A-La-Carte

Záverečná prosím (2022/1)

Jesť rýchlejšie, prísť skôr. Len jeden namiesto dvoch servisov večer. Záverečná má dlhú históriu a od čias covidových obmedzení zrazu opäť
znamená niečo pre nás všetkých.


Už pred jedenástimi rokmi dostala záverečná svoj vlastný soundtrack. „Ursula stressned“ sa volala pieseň anonymného kolektívu Copy Paste, ktorou bola vtedajšia predstavená prvého viedenského okresu upozornená na neľudskosť nočnej nútenej prestávky. Dnes tento problém nepozná len hlavné mesto, ale celá krajina. Jedným z mnohých korona opatrení totiž bolo a je posunutie záverečnej. Niekto možno zabudol, že niečo také vôbec existuje. Tomu treba povedať: Áno, existuje a veľa nasvedčuje tomu, že toto nariadenie dokonca vzišlo z rakúskeho ducha. Tak napríklad vojvoda Žigmund IV. Rakúsky-Tirolský vydal v roku 1470 v Bolzane ako jeden z prvých takzvaný „Hausaus“, zákaz nočného podávania vína. To malo charakter vzoru. V ranom novoveku sa v noci z bezpečnostných dôvodov zatvárali mestské brány, ľudia mali potom pekne krásne zostať vo svojich štyroch stenách. Noční strážnici sa starali o pokoj. Neskôr išlo predovšetkým o to, urobiť rázny koniec pálenkovým excesom robotníckej triedy, ktorá v hostincoch prepíjala svoju výplatu, zatiaľ čo ich ženy a deti doma hladovali. Zatiaľ čo krajiny ako USA, Belgicko alebo Škandinávia na to reagovali generálnymi zákazmi alkoholu, iní sa rozhodli pre údajne ľudskejšiu cestu záverečnej. Anglicko ju vo svojej ústave zostavenej po prvej svetovej vojne zdôvodnilo tým, že vojaci by mali byť v prípade vypuknutia spontánnej vojny nasledujúce ráno opäť fit.

Speaking about: Anglicko má k záverečnej veľmi špeciálny vzťah. Krátko pred koncom naprieč krčmou znejúce „Last order!“ sa kedysi pre mnohých rovnalo rozkazu: hor sa do bitky o posledný polliter. 24. novembra 2005 bola v Anglicku a Walese s veľkým pompézom záverečná zrušená. Nie málo ľudí sa obávalo, že krajina sa tým ponorí do chaosu. Podľa prieskumov BBC sa dve tretiny Britov obávali „vážneho zhoršenia kvality ich života“ a Daily Mail prorokoval: „Toto opatrenie rozpúta medzi obyvateľstvom nespútaný hédonizmus.“ V skutočnosti požiadala v nasledujúcom období len menšina pohostinských zariadení o licenciu na prevádzku 24 hodín denne. Priemerná krčma má dnes otvorené o celých 23 minút denne dlhšie ako pred rokom 2005. Okrem toho sa jav opitých ľudí valiaci sa o 23. hodine do ulíc centier miest, ktorí zo zlosti vyvolávajú bitky alebo inak robia výtržnosti, stal oveľa zriedkavejším.

To sa zhoduje so zisteniami nemeckej štúdie z roku 2018, podľa ktorej posunuté záverečné nevedú k menšiemu množstvu násilia, práve naopak. Tam, kde sa už aj tak pácha viac trestných činov než je priemer, ich počet ďalej rastie, ak sa nespútanosti nastaví hranica.

