Aj v špičkovej gastronómii sa objednávky môžu nevydariť. „Poprosil som jedného kuchára z nášho tímu, aby priniesol 20 kilogramov špargle z podniku jeho rodičov,“ spomína špičkový gastronóm Roland Huber. „Rátal som s bielou špargľou – a potom stál predo dvermi so zelenou. Bolo to úplné nedorozumenie.“
V takýchto prípadoch je v reštauračnej kuchyni Esslokal v Hadersdorf am Kamp potrebná improvizácia. Huber, ktorý sa nebojí servírovať svojim hosťom zeleninové dezerty a sám majstrovsky experimentuje s červenou kapustou v cukrárskej oblasti, má v rukáve neobvyklý nápad aj pre špargľu. Zelené stonky dá na pol hodiny do rúry, pozdĺžne ich rozreže a vyškrabáva mäkkú, aromatickú dužinu zeleniny. Špičkový kuchár zmieša dužinu s kafírovým limetkovým olejom, kôrou z bergamotu a cukrovým sirupom, skombinuje ju s krémom z vonných pelargónií, domácou kombuchou zo špargle a šalátom a neobvyklý dezert finalizuje amarantovou žeruchou, výhonkami divej špargle a kvetmi púpavy.
Zmena scény. Mannsdorf an der Donau. Krajine dominujú kilometre dlhé polia z pokrytých hlinených valov. Pod nimi drieme delikatesa, pre ktorú sa Marchfeld stal slávnym: Werner Magoschitz tu na ploche viac ako 100 hektárov pestuje bielu, zelenú a fialovú špargľu. Tento pionier sa venuje tejto vyhľadávanej zelenine už viac ako 45 rokov – v roku 1975 vysadil svoje prvé špargľové rastliny a odvtedy s tým neprestal.
V prvom roku na poli si špargľová rastlina vyvinie jemnú, asi meter vysokú zeleň, ktorá na jeseň znova odumrie. V nasledujúcom roku rastie táto jemná rastlina do pôsobivej výšky až 1,80 metra a premieňa Magoschitzove polia, ktoré najprv pripomínajú krajinu pieskovísk, na hustú džungľu špargľovej vňate. V treťom roku sa konečne dajú zberať stonky, ktoré počas špargľovej sezóny neustále dorastajú z koreňového krčku.
Biela špargľa rastie pod navŕšenými hlinenými valmi a fóliami nepriepustnými pre svetlo. Správny čas zberu pre ňu nastáva, keď súčet teplôt dosiahne 500 stupňov: Od začiatku vegetácie, asi v polovici februára, sa denne v hĺbke 20 centimetrov meria teplota a sčítava. Keď sa dosiahne 500 stupňov, stonky sa vyzbierajú zo zeme pomocou špeciálneho nástroja na zber špargle (tzv. pichanie) a čo najrýchlejšie sa v zakrytých debničkách odvezú do výroby. Zelená a fialová špargľa naproti tomu rastú nad zemou a užívajú si tam slnečný kúpeľ. Stonky skorej, stredne skorej a neskorej zelenej odrody s názvami Primaverde, Bacchus a Xenolim sa zrežú zúbkovaným nožom tesne pod povrchom a uložia do debničiek. Zber sa začína od šiestej hodiny ráno a výlučne ručne.
Špargľový pionier Magoschitz neuznáva žiadne zberacie stroje. Pri každej skupine je v prevádzke len malý elektrický vozík, ktorý vŕzgajúc a spomaleným tempom prechádza popri jednotlivých radoch špargle. Slúži na prepravu debničiek so špargľou, zatiaľ čo vodič s rozkročenými nohami a predklonený zrezáva nožom jednu stonku za druhou. Vľavo a vpravo ho sprevádzajú pracovníci, ktorí precízne zbierajú susedné rady bez toho, aby čepeľou poranili susedné, ešte príliš krátke výhonky. „Akonáhle je špargľa narezaná, zdrevnatie a stane sa z nej vychádzková palica.“ Nože sa musia priebežne niekoľkokrát denne brúsiť, pretože čepeľ kvôli kremenno-piesčitým pôdam rýchlo otupie.
