A-La-Carte

Snack pre srdce (2012/1)

Fastfood nie je vynálezom Západu. Čínska kuchyňa pozná rýchle občerstvenie už vyše tisíc rokov – a v ázijskej kulinárskej metropole Hongkong sa podáva v tej najvyššej dokonalosti: Dim Sum – čo možno doslova preložiť ako „malé zahriatie srdca“.


Snack pre srdce

Text od Nicole Schmidt


Fotografie od Heimo Aga

Je to len pár schodov, ktoré vedú z úzkej Wellington Street v srdci Hongkongu hore do čajovne Lin Heung Tea House, ale prenesú návštevníka do minulosti: Svet ligotavých nákupných centier a odvážnych mrakodrapov zostáva vonku, v obrovskej sále s veľkými okrúhlymi stolmi a hučiacimi ventilátormi, ktoré sa lenivo krútia na strope, sa od tridsiatych rokov nič podstatné nezmenilo. Tu stále žije starý Hongkong. Staré ženy v širokých nohaviciach a maovkách, starí muži miznúci za nadrozmernými novinami. Nikde ani stopy po žiadnom „dlhonosovcovi“. Hovorí sa výlučne po kantónsky. Publikum je pestro zmiešané, starí aj mladí, čínski, západní, chudobne aj meštiacky oblečení, zdanlivo beztriedna rozmanitosť v atmosfére príjemnej ošarpanosti. Mnohí sem chodia denne, len aby sa porozprávali, vypili čaj, prečítali si noviny – a predovšetkým, aby zjedli Dim Sum, tie malé plnené taštičky, rolky a knedličky, ktorými je kantónska kuchyňa preslávená a ktoré možno v bývalej korunnej kolónii nájsť v mimoriadnej rozmanitosti a kvalite.

Lin Heung je už skoro dopoludnia prasknutá vo švíkoch. Zamestnanci s veľkými kovovými kanvicami sa predierajú miestnosťou medzi hladnými nováčikmi hľadajúcimi voľnú stoličku, aby pri jednotlivých stoloch doliali horúcu vodu na čaj. Napriek hlasnému zhonu, rinčaniu riadu a atmosfére veľkej jedálne má podnik niečo útulné – pokiaľ netrpíte klaustrofóbiou a nie ste presvedčení, že susedia pri stole si svoje paličky a misky pred jedlom oplachujú v miske naplnenej trochou čaju len preto, aby si zohriali riad – a nie preto, že by nedôverovali umývačom riadu v kuchyni …

Dim Sum sa tu podávajú ešte stále tradičným spôsobom, hoci „podávajú“ nie je celkom to správne slovo. Jedlá v naparujúcich sa bambusových košíkoch sa navŕšia na servírovacie vozíky do závratných výšok a rolujú sa po jedálni: parené taštičky plnené nasekaným bravčovým mäsom, krevetami a zeleninou, vyprážané ryžové rolky, kysnuté knedličky s jadrom z grilovaného mäsa; a pretože Dim Sum nezahŕňajú len taštičky, nájdete tu aj parené kuracie nôžky, marinované kačacie žalúdky alebo ragú z rybích mechúrov s kúskami kuracieho mäsa. Znalci začínajú parenými druhmi, skôr než sa vrhnú na ťažké vyprážané jedlá.

Okolo vozíkov sa tlačia hladní hostia, napokon nikto nechce riskovať, že práve taštičky s bravčovým mäsom a pečeňou alebo sladké knedličky s lotosovým pyré sa minú skôr, než sa vozík s jedlom dostane do blízkosti ich stola (strategicky je najlepšie postaviť sa čo najbližšie ku kuchynským dverám, cez ktoré sa plné vozíky vytláčajú do jedálne). Servírky sa nenechajú vyviesť z miery, stoicky rozdeľujú košíky, avšak až potom, čo opečiatkujú hosťov lístok s menu veľkosti pohľadnice. Bez lístka žiadna pečiatka a bez pečiatky žiadne jedlo (a bez znalosti kantončiny pol hodina „učenia sa“ s kručiacim žalúdkom, kým človek pochopí postup).

