A-La-Carte

Žiť krajšie, variť krajšie (2005/1)

Ako 13-ročná vkladala svoje vreckové do série kuchárskych kníh. O 32 rokov neskôr vkladá obľúbená televízna moderátorka svoju vášeň do tuhej stravy: Jej obľúbené recepty totiž teraz vychádzajú ako kniha!


Žiť krajšie, variť krajšie

Text od Michaely Ernstovej Fotografie: Luzia Ellert
Všetko, čo ju kvalifikuje ako kuchárku, je jej vášeň. Tvrdí Barbara van Melle. No dobre, možno si teraz pomyslíte – a to má byť dôvod na to, aby hneď napísala kuchársku knihu?! Nemohol by to robiť každý …
Barbara van Melle prichádza. So svojou vášňou. A svojimi skúsenosťami. Čo v tejto kombinácii a predovšetkým v konkrétnom prípade neznamená málo. V polovici apríla uvádza na trh svoju prvú kuchársku knihu, „das schöner leben kochbuch“, s viac ako 60 receptami, sčasti z vlastných zásob, sčasti koncipovanými ako citáty slávnych vzorov – ako legendárna bábovka bratov Obauerovcov z Werfenu, lenže à la Melle, a to znamená s rovnakým množstvom šľahačky, ale zato s menším množstvom cukru v ceste.
K tomu treba dodať nasledovné: Barbara van Melle preháňa, keď svoje schopnosti redukuje na mierne inflačné slovo „vášeň“. Tento sklon k skromnosti bolo možné zažiť už pri relácii „Thema“, ktorú moderovala od roku 1995 do roku 2002. Vtedy okrem toho rešeršovala príspevky pre reportážny magazín, ktoré prezentovala nápadne neprepitvorene. Počas svojej dlhoročnej histórie v ORF okrem toho pripravovala, čo by malo byť známe len máloktorým divákom, vedecké správy pre „ZiB“, ako aj dokumentárnu reláciu „Brennpunkt“. Van Melle má viac než len to, čo robí miláčika publika – a od dvoch rokov teraz „Schöner leben“.
Robí sa – nie vo fyzickom zmysle, ale vzhľadom na kult hviezd, ktorý vládne okolo jej osoby – štíhlejšou, než je – po jej odchode z „Themy“ to boli napokon diváci, ktorí požadovali jej návrat na obrazovku. Možno van Melle jednoducho len zostala veľmi normálnou. V predslove svojej knihy píše: „Recepty v tejto knihe sú celkom jednoduché recepty, ktoré varím sama – pre svoju rodinu a pre priateľov.“
Nenavštívila žiadnu zo slávnych rakúskych gastronomických učilíšť (okrem pár kurzov varenia), ale prešla si fundovanou školou svojej matky.
„Hoci bola moja matka ako zubárka v Oberpullendorfe plne zamestnaná, vždy si našla čas na varenie. U nás bolo naozaj každý deň trojchodové menu. Len jedna roľníčka zo susednej dediny pomáhala v domácnosti. A táto perla platila v dedine v Burgenlande, z ktorej pochádzala, za kuchárku par excellence.“
Pre tých, ktorí si pod silou tohto výroku nevedia nič predstaviť (pretože tieto štruktúry čoraz viac vymierajú): Keby sa v skorých 60. rokoch bola nejaká Burgenlandčanka z vidieckeho prostredia vzpierala kuchárskemu umeniu, bolo by to rovnako trestuhodné, ako keby sa dnes – úplne všeobecne – žena odmietala vzdelávať.
Ešte dnes sa van Melleovej oči rozširujú nadšením, keď hovorí o dobrotách svojho detstva: „Keď som bola dieťa, patrilo to k zvyku: keď sa niekto v dedine ženil, ženy spoločne pripravovali svadobné pečivo. Centrálnou stanicou pre takéto udalosti bol vtedy práve dom našej Johanny.“
Základný kameň pre van Melleovej kuchársky talent položila – napriek sladko voňajúcemu okoliu a početným pokušeniam zo susedstva – predsa len, ako hovorí, jej matka. „Naozaj robila všetko sama. Moja matka varila marhuľový džem len z tých najzrelších plodov najstarších stromov a prvé letné jablká na jeseň premieňala na úžasné dezerty. Keď musela, rýchlo medzi dvoma ošetreniami zmizla do kuchyne, aby skontrolovala, či džem nepreteká alebo či mäso v rúre nevysychá,“ spomína dcéra, ktorá od malička rada pomáhala, pretože nebola redukovaná na otrocké služby, ale bola zapájaná adekvátne svojmu veku. Tieto rituály medzi vŕtačkou a panvicou boli v dedine známe. Boli aj ťažko skrytiteľné: pretože kuchyňa ležala, spojená len prechodnou izbou, priamo vedľa ordinácie. „Mnohí pacienti platili, pretože si inak nemohli dovoliť, v čerstvých vajciach alebo vlastnoručne upečenom chlebe.“