Skúsený pracovník dokáže za deň zozbierať až 1 500 stoniek bielej špargle. Pri zelenej je to oveľa viac, pretože sa nemusí pichať pod zemou a stonky sú tenšie. Prináša to však iné výzvy: Keďže na rozdiel od bielej špargle nie je zakrytá fóliami, je náchylná na škodcov, ako sú špargľovník obyčajný, špargľovník dvanásťbodkový a vrtivka špargľová – ktorí kladú vajíčka do hlavičiek stoniek a tým znehodnocujú špargľu, pretože je napadnutá červami. Je tiež viac vystavená teplotným výkyvom a Magoschitz musí akceptovať, že špargľa, ako aj tento rok, niekoľkokrát zamrzne, skôr než sa môže začať so zberom. V dňoch s teplotami nad 25 stupňov Celzia musí všetko prebiehať rýchlo: Zelená špargľa dokáže za hodinu narásť o jeden centimeter – to znamená až desať centimetrov denne. „Pri vysokých teplotách musíme polia prechádzať dokonca dvakrát denne. Na hektár je to päť kilometrov radov. Okrem toho musí ísť rýchlo do chladiarne. Inak dostane nepríjemnú rybiu pachuť.“
Biela špargľa naďalej patrí k najobľúbenejším odrodám v Rakúsku. Pre Magoschitza je však citeľný rastúci dopyt po zelenej a fialovej špargli – obe sa v stredomorskej oblasti cenia viac ako bielený variant a sú plné cenných vitamínov a minerálnych látok. Purpurovej špargli sa venuje aj korutánsky špičkový kuchár Manuel Ressi, ktorý si špargľu odoberá od farmárky z Lavanttalu a z Talianska. Bývalý šéfkuchár Heinza Reitbauera – 15 rokov stáli vedľa seba v kuchyni Steirereck – otvoril v roku 2015 v Hermagore hostinec, v ktorom sa odvtedy realizuje so svojím regionálnym, laboratórnym štýlom varenia. Nazbierané skúsenosti sú nezameniteľné už len pri jeho špargľových jedlách, pri ktorých pri spracovaní jednotlivých komponentov zachádza extrémne do detailov: Stonky blanšíruje, chladí, flambuje a vcelku želíruje v šťave z fermentovanej fialovej mrkvy Purple Haze, aby im pomocou prírodného farbiva koreňovej zeleniny dodal fialovú farbu, ktorá „klesne“. K tomu podáva špargľový džem, na ktorý si špeciálne pripravuje bylinkovú kombuchu („používame všetko, čo naša bylinková záhrada dá“) a minútovo ju mixuje s varenou zelenou špargľou; vinaigrette zo špargle a kuriatok a domácu focacciu. „Sme tu v Gailtali tak blízko pri Taliansku a mám v kuchyni aj Talianov, ako je Giuseppe, ktorý spočiatku robil focacciu len pre náš tím – bola taká dobrá, že sme chceli chlieb podávať aj našim hosťom.“ Do cesta Ressi zapracováva blanšírovanú zelenú špargľu; namiesto olív na vrch dáva kúsky kuriatok marinované v olivovom oleji a morskej soli, ktoré pri pečení klesnú a dodajú šťavnatému cestu ďalší chuťový komponent. Keď sa špargľová sezóna skončí, Ressi pracuje so zaváranou bielou špargľou, kvôli ktorej si opakovane pridáva nočné smeny a plní do pohárov okolo 50 kilogramov, aby ňou mohol hostí prekvapovať až do septembra. „Na to ukladáme varené stonky do pohárov, zalievame ich špargľovým vývarom, citrónom a cukrom a poháre na určitý čas zahrejeme na 80 stupňov. Zaváraná špargľa je na skus perfektná a naozaj chutí ako čerstvá.“