V úzkej kuchyni Lin Heung majster Dim Sum Wong vyrába taštičky v takte už od štvrtej hodiny rannej. Na drevenej pracovnej doske je pripravená plnka z bravčového mäsa, kreviet a bambusových výhonkov v kovovej mise, vedľa nej bochník cesta z ryžovej múky, z ktorého majster odtrháva kúsky veľké ako necht na palci, ktoré plochým nožom na cesto stláča na ploché krúžky; medzitým nôž opakovane obtiera o handričku namočenú v oleji, aby sa cesto nelepilo. Následne sa každý plát cesta naplní plnkou, preloží a – rýchlo ako v zrýchlenom filme – niekoľkými hmatmi poskladá do identických taštičiek, ktoré putujú po piatich do bambusového košíka vystlaného dierovaným papierom na pečenie, v ktorom sa podľa veľkosti päť až desať minút varia v pare. Denná produkcia: 3 000 košíkov.

To, čo vyzerá tak ľahko, má pri netrénovanom pokuse svoje úskalia: cesto sa lepí na stôl a na všetkých desať prstov, len nie k sebe; plnka vyteká a tvar taštičky nepripomína úhľadne poskladaný polmesiac, ale krupicovú halušku, ktorá spadla na zem. Možno bola múka príliš jemne alebo príliš hrubo mletá, cesto príliš vlhké alebo teplota pracovnej dosky príliš vysoká. Kysnuté cesto na guľaté knedličky (Buns) plnené sekaným a grilovaným bravčovým mäsom sa na rozdiel od ryžového cesta, ktoré sa vyrába v skorých ranných hodinách, vyrába už deň vopred a delí sa na kúsky veľkosti vlašského orecha, ktoré sa chrbtom ruky spoločne stlačia, naplnia a vytvarujú do malých knedlíkov.

Majster Wong pracuje v Lin Heung už vyše štyri desaťročia. Recepty sa v zásade takmer nezmenili, rozpráva v krátkej pracovnej prestávke, v poslednom čase sa však používa menej oleja, pretože čoraz viac hostí chce jesť zdravšie a menej tučné jedlá. Tajomstvo dokonalých Dim Sum sa naučil od svojho majstra – rokmi učenia sa praxou. To, že musí denne vstávať o tretej ráno, mu nikdy neprekážalo. „Milujem svoju prácu,“ hovorí, „naozaj sa podarí len to, čo človek robí z celého srdca.“

„Tie, čo sa dotýkajú srdca“, je aj najbežnejší preklad pre Dim Sum, môže to však znamenať aj „urobené so srdcom“, teda s láskou. „Dotknutý na srdci“ bol vtedajší čínsky cisár, uvádza kronika, keď mu prvýkrát podali malé plnené taštičky. Kulinársky znudený panovník sa svojim kuchárom vyhrážal popravou, ak nevymyslia každý deň nové kreácie. Bola to teda menej kulinárska kreativita ako zúfalstvo, čo jedného z kuchárov jedného dňa podnietilo, aby pre druhé raňajky cisára čerpal inšpiráciu z jedál prostého ľudu a naplnil zvyšky kuracieho mäsa, rýb, mäsa a zeleniny do taštičiek.

Dim Sum sú neoddeliteľne späté s pitím čaju a čínsky výraz pre to, Yum Cha, sa často používa ako synonymum. Pritom sa pôvodne v čínskych čajovniach nepodávali žiadne jedlá, pretože údajne jedlo konzumované spolu s čajom neúmerne zväčšuje obvod pása; až keď lekár v 10. storočí vyvrátil tento mýtus a dokázal, že čaj skôr „čistí podnebie“ a je dobrý na trávenie, začali sa podávať malé jedlá obalené v ceste. Podľa tradície lekár plnil do taštičiek aj liečivé byliny, aby ich pacienti mohli ľahšie variť a konzumovať.

