A-La-Carte

Slnko alebo tieň (2005/2)

Vojna hviezd? Neškodná, keď príde na vojnu o ten najlepší stôl v záhradnej reštaurácii. Eva Rossmann o tienistých záhradných reštauráciách a mieste na slnku.


Slnko alebo tieň

Text od Evy Rossmann Ilustrácia: Auge
Konečne leto a najmä ľudia v meste sa hrnú von. Čo je krajšie ako nechať doznieť stresujúci deň pri pár strikoch a ľahkej večeri vonku? Čo je viac osviežujúce ako na pár hodín utiecť na vidiek, do záhradnej reštaurácie pod veľké gaštany, deti sa bláznia ďaleko od nebezpečných ciest a nedeľné poludnie sa mení na nedeľné popoludnie, smerom k večeru, konečne vzduch a čas.
A ak to nejde práve idylicky, potom to väčšina z nás aj tak berie s rezervou. Miesto na viedenskej terase (Schanigarten) je tvrdo vybojované, muselo sa brániť proti siedmim Japonkám a to, že vás veľký pes od susedného stola zo vzdialenosti siedmich centimetrov tak hladne sleduje, by ste mali ignorovať, skôr než začnete premýšľať: Myslí teraz mňa alebo moje carpaccio (ktoré som si radšej ani nemala objednávať, zjavne už to existuje aj ako hotový nakrájaný a vysušený produkt)? A čo sa týka tienistých gaštanov, tie, ako je známe, z väčšej časti zožrala ploskáčik gaštanový.
Slnečníky robia v každom prípade menej neporiadku, hovoria skúsení hostinskí. Ale, a: slnečníky sa dajú lepšie posúvať ako stromy alebo stoly. To je výhoda, ak chcete hosťom zaručiť tienisté miestečko na dlhšie ako pol hodinu. Stáva sa to nevýhodou, ak hostia sami začnú so slnečníkmi manipulovať. To môže vyústiť do skupinovej terapie alebo hromadnej paniky. Stôl 26 by totiž chcel tieň, stôl 27 ale len na mieste, kde sedí stará mama. Ak ale stôl 26 posunie slnečník tak, aby sa im neroztopila čokoládová pena, potom z uhla dopadu a pohybu slnka v spojení s uhlom sklonu a plochou slnečníka vyplýva, že tí pri stole 27 budú rozhorčení. Teraz sú totiž v tieni aj oni (okrem starej mamy, ktorej je to vlastne aj tak jedno).
Vojna hviezd? Neškodná, keď príde na vojnu o slnko. A ako sa urovná tento takmer intergalaktický problém? Ak je dosť iných stolov, môžete hosťom ponúknuť, aby sa presťahovali. Na to netreba viac ako päť minút a dvoch čašníkov, ktorí všetko prenesú. Žiadny problém urobiť hostí šťastnými – ups, keby nebolo tých ostatných hostí, ktorí hladní a smädní pozerajú.
Prečo, preboha, trvá dnes tak dlho, kým dostaneme našu fľašu Weinviertel DAC? Veď je jej dosť, nie? Veď nie sú obsadené ani všetky stoly? Servis asi na letnej dovolenke alebo spadol do diery od horúčavy, čo?
A znova matematický problém, hoci sa ráta ľahšie ako rovnica uhla slnka a plochy slnečníka. Za pekného počasia sa lokály rozširujú. Aspoň tie, ktorých majitelia si tvrdo a vzdorovito (ako tvrdo, vedia často len zástupcovia okresných úradov, susedia a príslušné bezpečnostné zložky) vybojovali záhradné a terasové miesta. Pre svojich hostí. Aby vyšli v ústrety tejto túžbe po tienistej (alebo slnečnej) záhradnej reštaurácii. A samozrejme aj kvôli obratu.
