človek musí vedieť, odkiaľ pochádza,“ zdôrazňuje. Grande dame vyššej domácej kuchyne cielene siaha po roštenke, ktorú pripravuje úplne klasicky s hríbmi. Učila sa ešte u svojho starého otca, niekdajšieho šéfkuchára v hoteli Bristol a autora kuchárskych kníh, klasická viedenská kuchyňa bola teda pani Zarl do určitej miery daná do vienka. „Trochu sa s časom treba predsa len hýbať,“ vie, „napriek tomu sú klasické tradičné jedlá dnes opäť veľmi žiadané, a to najmä u mladých ľudí.“ Roštenka je miláčikom kuchárky. Existuje nespočetné množstvo variantov, od Esterházyho cez vanilkovú až po cibuľovú roštenku, vždy ju nájdete aj na jedálnom lístku. Dá sa krátko opekať – avšak len pri veľmi dobrej kvalite mäsa – alebo dusiť. Osobne ju uprednostňuje krátko opečenú, pretože vtedy šťava zostane v mäse. „Mala by však byť pekne pretkaná, tiež sú potrebné typické šľachy a tukové jadro,“ obhajuje Maria Zarl, „pretože vďaka tomu zostane roštenka šťavnatejšia.“
Ale jedlá z vareného mäsa nie sú pevne ukotvené v kultúre stravovania iba vo „viedenskej kuchyni“. Napríklad aj v Japonsku alebo Vietname, kde je legendárna Pho – intenzívna polievka z hovädzích kostí, v ktorej sa varia tenké plátky, zvyčajne z hovädzieho hrudia – neodmysliteľnou súčasťou pouličnej a každodennej kuchyne. Mimochodom, jedno z obľúbených jedál Ediho Dimanta zo scéne známej japonskej reštaurácie Mochi, ktorý bol tiež vybavený balíčkom hovädzieho mäsa a požiadaný o recept. Vo svojej mini-kuchyni v stále plnom Mochi nemá síce miesto na dlhé dusenie jedál. Tam to musí ísť rýchlo, a preto krátke smažené mäsá (z Robata grilu), zvyčajne sviečkovica alebo Rib-Eye, predstavujú mäsovú časť na všeobecne rybami nasýtenom lístku. Inak je to v Mochi take-away „o.m.k.“, kde sa občas pripravuje japonské dusené jedlo Gyudon z hovädzích líčok alebo pliecka. Pre svoju vlastnú kreáciu siaha Dimant po dodaných „Short-Ribs“ na kosti, v anglicky hovoriacich krajinách bežný rez mäsa z prednej časti rebier, ktorý sa tiež mnoho hodín dusí, skôr než ho potrie cesnakovo-misovou pastou a pod grilom zapečie. Dusené hovädzie trochu inak.
Hospodárstvo Seebauer<\/b>
Klaus & Gunda Dutzler
Gleinkersee 2, 4575 Rossleithen
Mobil: +43/(0)650/254 75 98
Tel.: +43/(0)7562/75 03
Termíny porážky sa oznamujú prostredníctvom newslettera a možno zadávať objednávky.
www.gleinkersee.at<\/a>
Miešaný balíček á 10 kg obsahuje pliecko, „Meisel“ (zadné), „Scherzel“ (na pečenie alebo dusenie), rebrá, „Gab“ (mäso na varenie), gulášové a mleté mäso, rezne a roštenku, kosti (každý druh mäsa jednotlivo vákuovo balený). Steaky (70 €/kg) a roštenka (40 €/kg) na vyžiadanie.