„Čínske fastfood“ bolo na svete a víťazné ťaženie taštičiek, ktoré sa cez Kantón rozšírili do celého sveta, trvá dodnes. Dim Sum sa konzumujú predovšetkým na raňajky, brunch alebo obed a sotva existuje surovina, ktorá by ešte nebola obalená v ceste, parená, varená alebo vyprážaná: mäso a vnútornosti, ryby a morské plody, zelenina, tofu a huby, ale aj ustrice, husacia pečeň alebo žabie stehienka. Gurmáni primiešavajú najemno posekanú slaninu do tradičnej krabej plnky, taštičky pred varením obalia v morských riasach alebo primiešajú do cesta trochu šťavy z morských rias. Aj v sladkých variáciách sa Dim Sum dostávajú na stôl, plnené pudingom z vaječného krému, orechmi, vodnými gaštanmi alebo fazuľovou pastou. Skôr nezvyčajná je „plnka“ taštičky v reštaurácii Nanxiang Steamed Bun Restaurant „prisťahovanej“ zo Šanghaja: horúca polievka. Špecialita, ktorú možno bez popálenia zjesť len s návodom: paličkami opatrne vybrať z košíka, namočiť do misky s ryžovým octom, použiť čínsku porcelánovú lyžicu ako „dočasné parkovisko“, opatrne odhryznúť vrchnú špičku cesta a – ešte opatrnejšie – vypiť vriacu polievku. (Niečo podobné bolo pred zhruba poldruha desaťročím u Ferrana Adrià, avšak v menšom, „jednohubkovom“ vyhotovení a podávané na lyžičke.)

Aj rozmanitosť tvarov pozná len málo hraníc – okrúhle a hranaté, zrolované, drapované, skladané. V starom cisárskom meste Si-an, preslávenom vďaka armáde terakotových vojakov, sa Dim Sum ponúkajú v tvare lastovičiek, kohútov, husí a kvetov. A pani Shin Pi Mei Wang Rong, majsterka Dim Sum v Nanxiang Steamed Bun Restaurant, nás poučila, že každá z jej taštičiek musí mať presne 24 záhybov.

V jednoduchých bufetoch alebo čajovniach sa výber zvyčajne obmedzuje na pol tucta „klasických“ taštičiek, ako Har Gau (s krevetami), Siu Mai (hore otvorené, s bravčovým mäsom a krevetami) alebo malé kysnuté knedličky s grilovaným bravčovým mäsom (Char Siu Bao). K tomu sa podáva vyprážaný koláč z tara, koreňovej zeleniny, ktorej chuť sa pohybuje medzi gaštanmi a zemiakmi, parený repový koláč, ryžová kaša Congee a pre západné jazýčky neobvyklé Phoenix Claws, vyprážané a v sójovej omáčke, cesnaku, chilli a zázvore marinované a napokon v pare varené kuracie nôžky.

Jedlo a stolovanie v reštauráciách majú v Hongkongu a v celej Číne mimoriadne vysokú hodnotu. Nie nadarmo najčastejší pozdrav v čase obeda v preklade znamená „Už si jedol?“. Na každom kroku lákajú kiosky, stánky, stánky s jedlom, nudliarne, čajovne a reštaurácie. Samozrejme, sú tu zastúpené všetky svetové kuchyne, ale už len geograficky má navrch kantónska a „malé pochúťky“ zvané Dim Sum majú osobitnú tradíciu. S ponukou v každej cenovej kategórii môže Hongkong smelo prejsť ako „hlavné mesto Dim Sum“ – od lacného bufetu, v ktorom sa už od šiestej ráno podávajú výdatné Dim Sum s bravčovým mäsom, cez nespočetné reštaurácie, v ktorých okolo obeda bez aspoň hodinového čakania v rade nedostanete ani miesto na státie, až po 3-hviezdičkové Dim Sum menu – pričom „až po“ je myslené v pravom slova zmysle: Elegantný Tin Lung Heen sa nachádza na 102. poschodí mrakodrapu ICC a patrí k hotelu Ritz-Carlton. Reštaurácia ladená v červených, čiernych a terakotových farbách sa prezentuje ako moderný ázijský chrám pôžitku, hrdo sa nazýva „najvyššie položeným Dim Sum podnikom na svete“ a zaujme nielen dychberúcim výhľadom, ale aj mimoriadne prepracovaným Dim Sum menu.