Keď je Buchingerov hostinec „Zur Alten Schule“, v ktorom môžem stále variť a zbierať skúsenosti, prasknutý vo švíkoch, je obsadených okolo 75 miest. Keď je leto, teoreticky sa tam zmestí až 150 ľudí. – Za predpokladu, že časť z nich sa uspokojí s jedením pod strechou. Čo ale, keď sa mesto a vidiek zmiešajú, tiež nie je problém. Pretože na rozdiel od obyvateľov miest je medzi vidieckym obyvateľstvom stále veľa takých, ktorí považujú za oveľa povznášajúcejšie stolovať pri pekne prestretom stole v interiéri lokálu. Pochádza to pravdepodobne ešte z čias, keď väčšina z nich trávila celý deň prácou vonku.
Väčšinou nie je obsadené každé miesto, jeden stôl v záhrade je voľný, dva na terase a štyri v izbe. Takže: prečo trvá dnes o desať minút dlhšie, kým príde ten špeciálny letný šalát? Znova rátať a potom: Namiesto maximálnych 75 miest je obsadených 120. Jasné, že sa to dá s personálom zvládnuť, ale: kuchyňa nerastie. A: Hostinský by mal byť potom nielen perfektný organizátor a pán nad mnohými dostupnými a okamžite zavolateľnými výpomocami, ale aj diplomovaný prorok počasia. Pretože na rozdiel od stredomorských končín (v ktorých všetky lepšie lokály servírujú takmer výlučne vo vnútri, niekedy s klimatizáciami, kvôli ktorým by mali zodpovedných zavrieť na hodinu do chladiarne), u nás nič nie je isté.
Predpoveď počasia slnečno až oblačno a občasné preháňky. Spoliehate sa na „slnečno“ – a leje. Môže to byť ale aj naopak alebo presne medzi tým.
Letný mega-gau: Je slnečno a teplo, všetci sedia v záhrade a zrazu: čierna stena mrakov, dve minúty víchrica, búrka, leje. Všetci utekajú dovnútra. Seriózne lokály nie sú ako letecké spoločnosti, tu sa „nepredáva viac miest, než je kapacita“ (alebo nie tak často): Keďže je počasie premenlivé, každý by mal mať miesto aj vo vnútri – len ak nastane prípad, že ho treba rýchlo: čašníci sa snažia dostať vonku postavené servisné stanice do sucha, zrazia sa s hosťami, ktorí sú ozbrojení pohármi, nedojedeným jedlom, kabelkami a psami. Každý zachraňuje seba (a niekedy aj deti, starú mamu alebo milovaných), nakoniec dobije stôl vo vnútri lokálu. – Lenže teraz sa chaos naozaj začína.
Pretože obsluhujúci personál nespoznáva hostí a ich objednávky (stáli hostia sú tu opäť výnimkou a majú o jednu výhodu viac) vždy podľa prívetivej alebo dažďom premočenej tváre, ale v každom prípade podľa čísla stola. Stôl 26 sedí ale teraz na stole 5 a stôl 31 na 11. Začína sa hra na hľadanie s číslami, tvárami a objednávkami a ja som obzvlášť rada, že som v kuchyni. Máme – sucho, hoci horúco (v lete dosiahne taká kuchyňa pri sporáku v tieni 50 stupňov) a nedotknutí chaosom – hotové predjedlá pre stôl 26 aj hlavné jedlá pre 31. Kam s tým? Pri všetkej sústrasti to nie je náš problém, len to musí ísť von, inak bude želé teplé a ryba studená.