Cena 150 €
Aibler – Eishken Estate / Biofarm Mitterberg
Großgrünmarkt Inzersdorf
Laxenburger Straße 365, hala A2
Stánok 1–3, 1230 Viedeň
Tel.: +43/(0)1/889 37 33
Predobjednávky telefonicky alebo na bestellung@eishken.at<\/a>
www.eishken.at<\/a>
Miešaný balíček á cca 6 kg:
„Beinfleisch“ (glejovka)
Roštenka
Rezne, „Gustostücke“ (výberové kúsky)
Gulášové mäso
Mäso na varenie
Mleté mäso (mrazené)
Kosti (mrazené)
Cena za kg 11,90 €
Gasthaus Wolf<\/b>
Große Neug. 20, 1040 Viedeň
Tel.: +43/(0)1/581 15 44
www.gasthauswolf.at<\/a>
Landhaus Bacher<\/b>
Südtiroler Platz 2
3512 Mautern an der Donau
Tel.: +43/(0)2732/829 37
www.landhaus-bacher.at<\/a>
Mochi<\/b>
Praterstraße 15, 1020 Viedeň
Tel.: +43/(0)1/925 13 80
www.mochi.at<\/a>
Restaurant Eckel<\/b>
Sieveringer Str. 46, 1190 Viedeň
Tel.: +43/(0)1/320 32 18
www.restauranteckel.at<\/a>
Thomas Dorfer, Landhaus Bacher: Aibler hovädzie vo variácii
Viedenské vyprážané mäso z glejovky, krém z potočnice
Viedenské vyprážané mäso
200 g vareného, na kocky nakrájaného mäsa z glejovky
80 g jemne pasírovaného polievkového zeleru
50 g nadrobno nakrájanej polievkovej mrkvy
50 g nadrobno nakrájaného žltého repíka vareného v polievke
2 PL dijonskej horčice
40 g čerstvého strúhaného chrenu, jemne nasekaného
trochu jemne nakrájaného ligurčeka
Soľ, čierne korenie, trochu muškátového orieška
Príprava
Všetky prísady zmiešať a sformovať do malých guľôčok s hmotnosťou cca 10 g, najprv obaliť v múke, potom vo vajíčku a strúhanke z čierneho chleba, piecť v tuku pri cca 175 °C. Podávať na kosti z glejovky s trochou krému z potočnice
Krém z potočnice
30 g nahrubo nasekanej potočnice
25 g nahrubo nasekanej petržlenovej vňate
30 g cukru
100 g vývaru
1 ČL wasabi pasty
1 PL horčice
120 g bieleho balzamikového octu
cca 0,5 l slnečnicového oleja
Soľ, korenie, prípadne worcestrová omáčka
Príprava
Všetky prísady okrem oleja zmiešať a rozmixovať v Thermomixe. Potom pripomiksovať olej ako pri majonéze
Beef Tatar so slanou slivkou
<\/b>
120 g jemne nasekaného roštenkového mäsa
40 g domácich slaných sliviek, nasekaných, alebo Umeboshi
12 g horčice Cassis od Fallot
20 g opečených, nasekaných makadamových orechov
trochu makadamového oleja od Fandlera
štipka kajenského korenia
10 g nasekaného bieleho sushi zázvoru
Príprava
Všetky prísady zmiešať, naaranžovať na zemiakovom crispe, ozdobiť prúžkami slaných sliviek a podávať na výlisku z makadamových orechov
Tip: Nastrúhať navrch údený hovädzí špik
Boeuf Bourgignon & dusená mrkva & gnocchi z repkového oleja
<\/b>
800 g hovädzieho pliecka, dobre odležaného,
nakrájaného na cca 1,5 cm veľké kocky
150 g nakrájanej cibule
100 g nakrájanej mrkvy
100 g nakrájaného žltého repíka
100 g nakrájaného zeleru
(vždy nakrájané na 1-cm kocky)
cca 60 g údeného bôčika
3 PL paradajkového pretlaku
0,6 l červeného vína
0,25 l červeného portského vína
2 l Demiglace alebo silného teľacieho fondu
Soľ, cukor, čierne korenie z mlynčeka
staré balzamiko
štipka kajenského korenia
Príprava
Mäso a zeleninu prudko opiecť, pridať paradajkový pretlak a zaliať červeným a portským vínom, nechať dobre zredukovať, pridať slaninu a doliať Demiglace resp. teľacím fondom, dusiť, prípadne ľahko zahustiť a dobre dochutiť
Gnocchi z repkového oleja
3 kusy 5-minútových vajec (kaviárové vajcia)
250 g hovädzej polievky alebo špargľového fondu
Soľ, kajenské korenie
4 g alginátu
2 g Citrasu
50 g repkového oleja od Fandlera
100 g orieškového masla
25 g ochuteného Mizukanu
Všetko spolu v Thermomixe zohriať na 90 °C a rozmixovať, dať do chladu
Pre kúpeľ
0,5 l vody
25 g chloridu vápenatého
Nechať v ňom niekoľko sekúnd pôsobiť a schladiť v neutrálnej vode, zohriať v zeleninovom fonde
Edi Dimant, Mochi: Miso Short Ribs
Prísady pre 4 osoby
1 až 1,5 kg hovädzích rebier
Pre fond na dusenie:
75 g mrkvy
75 g cibule
30 g póru
250 ml saké
500 ml sójovej omáčky
30 g zázvoru
50 g fenikla
50 g zeleru
20 g cesnaku
1 limetka
voda
zelená časť jarnej cibuľky
Príprava
Najprv priviesť tekutiny vo veľkom hrnci do varu. Pridať nahrubo nakrájanú zeleninu, okrem jarnej cibuľky, a všetko raz nechať zovrieť. Medzitým očistiť rebrá odstránením kože na strane kosti.
Potom ich vložiť do hrnca. Pridať vodu, kým nie je všetko zakryté. Teraz všetko nechať aspoň štyri hodiny jemne dusiť, kým mäso nezmäkne.
