Je to dávno. V roku 1994 publikovala Jancis Robinson, už vtedy jedna z najvplyvnejších kritičiek vína na svete, v Wine Spectator článok o Aloisovi Kracherovi. Príznačný názov: „Playing with the big boys“. Robinson chválila potenciál jeho vín, porovnala ich s tými najlepšími na svete a tým posunula vinárstvo do prvej ligy výrobcov sladkých vín.
Nedávno napísala Jancis Robinson v Financial Times, že špičkové vína Rakúska – predovšetkým červené vína – sú v medzinárodnom porovnaní príliš lacné. Má Jancis Robinson so svojím vyhlásením opäť pravdu? Sú špičkové vína Rakúska v medzinárodnom porovnaní skutočne príliš lacné?
Skúsme pre posúdenie tejto teórie definovať niekoľko základných bodov, napríklad rôzne trhy a ich špecifiká.
Pojem špičkové víno sa v anglosaskom priestore definuje ako „super premium wine“. Tieto vína sa pohybujú v cenovom pásme nad 50 eur (s otvorenou hornou hranicou). V nemecky hovoriacom priestore sa k nim počítajú už aj vína medzi 30 a 50 eurami. Tieto „super prémiové“ vína odrážajú charakter odrody, pôvod a/alebo polohu a majú potenciál vývoja. V Rakúsku existuje množstvo týchto vín v rozmedzí medzi 35 a 50 eurami a len hŕstka vín dosahuje cenu nad 100 eur. Francúzsko, Taliansko a Španielsko predávajú špičkové vína v súčasnosti veľmi úspešne za 100 eur a viac. Biele a červené burgundské, Bordeaux, severná Rhône, Piemont a Toskánsko, Ribera del Duero a Rioja stoja od 100 eur a ich cenový vývoj smerom nahor je otvorený. V Novom svete nájdete takéto „ikony“ za hranicou 150 eur.
Popri emocionálnych faktoroch sú ceny vína definované aj danými faktormi, ako sú ceny pozemkov, výrobné náklady, objem výroby, distribučné náklady, imidž regiónu a mnohé ďalšie. V Rakúsku stojí hektár špičkovej vinice medzi 50 000 eur a 250 000 eur za hektár. Špičkové polohy v Bordeaux a v Napa Valley stoja okolo 2 až 2,5 milióna eur za hektár. V Burgundsku sa za monopolné polohy Grand Cru platilo dokonca nepredstaviteľných 25 miliónov eur za hektár – jeden z hlavných argumentov vinárov týchto regiónov pre výšku cien vína. Výrobné náklady sú najviac ovplyvnené výnosmi, mzdovými nákladmi a spôsobom, ako aj dĺžkou zrenia. Tieto náklady sú v Bordeaux a Kalifornii, ako aj v Rakúsku relatívne blízko seba a určite nie sú zodpovedné za cenu vína. Ručná práca a biologické, ako aj biodynamické obrábanie viníc sa stávajú čoraz dôležitejšími, ale aj nákladnejšími faktormi. Naopak, dostupné množstvo vína sa nezdá byť faktorom pre celkovú kalkuláciu. Vína Grand Cru z Burgundska s počtom fliaš okolo 160 kusov nie sú tie najdrahšie. V porovnaní s tým vyprodukuje Screaming Eagle okolo 6 000 fliaš najdrahšieho vína Kalifornie, ktoré stojí dvojnásobok burgundského.
Na drobné sa v tejto súvislosti premieňa čas prítomnosti na trhu. Okrem vín z Nového sveta nájdete takmer všetky veľmi drahé vína už desaťročia vo väčšine špičkových reštaurácií a v celosvetovo pôsobiacom špecializovanom obchode. Táto prítomnosť urobila z mnohých vín skutočne luxusné značky so zodpovedajúcou cenou.
V najlepšom prípade má aj distribučný systém pozitívny vplyv na tvorbu cien. Rakúsko realizovalo svoj vývoj od 90. rokov veľmi rýchlo a úspešne vďaka silnému predaju priamo z dvora. Preto v kalkulácii mnohých vín nie sú započítané marže za medzinárodné aktivity a obchodné rozpätia.
Chris York, riaditeľ spoločnosti Weinmarketing Österreich, hovorí, že približne tri štvrtiny domácich vín sa predajú v Rakúsku. Willi Klinger, riaditeľ spoločnosti Wein & Co, vidí pred rakúskymi špičkovými vínami ešte dlhú cestu, kým sa medzinárodne etablujú s cenami nad 100 eur.
Je úspešný predaj z dvora napokon nevýhodou pre medzinárodné prijatie špičkových vín? Mnohí predajcovia vín, ako napríklad Morandell, to tak vidia. Medzinárodne úspešné vína stoja priamo z dvora takmer rovnako veľa ako na medzinárodnom trhu. Preto by bola pre špičkové vína potrebná a zrejme aj odôvodnená vysoká cena z dvora.