Ale tam šéfe trápi aj bývalý stôl 32, ktorý vnútri nedostal miesto. Síce nebolo preplnené, ale čo urobíte, keď za najkrajšieho slnečného svitu prídu štyria hladní hostia, vidia, že vonku je síce všetko obsadené, ale vnútri lokálu je väčšina prázdna a myslia si, že vzdušná reštaurácia by im práve vyhovovala? Poslať ich preč, len preto, že môže prísť prietrž mračien? Mysleli by si, že ste blázon. A väčšina hostinských by si to myslela tiež. Takže po krátkom pohľade na žiarivú oblohu: „Prosím, posaďte sa!“
Samozrejme, lotériu s počasím môžete čiastočne nechať aj na hostí. Telefonický pokus o rezerváciu. „Bohužiaľ, v nedeľu na obed sme plní.“ – „Aj v záhrade?“ – „Prijímame rezervácie len dovnútra, aby mal každý v každom prípade miesto, ak sa zmení počasie...“ – „Nevadí, zapíšte nás do záhrady.“ – „Predpoveď počasia nie je bohvieaká... a nemôžeme vám zaručiť stôl vo vnútri...“ – „Bude to v poriadku, riskujeme to.“ Na nedeľu potom existujú štyri až štyridsať možností: Počasie je aj tak nádherné. Vyhrané. Počasie je príšerné, hostia napriek tomu prídu, povedia, že majú rezervované a sú naštvaní, ak nie je voľný ani kútik. Počasie je premenlivé a hostia mrznú. Počasie je príšerné a hostia neprídu. Ale odkedy je v gastronómii a v predpovedi počasia všetko predvídateľné?
Záhradný zážitok iného druhu ma ale raz postretol ako hosťa. Posledné dni bolo počasie hrozné, teraz: konečne leto. Ideme s priateľmi do celkom známeho lokálu, prepadá nás (ako väčšinu obyvateľstva) túžba po vzduchu a slnku. Pozeráme do záhradnej reštaurácie a hovoríme šéfke, že by sme radšej sedeli tu. Odpoveď: Ale tam nie je prestreté. Nevadí, znie naša priateľská odpoveď, všetko je čisté.
A slnečníky teraz tiež nemôže postaviť. Nevadí, usmievame sa, po tom množstve dažďa slnko aj tak padne vhod.
Kyslá tvár šéfky. „Naozaj si myslíte, že kvôli vám budem behať obsluhovať do záhrady?“ Záhrada je od kuchyne rovnako ďaleko ako – z väčšej časti prázdna – reštaurácia. Zmätení sme sa nechali usadiť k stolu, nejako sme sa neodvážili ani odísť.
Ale nevrátili sme sa. Teraz, keď viem o záhradnom biznise o niečo viac, než by som sa kedy opovážila pýtať, vidím vec stále rovnako: Nemali sme tú dobrú ženu nadmieru zaťažovať. A, trochu cynicky povedané: Kto sa dá na záhradu, musí počítať so slnkom, ako aj s hosťami.
O tom, že na druhej strane existuje prírodný zákon, podľa ktorého si hostia v záhrade sadajú vždy čo najďalej od dverí do kuchyne a výčapu, môžu rozprávať mnohí čašníci a čašníčky. Možno by bolo správanie hostí vonku vôbec hodnotnou diplomovou prácou pre študentku sociológie – alebo behavioralistu. Snaživí doktorandi by potom mohli zahrnúť aj správanie obsluhujúceho personálu. Napríklad čašníka, ktorý vždy, keď príde do kuchyne, vzdychne: „Haaaas is es draußen!“ (Vonku je horúco.) (V kuchyni je teplejšie.) Alebo náš Rudi, ktorý dokáže pozrieť na žeravé slnko a povedať: „Dnes je spln.“ – „Prečo Rudi?“ – „Nepoznám súhvezdie hviezd, ale cítim to už skôr.“ Alebo cool mladý čašník s pokusom skryť sa ako v zimnej sezóne na Arlbergu za tmavými slnečnými okuliarmi. Alebo diskusia, či by malo byť povolené odhalené brucho u obsluhujúceho personálu (a ak áno, do akého veku)...
Konečne je každopádne leto, a keď na chvíľu vyjdem z kuchyne, aby som sa nadýchla vzduchu, tak viem, čo budeme robiť v deň voľna: Budeme večer sedieť v tienistej záhradnej reštaurácii, alebo v každom prípade takmer, ja totiž chcem miesto na slnku, pokiaľ ešte svieti.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!