Celosvetovo sa ročne vyprodukuje asi 300 ton šafranu, pričom väčšina pochádza z Iránu. Vďaka svojim výrazným nitkám takmer purpurovej farby a silnej vôni sa perzský šafran už dlho považuje za najlepší. Hoci je známy ako najdrahšie korenie sveta, jeden aspekt dokáže prekvapiť: ako úzko sú tieto jemné nitky späté s históriou Rakúska. Počnúc 15. storočím boli každú jeseň polia v Melku a Loosdorfe, ako aj dnešné námestie Albertinaplatz v prvom viedenskom obvode posiate fialovými kvetmi. Poľnohospodári pestovali toto zlato vo veľkom rozsahu v takej dokonalosti, že sa hovorilo o najčistejšom a najkvalitnejšom šafrane v Európe – „Crocus austriacus“. A predsa sa úsilie vynaložené v znamení kvality a čistoty stalo nerentabilným, pretože dovážaný tovar bol lacnejší ako domáca produkcia. Koncom 19. storočia predtým ziskový obchod pomaly zanikol. Posledné pokusy o záchranu šafránového hospodárstva stroskotali na skorých zimách v medzivojnovom období, keď jesenné mrazy ničili jemné kvety jeden po druhom. Napokon zostávajúci šafranári rezignovali a tradícia ich remesla upadla do zabudnutia. Až kým sa Johannes Pinterits o takmer sto rokov neskôr nepokúsil o nový začiatok. Panónsky šafran sa teraz opäť pestuje na niekoľkých poliach v Klingenbachu, v blízkosti Neziderského jazera v Burgenlande. Všeobecne práve prebieha renesancia šafranu. Toto korenie sa pestuje okrem iného aj v dolnorakúskej Wachau a vo švajčiarskom kantóne Aargau. Za skutočný pútnický cieľ milovníkov alpského šafranu sa považuje horská dedina Mund vo Wallise nad mestom Brig. Leží v nadmorskej výške 1 200 metrov na slnečnom mieste, ktoré je pre šafran mimoriadne priaznivé. Pred sto rokmi bol Wallis so svojimi neúrodnými pôdami považovaný za chudobinec – vtedy boli šafranové nitky vzácnym artiklom, ktorý sa dal vymeniť za čaj alebo kukuricu. Šafran sa pestuje na svahoch pod dedinou a zbierajú ho miestni farmári. Za sezónu ho je asi päť kíl – oveľa menej, než by mohli predať hosťom.
„Ak sa hovorí, že šafran je najdrahšie korenie na svete, treba to brať s rezervou. Koľko ho človek vlastne potrebuje za rok? S jedným gramom, čo je 500 až 600 sušených nitiek, si dvojčlenná domácnosť vystačí pol roka alebo aj celý rok,“ hovorí Pinterits. Na jeden jediný kilogram šafranu treba viac ako 200 000 kvetov, ktoré sa musia zbierať ručne. Zber blizien, teda nitiek, prebieha na jeseň, keď sú otvorené zvončekovité fialové kvety krokusu. Produkcia prebieha čisto ručne. Kvety sa trikrát ručne selektujú, aby sa zabezpečilo, že červené blizny sa oddelia od žltozelených čneliek. Len blizny obsahujú jedinečnú arómu, intenzívnu chuť a množstvo liečivých látok.
Dnes hrá toto korenisto-horké korenie, ktorého aróma niektorým pripomína sušené ovocie alebo med s kovovým nádychom, dôležitú úlohu v pokrmoch najmä perzskej a indickej kuchyne. V oboch krajinách sa so šafranom pripravujú ryžové pokrmy. V Iráne je tiež veľmi bežná úžasná kombinácia sušenej mäty a šafranu. Pre indické biryani je žlté korenie nenahraditeľné, v Maroku je súčasťou mnohých tadžinov (dusených pokrmov), v Taliansku sa bez neho nezaobíde slávne rizoto Milanese a rovnako ani španielska paella.
Použitie šafranu ako korenia sa, samozrejme, neobmedzuje len na teplé hlavné jedlá, ale hodí sa aj na sladkosti na báze mlieka. „Môj indický krupicový puding je interpretáciou klasického pudingu, ale bez laktózy. Kravské mlieko nahrádzam kokosovým mliekom, šľahačku vareným snehom a aromatizujem ho dvoma z desiatich kráľovských korení ajurvédy, šafranom a kardamómom. Táto kombinácia korenín je v Indii pre dezerty veľmi bežná,“ vysvetľuje Nathalie Pernstich, autorka kníh, odborníčka na koreniny a majiteľka obchodu Babette’s – Spice & Books for Cooks: „Šafran je skvelé korenie na rybie pokrmy a tiež na omáčky. Paradajková omáčka na cestoviny nesmierne získa vďaka šafranu. Šafran pritom pôsobí predovšetkým ako zvýrazňovač chuti. To je aj jeho hlavný dôvod použitia, vôbec nie tak veľmi jeho vlastná aróma. Vďaka svojim horkým látkam vyzdvihuje prirodzenú chuť všetkých použitých surovín. Jednoduchým príkladom je tekvicová polievka, ktorá chutí viac po tekvici, keď sa pripraví so šafranom.“
Aj niektoré alkoholické nápoje obsahujú šafran, ako napríklad baskický bylinný likér Izarra alebo taliansky digestív Strega. Šafran skutočne najlepšie rozvinie svoju arómu v kontakte s tekutinou. Je rozpustný vo vode, nie v tukoch. Mliečna a vínna kyselina narúšajú bunky šafranových nitiek a tak lepšie uvoľňujú arómu a farbivo. Po približne 20 minútach získate silne aromatický žltý roztok. Ten potom pridáte do pokrmov. Šafran by sa nikdy nemal variť od začiatku, pretože pri zahrievaní sa arómy strácajú a nakoniec zostane len pôsobivé žlté zafarbenie. „Šafran sa ako čisté korenie používa v dvoch rôznych formách. Na jednej strane sa dajú použiť čisté sušené nitky blizien, na druhej strane existuje toto korenie vo forme prášku,“ vie odborníčka na koreniny. Bez ohľadu na to, s ktorým z oboch variantov sa má variť, pri narábaní so šafranom treba byť v každom prípade opatrný. Na jednej strane treba, samozrejme, bezpodmienečne myslieť na to, že šafran sa používal aj na farbenie hodvábu a môže spôsobiť škvrny, ktoré sa dajú odstrániť len ťažko, väčšinou však vôbec. To platí nielen pre oblečenie, ale skôr aj pre nezapečatené pracovné dosky, dosky na krájanie a podobne. Aj keď sa raz dostane na ruky, dá sa šafran odstrániť len ťažko a nie jediným umytím. Ale aj pri korení, resp. zjemňovaní pokrmov šafranom by mala prevládať absolútna opatrnosť a cit v prstoch.