Pokiaľ ide o obratnosť, niet veľkého rozdielu medzi pánom Wongom z Lin Heung Teahouse a majstrom Leung Tsang Hoi v nablýskanej kuchyni Ritz-Carltonu, ktorý má rovnako dlhoročné skúsenosti. V snehobielej uniforme práve pripravuje Golden shrimp dumplings s bambusovými výhonkami a špargľou, jedno zo svojich „signature dishes“: Bleskovo rozvaľká kúsok cesta na milimetrovú hrúbku, položí naň plnku, preloží a okraje zloží do rovnomerných záhybov, ako keby ich meral kružidlom. Na záver nožnicami zarovná horný okraj cesta. Nasleduje hviezdna chvíľa pre mlsné jazýčky, keď sa o pár minút neskôr „zlaté“ taštičky podávajú na vzácnom porceláne. Jedálny lístok obsahuje vyše dvoch tuctov rôznych Dim Sum, z ktorých k kulinárskym vrcholom patria okrem Golden Dumpling aj taštičky so zeleninou a krabmi korunované ikrami z tresky, pečené knedličky s bravčovým mäsom s mandľovou krustou a Baked abalone and roasted goose puff: symfónia z chrumkavého krehkého cesta, jemne posekaného pečeného husacieho mäsa a abalone, rovnako vytúženého ako drahého morského slimáka. Že dezerty – od delikátneho mliečneho pudingu s čiernou hľuzovkou cez ľadový mangový krém so sagom a pomelom až po tradičné vaječné tartaletky – pokračujú v pôžitkoch pre jazýčky, je takmer samozrejmosťou.

Menej elegantne, o to živšie to ide v Choi Fook Royal Banquet v Causeway Bay. Obrovská jedáleň na 9. poschodí je, rovnako ako ľudovejší Lin Heung Teahouse, taktiež z veľkej časti bez turistov a „dlhonosovcov“. Skupina okolo inštruktorky čchi-kungu Hui Yuen Pik obsadila, ako každé ráno, veľký stôl vľavo vzadu pri okne. Denne o pol ôsmej ráno sa stretávajú v neďalekom Victoria Parku, aby k zvukom z prenosného rádia pri cvičeniach čchi-kung a tai-či načerpali silu, prevetrali dušu a pľúca. Denný ranný šport je pre nich rovnako rituálom ako následné Dim Sum raňajky. Sála je plná do posledného miesta, servírky v tmavých uniformách kladú jedlo za jedlom na otočnú sklenenú dosku namontovanú uprostred okrúhleho stola: jednoduché Congee a zeleninu Pak Choi vedľa chrumkavých jarných závitkov, čínske omelety s jarnou cibuľkou a vyprážané kuracie nôžky v hoisin omáčke medzi koláčom z tara a parenými ryžovými rolkami s bravčovým mäsom. K tomu čaj rôznych druhov: jazmínový, čierny a zelený. Debatuje sa a smeje, dámy si navzájom nakladajú maškrty do misiek, podávajú si sójovú omáčku v kruhu a „pripíjajú“ si čajom.

Dim Sum patria v Hongkongu k prvej polovici dňa tak ako 5-o-clock tea k tradičnému popoludňajšiemu rituálu Britov. Nemusí sa zachádzať v porovnaniach tak ďaleko ako Welt am Sonntag, ktorý Dim Sum raz nazval „bielou klobásou Ázie“, pretože sa konzumuje tiež prevažne predpoludním a je tiež zvonku pevná a vo vnútri mäkká …

Adresy

Lin Heung Tea House
Tradičná čajovňa z 20. rokov, v ktorej sa zdá, že sa zastavil čas; ponuka Dim Sum z servírovacieho vozíka, priaznivé ceny, žiadny anglický jedálny lístok.
160–164 Wellington Street, Central

Tin Lung Heen
3-hviezdičková reštaurácia s rovnakou ponukou Dim Sum a dychberúcim výhľadom na 102. poschodí 490 metrov vysokého mrakodrapu. Dim Sum sú len na obed, rezervujte si včas!
Ritz-Carlton Hotel, International Commerce Centre, 1 Austin Road West, Kowloon

Luk Yu Tea House
Zmienka v takmer každom sprievodcovi urobila z Luk Yu najslávnejšiu čajovňu v Hongkongu a táto sláva sa odráža aj v sebavedomí vyhadzovačov a čašníkov. Ázijsky inšpirovaná atmosféra art déco z 30. rokov a klasická ponuka Dim Sum, anglický jedálny lístok, vyššie ceny.
24–26 Stanley Street, Central