Rakúske vína, ktoré u vinára stoja viac ako 60 eur, nájdete v najrôznejších regiónoch. Pri bielom víne nasadzuje Riesling Unendlich od F. X. Pichlera latku s približne 130 eurami veľmi vysoko. Tento rizling je jedným z etablovaných vín, ktoré sú úspešné v Rakúsku, ako aj v Nemecku a vo Švajčiarsku. Pri červených vínach je ponuka podstatne širšia. Mystique od Pöckla, Pinot noir a Cabernet Franc zo Schloss Halbturn, Pinot Noir Hengstberg od Clemensa Strobla a Club Batonnage stoja viac ako 100 eur.
Vína ako Blaufränkisch Alte Reben Lutzmannsburg od Rolanda Velicha, Blaufränkisch Spitzerberg od Dorli Muhr, G od Alberta Gesellmanna, Pinot Noir Grand Select od Fritza Wieningera pri červenom víne a Riesling Singerriedel od Hirtzbergera stoja okolo 70 eur.
Roland Velich exportuje 70 až 85 % svojich vín. Jeho Moric-Blaufränkisch boli od začiatku z hľadiska štýlu vína orientované na medzinárodný trh. Dôsledná starostlivosť o tieto trhy a v neposlednom rade veľmi vysoké hodnotenie od Roberta Parkera viedli napokon k respektabilne vysokej cene. Všeobecne majú rakúske vína vďaka koncentrácii na predaj z dvora porovnateľne malú medzinárodnú prítomnosť, a tým získali aj len málo medzinárodných hodnotení. V Rakúsku sú špičkové vína zodpovedajúco dobre hodnotené, medzinárodne je o nich ale počuť len málo.
Zaujímavá je aj otázka, či dokáže biele alebo červené víno dosiahnuť vyššie ceny. Pri rizlingu sa za najdrahšie víno platí vyše 1 000 eur. Pri chardonnay je cena vyše 3 000 eur za fľašu. Pri sauvignon blanc je cena rarity 600 až 700 eur. Pri červenom víne si spotrebiteľ môže vybrať zo širšej ponuky. Najdrahšie vína z Bordeaux sú za hranicou 2 000 eur, najdrahšie červené burgundské sú vyše 4 000, resp. 5 000 eur, najdrahšie španielske vína sú pri 800 až 1 000 eurách, najdrahšie talianske pri 500 až 800 eurách. Od Screaming Eagle pochádzajú najdrahšie biele a červené vína Kalifornie, za hranicou 2 000 eur. Pri predikátovom víne, ktoré má najvyššie výrobné náklady, je vpredu Chateau Yquem so 400 až 500 eurami za fľašu. Naproti tomu sú rakúske Trockenbeerenauslese skutočne príliš lacné. Ceny šumivých vín naproti tomu varia medzi 300 a 1 800 eurami za fľašu.
Aj imidž regiónu a vinárstva má vplyv na cenu. Na Clos Vougeot, 50 ha veľkej vinici Grand Cru v Burgundsku, je pri výrobcoch cenový rozdiel 100 až 1 200 eur. Aj v Rakúsku existujú tieto rozdiely. Vína z polôh Achleiten, Heiligenstein, Kellerberg, Loibenberg a Singerriedel sa v cene výrazne líšia, ale nie faktorom desať ako v prípade Burgundska. Prinajmenšom v súčasnosti sa v Rakúsku väčšina vín pije v skorej fáze ovocnosti. Zodpovedajúcim spôsobom vidia špecialisti ako Clemens Riedl (Trinkreif) a Berndt Máj (Máj Wines) obrovský potenciál pre tento segment, koniec koncov sa medzinárodne za vyzreté a skladované vína platia pozoruhodné ceny. Aj tu sú národné a medzinárodné hodnotenia v najlepšom prípade cenovým posilňovačom.
Vyššia cena sa v zásade vníma aj ako indikátor vyššej kvality. Samozrejme, znalec vína vie, že rozdiely v kvalite nie sú vždy pochopiteľné prostredníctvom ceny. Ak sa Grüner Veltliner považuje za alternatívu k chardonnay v Burgundsku, potom môžu aj niektoré špičkové Veltlíny zelené stáť viac ako 100 eur. To isté platí pre rizling, chardonnay a sauvignon blanc. Autochtónne vína ako Wiener Gemischter Satz, Veltlín červený skorý, Zierfandler, Rotgipfler a Zweigelt musia ešte len dosiahnuť predtým spomínané imidžové faktory a špičkové hodnotenia.
Napokon teda cena dokumentuje uznanie kvality. Udržateľná produkcia vína musí zaručiť spravodlivý a férový podiel všetkým účastníkom trhu. Pri klesajúcej spotrebe na obyvateľa na rozvinutých trhoch s vínom zostáva preto len stratégia dosiahnuť primeranú cenu, ktorá spravodlivo zaplatí výkon vinára. To znamená, že rakúske špičkové víno bude musieť byť drahšie. Z tohto pohľadu má Jancis Robinson pravdu, keď tvrdí, že špičkové vína Rakúska sú príliš lacné.