Kto varí so šafranom prvýkrát a použije na to sušené nitky, mal by podľa receptu pridať najprv len tri až štyri nitky. Keďže sa chuť pokrmu extrémne zosilní, každý by mal najprv ochutnať, aké intenzívne jedlo by chcel mať. Už len samotná vôňa, ktorá sa pri korení šíri, napovedá o intenzívnom chuťovom zážitku celkom výnimočného druhu.
Rovnako rozhodujúce pre úspešné varenie alebo pečenie so šafranom je načasovanie, kedy sa pridá k požadovanému pokrmu. Šafran patrí ku koreninám, ktorých aróma je síce intenzívna, ale rýchlo sa vyparuje. Zatiaľ čo sa preto do pokrmov ako paella pridáva už na začiatku procesu varenia, aby sa farba čo najdlhšie vpila do ryže, šafran ako korenie by sa mal do požadovaného pokrmu pridávať čo najneskôr alebo až po dovarení. Inak by sa aróma mohla úplne vypariť a vzácne korenie by nemalo na chuť žiadny vplyv. „Aby sa chuť a farba lepšie rozvinuli, odporúčam šafranové nitky pomlieť v mažiari,“ vie Nathalie Pernstich. „Použite čo najmenší mažiar, aby v ňom zostalo čo najmenej šafranu. Šafran vždy roztĺkajte so štipkou soli alebo cukru, aby olejovité zložky nepriľnuli na steny mažiara. Vždy používajte porcelánový, kameninový alebo sklenený mažiar. Nikdy nepoužívajte kovový mažiar, pretože kov by mohol zmeniť chuť šafranu.“
Indický krupicový puding
Recept od Nathalie Pernstich
Ingrediencie pre 8 – 10 porcií (ako dezert)
6 plátkov želatíny
1 l kokosového mlieka
1 štipka šafranových nitiek (0,2 g), roztlčených a
namočených v 50 ml teplej vody
8 toboliek kardamómu, nahrubo rozdrvených v mažiari
½ vanilkového struku, rozrezaného
100 g cukru
100 g krupice
2 vaječné bielky
Želatínu namočte do studenej vody.
Kokosové mlieko s korením a 50 g cukru pomaly priveďte do varu a potom nechajte 10 až 15 minút lúhovať na najmenšom plameni. Potom preceďte, resp. vyberte tobolky kardamómu a vanilkový struk. Kokosové mlieko znova zohrejte a pomaly vmiešajte krupicu, raz priveďte do varu a prikryté nechajte na najmenšom plameni ďalších 10 minút napučať, pričom občas premiešajte. Zložte z plameňa, rozpustite v ňom vyžmýkanú želatínu, hrniec potom odložte bokom a nechajte vychladnúť.
Zvyšný cukor mierne navlhčite trochou vody a priveďte do varu na sirup (118 °C: keď ponoríte vidličku a vytiahnete, vznikne jemná cukrová niť). Vaječné bielky mierne vyšľahajte a potom vlejte sirup, šľahajte ďalej, kým sneh nie je veľmi pevný, lesklý a opäť chladný. Vmiešajte do krupicovej hmoty, rozdeľte do pohárov a nechajte v chladničke stuhnúť.
Alternatívne sa tento recept dá pripraviť aj ako krupicový puding: množstvo krupice zvýšte na 150 g, vynechajte želatínu a sneh (= vyšľahaný bielok s cukrovým sirupom) a kokosovú krupicovú kašu pripravte so 100 g cukru, potom ju hneď po napučaní naplňte do misiek.
K tomu sa hodí opečené, mierne skaramelizované sezónne ovocie (najlepšie mierne kyslasté) s pistáciami alebo mandľami, napr. kumkváty:
Kumkváty rozštvrťte, cukor skaramelizujte na panvici, potom pridajte dobrú polievkovú lyžicu ghí alebo masla a kumkváty, ako aj pár pistácií v ňom orestujte. Zalejte trochou pomarančovej šťavy a nechajte mierne dusiť, kým karamelová omáčka nie je krémová a kumkváty nevyzerajú ako konfitované.
Burgenland
www.pannonischer-safran.at
Wachau
www.safranmanufaktur.com
Wallis
www.safranmund.ch