Van Melle by si vedela každodenný život mimochodom rozdeliť podobne – aspoň čo sa týka práce pred jej televíznymi vystúpeniami. Z priestrannej, otvorenej kuchyne pozerá na veľký, ušľachtilý drevený stôl, ktorý zasa uvoľňuje výhľad na obrovskú stenu kníh. Architektonické „L“, na ktorého jednom konci sa usídlil pôžitok a na druhom svet ducha, uprostred zjednocujúci stôl.
V skutočnosti trojnásobná matka – jej najmladšie dieťa, syn Leon, má len päť rokov – pripravuje taktiež denne čerstvé jedlá pre svoju rodinu. Na jedálnom lístku je prioritne zelenina, cestovinové jedlá, vegetariánske woky alebo Nasi Goreng. „Čo tiež rada varím, je polievka alebo malý predkrm a následne niečo sladké, ako napríklad cisársky trhanec. To ide ale len vtedy, keď môj manžel nie je doma. Ten totiž sladké nemá príliš v láske.“ Ryba je ďalšia téma, na ktorej sa názory rozchádzajú: „Leon miluje ryby. Max, môj starší syn, nenávidí ryby. Takže u nás je ryba len vtedy, keď Max prespáva u priateľov alebo je mimo domu.“
No rozmanitosť jedál nie je u van Melleovcov taká téma ako čistota samotného produktu. Preto spomína tieto príbehy jednoducho len s úsmevom, bez toho, aby im prikladala príliš veľkú váhu.
Záujmy v dome sa točia prevažne okolo kvality. Hoci sa nakupuje v supermarkete – avšak takmer výlučne bio. Niečo sa objednáva aj cez internet – napríklad cez „frisch & frei“, bio rozvozovú službu z Wickenburggasse v ôsmom obvode. Okrem toho vo svojom voľnom čase obieha farmy kvôli sezónnemu tovaru alebo ide na prieskumnú cestu za novými, zaujímavými zdrojmi. „Napríklad som narazila na záhradníctvo Bach, ktoré leží neďaleko nášho domu a predáva nielen úžasné voňavé muškáty, ale aj čerstvé bylinky, teda naozaj všetky druhy byliniek, aké si dokážete predstaviť – a paradajky. Veru nie je vždy také ľahké, dostať sa vo Viedni k výživným paradajkám. Ale táto pani ponúka v letných mesiacoch 80 až 100 rôznych druhov. Nielen tie červené. Tiež žlté, zelené a celkom exotické, sčasti prastaré odrody.“
Kruh k jej koreňom sa zdá byť v kuchyni Barbary van Melle uzavretý. Keď otvorí svoju mrazničku, vždy v nej nájde sedliacke maslo, bio mlieko, domáce vajcia a „veľa zeleniny, to musí byť, inak dostávam stavy!“
To, čo pred vyše štyrmi desaťročiami malo svoj začiatok v juhovýchodnom Rakúsku – totiž ochotne prijímať radosti jednoduchého, hoci nie nenáročného života na vidieku – stojí krátko pred novým vrcholom: „Prenajala som si pole!“ hovorí takmer trochu provokatívne, v očakávaní reakcie, ktorú tým vyvolá.
Pole, teda. „Áno, vždy som chcela mať pole.“ Bodka.
„A nebudem na ňom sadiť žiadnu zeleninu. Tá totiž dozrieva všetka naraz. Potom musíte všetkých svojich priateľov obšťastňovať cuketou alebo fazuľkami. Rozhodla som sa pre zemiaky.“ Bio farmár jej poradí pri výbere osiva a zaškolí ju do druhovo primeranej starostlivosti.
Toľko už napokon vie: zemiaky sa dajú dobre skladovať v pivnici a pri varení sú všestranne použiteľné. Okrem toho zodpovedajú takmer perfektne hodnotovému svetu van Melle: „Skutočný luxus pre mňa nespočíva v kaviári, homárovi alebo hľuzovkách, ale v návrate k jednoduchému, čo možno najnepredstieranejšiemu produktu.“
Aj keď Oberpullendorf a jeho susedné obce ležia od Barbary van Melle medzitým ďaleko – necelých sto kilometrov alebo hodina a pol jazdy autom alebo pol života alebo celý svetonázor –, predsa len ich stopy v jej každodennom živote ukazujú prítomnosť: na bielom tanieri, pri peknom drevenom stole, v slnečnej miestnosti.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!