Celosvetovo priniesla záverečná svoje celkom špeciálne javy, napríklad zvonenie zvončeka sprevádzajúce zvolanie „Last Order!“. To má tradíciu: V stredoveku sa takýmto spôsobom pripomínalo, aby sa uhasil oheň v krbe. Najslávnejší zvon visí dodnes v Londýne, v St. Stephen’s Tavern, neďaleko britského parlamentu. Keď zazvoní, poslanci vedia, že je čas dopiť, pretože presne o osem minút neskôr sa začína hlasovanie. Potom by tu bol ešte Six o’clock swill, v nemčine niečo ako „šesťhodinová pijatika“. V Austrálii a na Novom Zélande označoval tento pojem po prvej svetovej vojne krátky časový úsek medzi skončením pracovnej doby o 17. hodine a posledným kolom o 18. hodine. Dá sa predstaviť, s akou rozhodnosťou vyhlásili zamestnanci boj triezvosti. V roku 1967 Nový Zéland predĺžil nariadenie do 22. hodiny – hoci niekoľko rokov predtým bola väčšina obyvateľstva proti.

V USA je záverečná dodnes bežná, s jednou výnimkou: Las Vegas. Podľa online cestovateľského sprievodcu mnohí dovolenkári vnímajú regulácie ako „drzosť“, len aby potom zistili: „Na dovolenke je zo zdravotných dôvodov zmysluplnejšie tráviť noci v posteli a nie v bare.“

Veta, ktorú by si Stermann & Grissemann nemohli vymyslieť lepšie. Komediálne duo venuje fenoménu rovnomenný podcast. Dejiskom je fiktívna viedenská kaviareň Bauchstich. „Záverečná je vždy môj najobľúbenejší čas,“ zaznie v jednej časti. „Pretože okrem nás tam nikto nie je, nikto nás tam neruší, tam môžeme filozofovať.“ Tí dvaja majú pravdu. Čas záverečnej, hovorovo nazývaný aj „upratovacia hodina“, má svoju celkom vlastnú mágiu. Bozkávajúce sa, od sveta odtrhnuté páry pristávajú opäť na zemi reality, štamgasti žmurkajú na čašníka konšpirátorsky, pretože na jednu osmičku vína sa určite ešte nájde čas (ako je známe, nemecký jazyk pre to má vlastný výraz, „Fluchtachterl“). Nejedného veterána Veltlínskeho treba doslova vyniesť z bojiska alebo aspoň vymiesť von. Vonku žiaria hviezdy. Ilúziou je, samozrejme, veriť, že ľudia potom nevyhnutne odchádzajú domov. Pokiaľ niekde tečie alkohol – a to tečie vždy – pije sa ďalej, či už doma, v parku alebo v metre.

Každopádne pred koronou. Po niekoľkých celoplošných lockdownoch boli následné nariadenia o záverečnej myslené ako pekné gesto smerom ku gastronómii. Mnohí jej na to ukázali prostredník. Tak napríklad minulý november taliansky reťazec L’Osteria v Mníchove nechal preskúmať príslušnú ústavnosť, konanie stále prebieha. Nie celkom neprávom sa majitelia reštaurácií pýtajú, či je vírus po 22. hodine nákazlivejší ako predtým. Aj v rámci politiky sa názory rozchádzajú. Zatiaľ čo ex-kancelár Kurz vnímal záverečnú ako „veľmi, veľmi múdru“, viedenský starosta Michael Ludwig oponoval, že je mu milšie, ak ľudia sedia v hostinci než na ilegálnych stretnutiach. Komplikované to bolo mimochodom vždy. Zatiaľ čo bar v Burgenlande musel pred pandémiou zatvoriť o 4. hodine, v Tirolsku sa teoreticky dalo piť ešte o dve hodiny dlhšie. A keď vo viedenskej kaviarni o 2. hodine vrchný účtoval, jeho dolnorakúsky kolega by mohol pracovať ešte ďalšie tri hodiny.

Čo pomáha, je brať veci veselo ako Hans Moser. Aj viedenský ľudový herec venoval záverečnej vlastnú pieseň: „Sperrstund is, ja irgendeinmal macht jedes Lokal a bissal zu. Sperrstund is, man räumt langsam ab, ah, i freu mi, hab a bissal Ruh.“ A pokoj nie je nevyhnutne to najhoršie. —

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!