Drsná krása
Len pár kilometrov nad pobrežím medzi Terstom a Devinó (Duino) sa nachádza jedna z najzaujímavejších vinárskych oblastí Európy. Kras v pohraničí Talianska a Slovinska je neúrodný a drsný. Vinárom v Krase sa podarilo vyrobiť vína, ktoré nesú charakter tejto krajiny. Svojrázne a plné intenzity.
Text: Christina Fieber · Fotografie: Gerd Kressl
Z terasy Osmizzy vysoko v Krase sa ponúka veľkolepý výhľad na Terstský záliv. Na jadranskom pobreží je hlavná sezóna a čulý ruch je badateľný aj z veľkej diaľky. Nákladné lode, luxusné krížniky, plachetnice a rybárske člny brázdia záliv rôznou rýchlosťou. Obrovské jachty kotvia v prístave v Terste a na plážach medzi Devinó a Gradom sa hemžia kúpajúci sa ľudia a milovníci slnka. Obraz stredomorskej pohody.
Hore v Krase narazíte na úplne iný svet. Len pár kilometrov od pobrežia vládne takmer blažený pokoj a mier. Ako keby sa pokrok pred maličkými dedinkami v Krase zastavil. Zdá sa, že čas už desaťročia stojí. Z malých kostolov sa drolí fasáda a staré domčeky sú prosté. Zdá sa, že nikto nemá záujem ich renovovať a prispôsobiť prítomnosti.
Na prvý pohľad pôsobí táto náhorná plošina medzi morom a slovinskou hranicou drsne a neúrodne, dominujú jej kamene a červená zem. Vonia to tu divými bylinkami a soľou. A predsa je každý jeden štvorcový meter vysadený a obrobený. Ľudia tu s námahou vyrývajú z prírody to najlepšie.
Nádherné podmienky pre vinohradníctvo, veď vinič je sám osebe rastlinou skôr masochistickej povahy. Miluje neúrodnosť a extrémne podmienky Krasu.
Benjamino Zidarich sa tu narodil a jeho rodina pestuje víno po celé generácie. Jemu patrí aj Osmizza s dychberúcim výhľadom. Osmizza je odpoveďou Krasu na rakúske „Heurige“ (vinárne) a pochádza ešte z čias Rakúsko-Uhorska.
„Vinohradníctvo je tu náročným úsilím, ale naše vína sú také výnimočné, že to stojí za to!“, hovorí hrdo mladý vinár. V skutočnosti je v krase spojené so založením vinohradov obrovské úsilie: pôda je taká tvrdá a skalnatá, že bez komplikovanej prípravy by tam vinič nemohol rásť. Najprv sa musia vyklčovať kríky, potom sa z hlbín závrtoch odnáša železitá červená zemina a naváža sa do vznikajúcich vinohradov. Až po tomto procese sa môže začať so sadením koreňov viniča.
Bez predchádzajúcej prípravy pôdy by rastliny nemohli zakoreniť. „Kým sa dá zberať prvé hrozno, trvá to desať rokov,“ povzdychne si Zidarich.
Vinohrady sú chránené v dolinách alebo sú terasovito upravené na strmých svahoch klesajúcich k moru. Zmes mierneho stredomorského a drsného kontinentálneho podnebia severu vyžaduje od viniča značnú odolnosť, ale práve v tomto napätí vzniká presne tá zmes zrelého ovocia a chladnej elegancie, ktorú milovníci vína na celom svete hľadajú.
Aj ľudia v Krase akoby boli formovaní extrémnou klímou. Slovinská menšina bola vždy nútená presadzovať sa proti nepriaznivým podmienkam. Vinári sa prispôsobili geologickým aj klimatickým podmienkam: bez ohľadu na trendy pestujú domáce odrody viniča, ktoré sú schopné zvládnuť drsnú klímu v Krase.