One Dim Sum
Malý podnik ocenený michelinskou hviezdou blízko stanice metra Prince Edward má kapacitu cca 40 osôb, okolo obeda čaká pred podnikom asi dvojnásobný počet ľudí. Človek si vytiahne číslo, čakaciu dobu si najlepšie skráti študovaním jedálneho lístka (aj v angličtine), na ktorom si zaškrtne, čo chce. Na pitie je výlučne čaj, ceny sú mierne.
Kenwood Mansion, 15, Playing Field Road, Mongkok, Kowloon

Choi Fook Royal Banquet
Veľká jedáleň a autentická ponuka Dim Sum blízko Victoria Parku; takmer žiadni turisti, žiadny anglický jedálny lístok.
Windsor House, 9. poschodie, 311 Gloucester Road, Causeway Bay

Dimdimsum Dimsum Specialty Store
Malý, jednoduchý podnik s mladým publikom a veľmi dobrou, veľmi cenovo výhodnou ponukou Dim Sum; tu dostanete výlučne Dim Sum a to po celý deň, teda aj večer!
23 Man Ying Street, Jordan, Kowloon

Nanxiang Steamed Bun Restaurant
Pekná reštaurácia s vynikajúcou ponukou taštičiek na šanghajský spôsob; jedálny lístok (aj v angličtine) obsahuje okolo 70 druhov. Určite vyskúšajte: dumplings plnené horúcou polievkou, chrumkavé jarné závitky s rybou plnkou a taštičky s krabím kaviárom.
Shops 305–8, 3. poschodie, Causeway Bay Plaza 1

Snack pre srdce

Text von Nicole Schmidt

Fotos von Heimo Aga

Es sind nur wenige Stufen, die von der schmalen Wellington Street im Herzen Hongkongs hinauf ins Lin Heung Tea House führen, doch sie beamen den Besucher in die Vergangenheit: Die Welt der glitzernden Shoppingmalls und kühnen Wolkenkratzer bleibt draußen, in dem Riesensaal mit den großen runden Tischen und den surrenden Ventilatoren, die träge an der Decke kreisen, hat sich seit den dreißiger Jahren nichts Wesentliches verändert. Hier lebt noch das alte Hongkong. Alte Frauen in weiten Hosen und Mao-Jacken, hinter überdimensionalen Tageszeitungen verschwindende alte Männer. Keine „Langnase“ weit und breit. Gesprochen wird ausschließlich kantonesisch. Das Publikum ist bunt gemischt, Alte und Junge, chinesisch, westlich, ärmlich, gutbürgerlich Gekleidete, eine scheinbar klassenlose Vielfalt in einer Atmosphäre von liebenswertem Grind. Viele kommen täglich hierher, allein, um sich zu unterhalten, Tee zu trinken, Zeitung zu lesen – und vor allem um Dim Sum zu essen, jene kleinen gefüllten Teigtaschen, -rollen und -knödel, für die die kantonesische Küche berühmt ist und die in der ehemaligen Kronkolonie in besonderer Vielfalt und Qualität zu finden sind.

Lin Heung je už skoro dopoludnia prasknutá vo švíkoch. Zamestnanci s veľkými kovovými kanvicami sa predierajú miestnosťou medzi hladnými nováčikmi hľadajúcimi voľnú stoličku, aby pri jednotlivých stoloch doliali horúcu vodu na čaj. Napriek hlasnému zhonu, rinčaniu riadu a atmosfére veľkej jedálne má podnik niečo útulné – pokiaľ netrpíte klaustrofóbiou a nie ste presvedčení, že susedia pri stole si svoje paličky a misky pred jedlom oplachujú v miske naplnenej trochou čaju len preto, aby si zohriali riad – a nie preto, že by nedôverovali umývačom riadu v kuchyni …

Dim Sum sa tu podávajú ešte stále tradičným spôsobom, hoci „podávajú“ nie je celkom to správne slovo. Jedlá v naparujúcich sa bambusových košíkoch sa navŕšia na servírovacie vozíky do závratných výšok a rolujú sa po jedálni: parené taštičky plnené nasekaným bravčovým mäsom, krevetami a zeleninou, vyprážané ryžové rolky, kysnuté knedličky s jadrom z grilovaného mäsa; a pretože Dim Sum nezahŕňajú len taštičky, nájdete tu aj parené kuracie nôžky, marinované kačacie žalúdky alebo ragú z rybích mechúrov s kúskami kuracieho mäsa. Znalci začínajú parenými druhmi, skôr než sa vrhnú na ťažké vyprážané jedlá.