Pre Miso-glazúru:
120 g svetlej miso pasty
40 ml saké
40 ml Mirinu
60 g hnedého cukru
15 g zázvoru
20 g cesnakového pyré
Príprava
Saké a Mirin v hrnci nechať zovrieť a pridať všetky ostatné prísady. Všetko ešte raz nechať zovrieť, hotovo.
Marináda z reďkovky
1 reďkovka
100 ml ryžového octu
80 g cukru
100 ml vody
10 g soli
Príprava
Reďkovku ošúpať a nakrájať na čo najtenšie plátky. Plátky vložiť do misky a osoliť. Nechať pôsobiť aspoň 1 hodinu. Počas tejto doby pripraviť marinádu z ostatných prísad. Následne reďkovku umyť vodou a zmiešať s marinádou. Mäso rozdeliť na štyri porcie, potrieť Miso-glazúrou a zapiecť v rúre pod horným ohrevom, kým nie je všetko zlatohnedé. Reďkovku vybrať z marinády a naaranžovať na tanieri. Zelenú časť jarnej cibuľky nakrájať na jemné krúžky a posypať nimi rebrá.

Jürgen Wolf, Gasthaus Wolf: Varený tafelspitz z Pustertalského škvrnitého dobytka
Pre cca 10 osôb
2 kg tafelspitzu s peknou vrstvou tuku v celku, krájaného od hrubšieho konca
1 kg hovädzieho chvosta
1 kg koreňovej zeleniny, nahrubo nakrájanej (petržlen, zeler, žltá repa, málo mrkvy)
2 polovice cibule, neošúpané a na rezných plochách tmavo opečené
1 kúsok zázvoru, veľkosti vlašského orecha
Petržlenová vňať, ligurček a zelerová vňať, vždy nahrubo nasekané
2–3 bobkové listy, celé čierne korenie, soľ
Pažítka a Fleur de Sel
Príprava
Tafelspitz a hovädzí chvost dobre zaliať vodou a pomaly priviesť k varu. Občas premiešať, aby sa plávajúce častice neusadili na dne hrnca. Akonáhle voda zovrie, plameň stiahnuť tak, aby len jemne vrel. Vznikajúcu penu neustále odoberať, kým sa už netvorí žiadna ďalšia.
Po hodine a pol pridať zeleninu (okrem mrkvy), cibuľu a zázvor, znova krátko zovrieť, stiahnuť plameň a odoberať penu. Až teraz pridať koreniny. Spolu varené vaječné škrupiny dodatočne viažu kalné častice a dodávajú farbu.
Nenechať dusiť zakryté. Po ďalšej pol hodine pridať mrkvu a vňať. Až teraz osoliť.
Akonáhle je mäso na plochej strane mäkké, ale ešte sa nerozpadáva, tafelspitz vybrať dierovanou naberačkou (neprepichovať vidličkami a pod.). Odparenú tekutinu doplniť vodou. Polievku nechať variť tak dlho, kým sa aj mäso z chvosta ľahko neoddeľuje. Podľa veľkosti kusov to môže celkovo trvať až tri hodiny.
Polievku scediť, mäso z chvosta oberať, nakrájať a použiť s kúskami zeleniny ako vložku do polievky.
Tafelspitz nakrájať priečne cez vlákna na plátky, naaranžovať a podliať trochou polievky. Posypať pažítkou a trochou Fleur de Sel.
Podávať s klasickými, sezónnymi prílohami.

Maria Zarl, Reštaurácia: Eckel, roštenka na hríboch s haluškami
Ingrediencie pre 4 osoby:
4 plátky roštenky
Soľ, korenie, štipka mletej rasce
1 ČL múky
trochu olivového oleja
1 ČL studeného masla
200 g cibule, nakrájanej nadrobno
500 g sezónnych hríbov
40 g prerastenej slaniny
2 strúčiky cesnaku, nadrobno nasekané
2 PL petržlenovej vňate, nasekanej nadrobno
150 ml hovädzieho vývaru alebo výpeku
¹⁄8 l šľahačkovej smotany
Príprava
Roštenku zľahka naklepte, osoľte a okoreňte.
Potom ju krátko opečte na troche oleja z oboch strán tak, aby vo vnútri zostala ešte mierne ružová.
Na omáčku orestujte na olivovom oleji nadrobno nakrájanú cibuľu a na kocky nakrájanú slaninu. Potom pridajte rovnako nakrájané hríby, orestujte ich a poprášte trochou múky. Dobre premiešajte a podlejte výpekom. Nechajte zovrieť a nakoniec zjemnite smotanou a trochou studeného masla. Omáčku dochuťte trochou cesnaku a mletej rasce a pridajte nasekanú petržlenovú vňať.
Roštenku naaranžujte na taniere a prelejte omáčkou. Odporúčaná príloha: halušky alebo žemľová knedľa.