Edi Kante bol jedným z prvých, ktorí sa vzopreli všeobecným trendom a vytrhali Chardonnay, Sauvignon a Pinot blanc, aby zasadili Vitovsku, Malvaziu a Teran.
Jeho vína získali v talianskych odborných časopisoch najvyššie hodnotenia. Je pionierom a pomohol Krasu k vlastnému sebavedomiu: „Nechceme produkovať kópie stále tých istých vín, ale chceme určovať vlastné meradlá,“ hovorí sebavedomo.
Tento excentrický vinár je dodnes vedúcou osobnosťou regiónu. Neustále iniciuje nové projekty, aby svojim vínam dodal ešte väčšiu jedinečnosť. Tak napr. nechal vyrobiť vlastné veľkosti fliaš, aby dosiahol lepšiu skladovateľnosť. Normy mu naháňajú hrôzu. Naposledy experimentoval s amforami z krasového kameňa, aby víno nechal dozrievať tam, odkiaľ pochádza.
Okolo Ediho Kanteho sa sformovala skupina vinárov, ktorí sa zaviazali k tradičnému regionalizmu, ktorý spájajú s moderným know-how.
Mladý Matej Lupinc, ktorý študoval poľnohospodárske vedy v Ľubľane, sa snaží zdokonaliť tradičné postupy a vyrábať štíhle, ovocné vína. Aj drsná Vitovská sa u Lupinca ukazuje zo svojej elegantnej stránky.
V kontraste k tomu je Vitovská od Benjamina Zidaricha: je nefiltrovaná a drsná. Namiesto ovocných aróm je poznačená zemitými tónmi. Fantasticky naliehavá a náročná. Presne ako Kras.
Vitovská je obzvlášť odolná odroda viniča, na ktorú neurobí dojem ani bóra, kruto studený vietor zo severu.
Napriek formujúcim podmienkam prírody má každý z krasových vinárov svoj vlastný štýl: Vína Sandiho Škerka sú jemné a nežné, ich vzdorovitá povaha drieme upokojená a nemusí sa predvádzať. Ako vinár sám, aj jeho vína sú tiché, ale rozhodné osobnosti. Škerk sa snaží svojim výtvorom dopriať slobodu a nezávislosť. Pracuje biologicky a nemučí ich ani v pivnici technickými metódami mučenia. Jeho biele vína, rovnako ako červené, ležia nejaký čas na šupkách. Dlhý kontakt so šupkami im dodáva substanciu a hĺbku. Kvasia spontánne v otvorených drevených kadiach, nečíria sa a do fliaš sa plnia nefiltrované.
Potom odpočívajú v hlbokých pivniciach z krasového kameňa, ktoré Škerkov otec vydobyl z vnútra zeme diamantovými pílami. Vnútri je chladno a vlhko. To vínam vyhovuje. Na podnebí sa prezentujú plne a komplexne. Slané a sýto-ovocné arómy sa spájajú do harmonického celku.
„Byť vinárom nie je povolanie, ale životné rozhodnutie,“ je presvedčený a po jeho zamyslenej tvári prebehne spokojný úsmev. Zdá sa, že pre seba urobil správne rozhodnutie.
Popri Vitovskej, Malvázii a trucovitom červenom Terrane vytvára Sandi Škerk cuvée, ktoré sú z iného sveta. Ograde sa volá toto zázračné dielo zo všetkých jeho bielych odrôd. Ograde je názov pre malé vinice, ktoré si farmári v Krase kedysi sadili pred svojimi dvormi. Klenot, ktorý nepodliehal žiadnym pravidlám.
Aj Škerkovo Ograde sa nepodriaďuje žiadnym normám. Vďaka dlhej macerácii má biele cuvée červenkastý odtieň. Srdce krasu. Čistá substancia, výživa, lahodnosť. Víno, ktoré už netreba analyzovať. Ograde sa nedá kategorizovať, vyjadriť slovami – len piť a vychutnávať, a pritom sa dívať na šíre more.