Okolo vozíkov sa tlačia hladní hostia, napokon nikto nechce riskovať, že práve taštičky s bravčovým mäsom a pečeňou alebo sladké knedličky s lotosovým pyré sa minú skôr, než sa vozík s jedlom dostane do blízkosti ich stola (strategicky je najlepšie postaviť sa čo najbližšie ku kuchynským dverám, cez ktoré sa plné vozíky vytláčajú do jedálne). Servírky sa nenechajú vyviesť z miery, stoicky rozdeľujú košíky, avšak až potom, čo opečiatkujú hosťov lístok s menu veľkosti pohľadnice. Bez lístka žiadna pečiatka a bez pečiatky žiadne jedlo (a bez znalosti kantončiny pol hodina „učenia sa“ s kručiacim žalúdkom, kým človek pochopí postup).

V úzkej kuchyni Lin Heung majster Dim Sum Wong vyrába taštičky v takte už od štvrtej hodiny rannej. Na drevenej pracovnej doske je pripravená plnka z bravčového mäsa, kreviet a bambusových výhonkov v kovovej mise, vedľa nej bochník cesta z ryžovej múky, z ktorého majster odtrháva kúsky veľké ako necht na palci, ktoré plochým nožom na cesto stláča na ploché krúžky; medzitým nôž opakovane obtiera o handričku namočenú v oleji, aby sa cesto nelepilo. Následne sa každý plát cesta naplní plnkou, preloží a – rýchlo ako v zrýchlenom filme – niekoľkými hmatmi poskladá do identických taštičiek, ktoré putujú po piatich do bambusového košíka vystlaného dierovaným papierom na pečenie, v ktorom sa podľa veľkosti päť až desať minút varia v pare. Denná produkcia: 3 000 košíkov.

To, čo vyzerá tak ľahko, má pri netrénovanom pokuse svoje úskalia: cesto sa lepí na stôl a na všetkých desať prstov, len nie k sebe; plnka vyteká a tvar taštičky nepripomína úhľadne poskladaný polmesiac, ale krupicovú halušku, ktorá spadla na zem. Možno bola múka príliš jemne alebo príliš hrubo mletá, cesto príliš vlhké alebo teplota pracovnej dosky príliš vysoká. Kysnuté cesto na guľaté knedličky (Buns) plnené sekaným a grilovaným bravčovým mäsom sa na rozdiel od ryžového cesta, ktoré sa vyrába v skorých ranných hodinách, vyrába už deň vopred a delí sa na kúsky veľkosti vlašského orecha, ktoré sa chrbtom ruky spoločne stlačia, naplnia a vytvarujú do malých knedlíkov.

Majster Wong pracuje v Lin Heung už vyše štyri desaťročia. Recepty sa v zásade takmer nezmenili, rozpráva v krátkej pracovnej prestávke, v poslednom čase sa však používa menej oleja, pretože čoraz viac hostí chce jesť zdravšie a menej tučné jedlá. Tajomstvo dokonalých Dim Sum sa naučil od svojho majstra – rokmi učenia sa praxou. To, že musí denne vstávať o tretej ráno, mu nikdy neprekážalo. „Milujem svoju prácu,“ hovorí, „naozaj sa podarí len to, čo človek robí z celého srdca.“

„Tie, čo sa dotýkajú srdca“, je aj najbežnejší preklad pre Dim Sum, môže to však znamenať aj „urobené so srdcom“, teda s láskou. „Dotknutý na srdci“ bol vtedajší čínsky cisár, uvádza kronika, keď mu prvýkrát podali malé plnené taštičky. Kulinársky znudený panovník sa svojim kuchárom vyhrážal popravou, ak nevymyslia každý deň nové kreácie. Bola to teda menej kulinárska kreativita ako zúfalstvo, čo jedného z kuchárov jedného dňa podnietilo, aby pre druhé raňajky cisára čerpal inšpiráciu z jedál prostého ľudu a naplnil zvyšky kuracieho mäsa, rýb, mäsa a zeleniny do taštičiek.

