Smoke on the water
Text od Floriana Holzera Foto: pixelio
Debata o – údenom – dyme bola doteraz dosť nepríjemná a je pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti na svojej agresivite nestratí – postoje sú príliš nezmieriteľné a zákonodarca sa opatreniam nevyhne. A práve vtedy sa na trhu objavujú pivá, ktoré sa v tejto otázke prakticky vysmievajú akejkoľvek deeskalácii: konkrétne údené pivá!
Braucommune Freistadt sa v tomto sektore pohybuje od roku 2002, Siebensternbräu vo Viedni varí údené pivo a údený bock už asi štyri roky. Ale tento nápad vraj nie je až taký nový, vysvetľuje Richard Grasmück, sládok vo Freistadte, pretože slad sa v skorších dobách zrejme vždy sušil pomocou pecí na drevo, takže určitej dymovosti sa asi ani nedalo vyhnúť. Aj vo varných kotloch teplota určite neraz prekročila želanú mieru, čo pravdepodobne tiež viedlo k mierne opečenej aróme. Tradičným zostáva údené pivo v každom prípade vo franckom Bambergu, kde ho varí asi sedem pivovarov, získalo povesť miestnej rarity a kde sa údené slady vyrábajú aj na export.
Keď pivovar vo Freistadte v roku 2002 oslavoval svoje 225. výročie, sládok Richard Grasmück dostal za úlohu vymyslieť niečo špeciálne pre túto historickú príležitosť. Napadlo mu navariť pivo, ktoré by aspoň v niektorých ohľadoch pripomínalo výrobné podmienky zo zakladajúceho roka 1777. Vytvoril teda údené pivo, nechal si priviezť špeciálny slad z Frankov a uvaril pivo, ktoré sa od legendárneho „Schlenkerla“, ikony medzi údenými pivami a stálej súčasti všetkých jedálnych lístkov so špeciálnymi pivami na svete, dosť výrazne líši: „Pri ,Schlenkerla‘ sa používa stopercentne údený slad, ale to vás jednoducho prevalcuje.“ S freistadským exemplárom sa usiloval skôr o „rakúske riešenie“, teda s nie tak dominantnou chuťou dymu. Ani chmeľ by v tomto prípade nemal príliš vystupovať do popredia: „Chceme tu len základnú horkosť, príliš veľa chmeľu by charakter tohto piva určite narušilo.“ Pričom treba samozrejme povedať, že práve vo Freistadte chápu pod „základnou horkosťou“ možno niečo trochu iné ako inde: pivu v každom prípade pikantnosť nechýba.
Aj Vladko Sedmak, sládok v Siebensternbräu, k tomu pristupoval trochu inak ako originály v Bambergu: slad jeho údeného piva plneného do patentných fliaš síce tiež pochádza z Bambergu, ale myslel si, že od údeného piva sa očakáva niečo tmavšie, než sú „Schlenkerla“ a kolegovia. Preto francký slad – dym z bukového dreva sa tam používa až na konci sladovania – používa len na 95 % a celkovo pridáva päť percent karamelového a farebného sladu. To robí pivo na jednej strane trochu tmavším, na druhej strane to zaobľuje dosť ostrú chuť dymu. Sedmakovo pivo je zhruba také silné, ako vyzerá: 13,5° extrakt mladiny dáva 5,1 % alkoholu, to freistadské je s 12,3° extraktom mladiny a 5,3 % alkoholu nie ľahšie, ale viac prekvasené a suchšie. Rozdiely sú aj vo farbe: Freistadské je jantárové, pena jemne pórovitá, dymová aróma má tu efekt príjemného dodatočného korenia, ktoré však v žiadnom prípade nedominujú. „S takýmto pivom sa nedá získať mainstream,“ myslí si Richard Grasmück. Pravdepodobne má pravdu, hoci je to pivo naozaj dobré.
Farba údeného piva zo Siebensterngasse smeruje skôr do gaštanovohnedej, dymový tón bukového dreva pôsobí chladne a údenársky, penu tohto piva by sa dalo takmer označiť za „crema“, dojem, ktorý veľmi dobre ladí s opečeno-karamelovo-dymovým chuťovým profilom tohto piva.
Ale kedy piť údené pivo? Pivovar Freistadt odporúča pivo – neprekvapivo – k údeným rybám, mäsu a syrom, teda k jedlám, ktoré sú tiež trochu zaúdené. Tu však môžete nechať fantáziu trochu bežať: suchšie, trpkejšie freistadské údené pivo by sa mohlo bez problémov hodiť k údenému morčaciemu šunku, silne zaúdenému tučnému špeku a k nenapodobiteľnej šunke typu Katenschinken – prakticky neprekonateľnej kombinácii bravčového mäsa a bukového dymu – zo severného Nemecka. K ťažkému, karamelovo-sladkému Siebensterneru by sa hodila legendárna Waldviertelská klobása – dymová klasika všetkých viedenských stánkov s klobásami – alebo údené koleno s medovou kôrkou. Alebo rovno údená kačica na sečuánsky spôsob. Ale má sa vôbec údené pivo podávať k údenému jedlu, nie je to potom „smoky overkill“? Vôbec nie, myslí si pivný someliér Karl Schiffner, práve k ľahším alebo silnejšie zaúdeným jedlám chutili údené pivá veľmi dobre aj tým, ktorí mali s pivom samotným ťažkosti, tvrdí muž z Mühlviertelu. A budúcnosť dymových pív, stúpa trend ako dymový stĺp na obzore? Určite, potvrdzuje someliér Schiffner, práve pre malé pivovary je to produkt, ktorým sa dá publikum prekvapiť a nadchnúť, „ak je urobené dobre“. A rastúci počet údených pív napríklad z Nórska alebo z USA, kde sa podľa Schiffnera varia aj celkom neuveriteľné „Smoked Porters“, by na takýto trend určite poukazoval. Či je však údené pivo metódou, ako naladiť zástancov rituálneho spaľovania tabaku v reštauráciách na túto oveľa kulinárskejšiu cestu konzumácie dymu, zostáva otázne.
A la Carte-Info
Freistädter Bier, dymové pivo, 12,3° stupňovitosť mladiny, 5,3 obj.-%, dostupné cez Braucommune Freistadt, Promenade 7, 4240 Freistadt, Tel.: 07942/757 77
Siebensternbräu, Bamberger dymové pivo, 13,5° stupňovitosť mladiny, 5,1 obj.-%, dostupné cez Siebensternbräu, Siebensterngasse 19, 1070 Wien, Tel.: 01/523 86 97