A-La-Carte

Zatiaľ dobré (2013/4)

Vek nie je dôkazom výkonu, napriek tomu upozornenie: Pred 25 rokmi, na jeseň 1988, bola A la Carte prvýkrát naservírovaná v novinových stánkoch.


Text od Christiana Grünwalda

Christian Millau napísal predslov s názvom „Bonjour Autriche“ a zagratuloval rakúskej kuchyni k jej novoobjavenej identite. Bola to pravda, pretože sa skutočne čoraz viac šéfkuchárov sústredilo na zjemnenie domácej kuchyne, čím si získali nečakané uznanie u hostí aj kritikov.

Ľudia si opäť vychutnávali pľúcka a oškvarkové knedle v jemnej forme, tešili sa na „Amuse-Gueule“ namiesto „Gabelbissen“. Držková polievka, polenta, teľacia pečienka a sladké pirohy (Liwanzen) boli opäť lahodnými a obľúbenými položkami na jedálnych lístkoch. Oceňovali sa nové, ľahké kreácie z regionálnych produktov, súčasne sa objavovali dovtedy nepoznané čerstvé morské ryby a plody, ktoré boli dovtedy len ťažko dostupné: kambala, morský jazyk, parmica, kaviár a homár boli nákladné prísľuby, najlepšie v kombinácii so šafranom, bielymi hľuzovkami & Co. Prvý príbeh v A la Carte o túžbe po kvalitnom bravčovom mäse vyšiel v roku 1989. – V poslednom čísle sme ho stále hľadali, no aspoň sme ho aj našli.

Presnejšie povedané, prvotné printové dielo sa volalo „Gault Millau-A La Carte“. Umiestnenie francúzskej plakety sprievodcu s názvom, ktorý bol vtedy vždy zdrojom vtipných prejavov (Gaul mi au), bol krátkodobý pokus o vytvorenie francúzsko-rakúskeho gurmánskeho sveta. Po jedenástich číslach, na jar roku 1990, A La Carte vztýčilo sólo vlajku a odvtedy plávalo kulinárskymi svetovými oceánmi samo. „Nouvelle Cuisine je úplný nezmysel,“ zlostil sa vtedy Paul Bocuse, ktorého hodnotenie kleslo zo štyroch na tri čiapky, a v rozhovore pripísal negatívny výsledok testu zlej nálade psa pána Millaua.

Reštaurácia Obauerovcov sa vtedy ešte volala Lebzelter a reštaurácia Heinza Hannera Marienhof. Top 6 krajiny boli Zoll/Bregenz, Steirereck/Viedeň, Bleibergerhof/Bad Bleiberg, Bacher/Mautern, La Tour/Perchtoldsdorf, Eschlböck/Mondsee. Werner Matt, už vtedy legenda medzi šéfkuchármi, práve nemal vlastnú reštauráciu.

Číslu 1 nechýbali pikantné príbehy. Pod titulkom „Radšej holub ako jastrab“ sme boli na jedle u Reinharda Gerera v Korso spolu s mediálnym magnátom Hansom Dichandom, ktorý sa pri armagnacu pustil do filozofovania a nadšene rozprával o dlhonohých kráskach u britského novinového cára Roberta Maxwella.

Šéfredaktorom bol Christoph Wagner, väčšinový podiel vo vydavateľstve D&R mal Hans Schmid, v tom čase vďaka svojej reklamnej agentúre GGK a ako majiteľ Wiener/Wienerin najdôležitejší mediálny podnikateľ v krajine.

Už v roku 1988 sa hľadali údajne „posledné viedenské krčmy“ – pomyselní hrobári tejto kategórie podnikov mali v rámci regionalizácie kuchyne našťastie málo práce. Peters Beisl v Arnethgasse bol vtedy považovaný za najmodernejšieho zástupcu novej viedenskej kuchyne. Petra Kirischitza však v jednej kritike aj pokarhali: „… práve v krčme by sa malo vedieť, že viedenský rezeň (najmä ten z bravčového mäsa) sa nemá pripravovať na stupeň prepečenia.“ Mimochodom: Karl Obauer komentoval ľudové naklepávanie mäsa slovami: „To si môžem rovno vypražiť aj vreckovku.“

Ešte horšie to vyzeralo v Sacheri: „Bežný hosť je odbitý priemerne pripraveným jedlom na tanieri bez štipky lásky, vrchní čašníci, ktorí si o sebe myslia viac, ho odprevadia a keď vysloví oprávnenú kritiku, dočká sa nanajvýš výsmechu.“

Dobré cigary boli v roku 1988 v Rakúsku kvôli tabakovému monopolu ešte viac pašovaným tovarom. O to väčšie bolo prekvapenie, keď v slepej degustácii obsadila vychvaľovaná Davidoff No. 2 len tretie miesto za coronami od značiek Siboney a Montecristo. – a dnes budeme čoskoro márne hľadať legálne miesto pre „dymovú pauzu“ potom…
Škandál s vínom v roku 1985 bol ešte stále v čerstvej pamäti, ľudia bažili po uznaní zvonku. Christian Millau preto pochválil rakúske biele vína. To, že Veltlínske zelené chutilo sčasti lepšie ako Rizlingy, bola vtedy malá senzácia. A aj rakúskemu červenému vínu Millau priznal potenciál: „Frankovka modrá je v každom prípade lepšia ako väčšina našich Beaujolais.“

Bilancia 25 rokov A la Carte by bola takmer na špeciálne vydanie – to možno urobíme pri 50-tke. Namiesto toho radšej gurmánska abeceda, ktorá sa zaoberá aktuálnymi a budúcimi trendmi v gastronómii. Stačí otočiť stranu a viete všetko, od A ako mravec až po Z ako citrusové plody à la Budhova ruka.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!