Dim Sum sú neoddeliteľne späté s pitím čaju a čínsky výraz pre to, Yum Cha, sa často používa ako synonymum. Pritom sa pôvodne v čínskych čajovniach nepodávali žiadne jedlá, pretože údajne jedlo konzumované spolu s čajom neúmerne zväčšuje obvod pása; až keď lekár v 10. storočí vyvrátil tento mýtus a dokázal, že čaj skôr „čistí podnebie“ a je dobrý na trávenie, začali sa podávať malé jedlá obalené v ceste. Podľa tradície lekár plnil do taštičiek aj liečivé byliny, aby ich pacienti mohli ľahšie variť a konzumovať.

„Čínske fastfood“ bolo na svete a víťazné ťaženie taštičiek, ktoré sa cez Kantón rozšírili do celého sveta, trvá dodnes. Dim Sum sa konzumujú predovšetkým na raňajky, brunch alebo obed a sotva existuje surovina, ktorá by ešte nebola obalená v ceste, parená, varená alebo vyprážaná: mäso a vnútornosti, ryby a morské plody, zelenina, tofu a huby, ale aj ustrice, husacia pečeň alebo žabie stehienka. Gurmáni primiešavajú najemno posekanú slaninu do tradičnej krabej plnky, taštičky pred varením obalia v morských riasach alebo primiešajú do cesta trochu šťavy z morských rias. Aj v sladkých variáciách sa Dim Sum dostávajú na stôl, plnené pudingom z vaječného krému, orechmi, vodnými gaštanmi alebo fazuľovou pastou. Skôr nezvyčajná je „plnka“ taštičky v reštaurácii Nanxiang Steamed Bun Restaurant „prisťahovanej“ zo Šanghaja: horúca polievka. Špecialita, ktorú možno bez popálenia zjesť len s návodom: paličkami opatrne vybrať z košíka, namočiť do misky s ryžovým octom, použiť čínsku porcelánovú lyžicu ako „dočasné parkovisko“, opatrne odhryznúť vrchnú špičku cesta a – ešte opatrnejšie – vypiť vriacu polievku. (Niečo podobné bolo pred zhruba poldruha desaťročím u Ferrana Adrià, avšak v menšom, „jednohubkovom“ vyhotovení a podávané na lyžičke.)

Aj rozmanitosť tvarov pozná len málo hraníc – okrúhle a hranaté, zrolované, drapované, skladané. V starom cisárskom meste Si-an, preslávenom vďaka armáde terakotových vojakov, sa Dim Sum ponúkajú v tvare lastovičiek, kohútov, husí a kvetov. A pani Shin Pi Mei Wang Rong, majsterka Dim Sum v Nanxiang Steamed Bun Restaurant, nás poučila, že každá z jej taštičiek musí mať presne 24 záhybov.

V jednoduchých bufetoch alebo čajovniach sa výber zvyčajne obmedzuje na pol tucta „klasických“ taštičiek, ako Har Gau (s krevetami), Siu Mai (hore otvorené, s bravčovým mäsom a krevetami) alebo malé kysnuté knedličky s grilovaným bravčovým mäsom (Char Siu Bao). K tomu sa podáva vyprážaný koláč z tara, koreňovej zeleniny, ktorej chuť sa pohybuje medzi gaštanmi a zemiakmi, parený repový koláč, ryžová kaša Congee a pre západné jazýčky neobvyklé Phoenix Claws, vyprážané a v sójovej omáčke, cesnaku, chilli a zázvore marinované a napokon v pare varené kuracie nôžky.

Jedlo a stolovanie v reštauráciách majú v Hongkongu a v celej Číne mimoriadne vysokú hodnotu. Nie nadarmo najčastejší pozdrav v čase obeda v preklade znamená „Už si jedol?“. Na každom kroku lákajú kiosky, stánky, stánky s jedlom, nudliarne, čajovne a reštaurácie. Samozrejme, sú tu zastúpené všetky svetové kuchyne, ale už len geograficky má navrch kantónska a „malé pochúťky“ zvané Dim Sum majú osobitnú tradíciu. S ponukou v každej cenovej kategórii môže Hongkong smelo prejsť ako „hlavné mesto Dim Sum“ – od lacného bufetu, v ktorom sa už od šiestej ráno podávajú výdatné Dim Sum s bravčovým mäsom, cez nespočetné reštaurácie, v ktorých okolo obeda bez aspoň hodinového čakania v rade nedostanete ani miesto na státie, až po 3-hviezdičkové Dim Sum menu – pričom „až po“ je myslené v pravom slova zmysle: Elegantný Tin Lung Heen sa nachádza na 102. poschodí mrakodrapu ICC a patrí k hotelu Ritz-Carlton. Reštaurácia ladená v červených, čiernych a terakotových farbách sa prezentuje ako moderný ázijský chrám pôžitku, hrdo sa nazýva „najvyššie položeným Dim Sum podnikom na svete“ a zaujme nielen dychberúcim výhľadom, ale aj mimoriadne prepracovaným Dim Sum menu.

Pokiaľ ide o obratnosť, niet veľkého rozdielu medzi pánom Wongom z Lin Heung Teahouse a majstrom Leung Tsang Hoi v nablýskanej kuchyni Ritz-Carltonu, ktorý má rovnako dlhoročné skúsenosti. V snehobielej uniforme práve pripravuje Golden shrimp dumplings s bambusovými výhonkami a špargľou, jedno zo svojich „signature dishes“: Bleskovo rozvaľká kúsok cesta na milimetrovú hrúbku, položí naň plnku, preloží a okraje zloží do rovnomerných záhybov, ako keby ich meral kružidlom. Na záver nožnicami zarovná horný okraj cesta. Nasleduje hviezdna chvíľa pre mlsné jazýčky, keď sa o pár minút neskôr „zlaté“ taštičky podávajú na vzácnom porceláne. Jedálny lístok obsahuje vyše dvoch tuctov rôznych Dim Sum, z ktorých k kulinárskym vrcholom patria okrem Golden Dumpling aj taštičky so zeleninou a krabmi korunované ikrami z tresky, pečené knedličky s bravčovým mäsom s mandľovou krustou a Baked abalone and roasted goose puff: symfónia z chrumkavého krehkého cesta, jemne posekaného pečeného husacieho mäsa a abalone, rovnako vytúženého ako drahého morského slimáka. Že dezerty – od delikátneho mliečneho pudingu s čiernou hľuzovkou cez ľadový mangový krém so sagom a pomelom až po tradičné vaječné tartaletky – pokračujú v pôžitkoch pre jazýčky, je takmer samozrejmosťou.

Menej elegantne, o to živšie to ide v Choi Fook Royal Banquet v Causeway Bay. Obrovská jedáleň na 9. poschodí je, rovnako ako ľudovejší Lin Heung Teahouse, taktiež z veľkej časti bez turistov a „dlhonosovcov“. Skupina okolo inštruktorky čchi-kungu Hui Yuen Pik obsadila, ako každé ráno, veľký stôl vľavo vzadu pri okne. Denne o pol ôsmej ráno sa stretávajú v neďalekom Victoria Parku, aby k zvukom z prenosného rádia pri cvičeniach čchi-kung a tai-či načerpali silu, prevetrali dušu a pľúca. Denný ranný šport je pre nich rovnako rituálom ako následné Dim Sum raňajky. Sála je plná do posledného miesta, servírky v tmavých uniformách kladú jedlo za jedlom na otočnú sklenenú dosku namontovanú uprostred okrúhleho stola: jednoduché Congee a zeleninu Pak Choi vedľa chrumkavých jarných závitkov, čínske omelety s jarnou cibuľkou a vyprážané kuracie nôžky v hoisin omáčke medzi koláčom z tara a parenými ryžovými rolkami s bravčovým mäsom. K tomu čaj rôznych druhov: jazmínový, čierny a zelený. Debatuje sa a smeje, dámy si navzájom nakladajú maškrty do misiek, podávajú si sójovú omáčku v kruhu a „pripíjajú“ si čajom.

Dim Sum patria v Hongkongu k prvej polovici dňa tak ako 5-o-clock tea k tradičnému popoludňajšiemu rituálu Britov. Nemusí sa zachádzať v porovnaniach tak ďaleko ako Welt am Sonntag, ktorý Dim Sum raz nazval „bielou klobásou Ázie“, pretože sa konzumuje tiež prevažne predpoludním a je tiež zvonku pevná a vo vnútri mäkká …

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!