Kolega Hannes Müller z hotela Genießerhotel Forelle pri jazere Weissensee narába až s piatimi rôznymi druhmi špargle, hoci prísne vzaté, nie všetky patria do čeľade špargľovitých. „Naposledy som priniesol divú špargľu z Istrie (dlhé trávovo-zelené stonky s hlavičkami pripomínajúcimi klásky, ktoré rastú v dubových a píniových lesoch), ktorú len krátko orestujeme a servírujeme so žĺtkom, cmarom a mliečnou blanou,“ rozpráva korutánsky kuchár. Narába sa aj s chmeľovou špargľou – koreňové výhonky chmeľu by vizuálne pokojne mohli prejsť za príliš malú bielu špargľu – a udatníkom, ktorého Müller šarmantne označuje ako „lesnú špargľu“ a ktorý vypražený v cestíčku tempura chutí ako návyková maškrta s rôznymi dipmi. Ako ľahké jedlo na začiatku leta spracováva špičkový kuchár zelenú a bielu špargľu na ceviche s pstruhom a primiešava rebarborovú šťavu, ktorá dodáva potrebnú kyslosť. Alebo vezme zelenú a bielu špargľu a obe variácie rozpracuje do rôznych textúr: Najprv obalí hlavičky varenej bielej špargle v korenistých strúhankach z čierneho chleba, čím hneď našiel využitie pre prebytočný chlieb. Zelenú špargľu spracuje na jemný tatarák, ktorý zmieša s marinádou z potočnice, na taniere dá špargľové pyré a svoje vegetariánske jedlo doplní čipsami z konopných semienok, penou z čierneho chleba a tenko nakrájanou bielou špargľou. „Každá špargľa má svoje čaro. Zelenú mám najradšej surovú marinovanú; bielu zas veľmi rád dusenú, na vláčny spôsob.“
Špičkový kuchár a poľnohospodár v jednej osobe používa výlučne špargľu rakúskeho pôvodu. „Sezónu nepredlžujem a ani ju nezačínam skôr špargľou z iných krajín.“ Dodaný tovar u neho navyše nemusí nevyhnutne zodpovedať štandardu: „Zakladám si na tom, aby som bral produkty tak, ako prichádzajú. Hrúbka špargle nie je rozhodujúca a stonky nemusia byť ani rovné ako sviečky. Musia dobre chutiť.“
Favorita v otázke špargle má nemecký špičkový kuchár Sören Herzig, ktorý vo Viedni v bývalej aukčnej sieni Dorotheum vo Fünfhausu vedie svoju vlastnú reštauráciu. „Osobne považujem zelenú špargľu za napínavejšiu; ako zeleninové jedlo samo o sebe alebo ako príloha je zaujímavejšia.“ Biele stonky ďalej spracováva, napríklad na špargľový shot, ktorý rád podáva ako predjedlo; alebo na špargľové beurre blanc dochutené octom z bazy čiernej, ktoré kombinuje s krabou faršou a filetami z morského jazyka v gurmánskom sendviči. Do úvahy pre Herziga prichádza aj orieškovejšia fialová špargľa. „Bohužiaľ, farba sa pri varení tak dobre nezachová.“ Špargľu varí ako celú stonku a glazovanú v masle ju dáva napríklad na teľacie velouté, ktoré má pripomínať vnútornosti a ktoré rodák z Nemecka servíruje s pažítkovou majonézou, octovým gélom, sieťovaným čipsom a ančovičkami. Opekané chmeľové výhonky, ktoré u Herziga slúžia ako jemná špargľová náhrada, sa plnia do malých tartaletiek s aromatickým krémom z kuriatok a podávajú sa s medvedou cesnakovou majonézou.
Späť v dolnorakúskom Hadersdorfe upozorňuje kolega Roland Huber na zvláštnosť kultúrnej špargle, ktorú pozná od oslavovaného dánskeho špičkového kuchára a mysliteľa Reného Redzepiho: „Ak necháte špargľu vyrásť, vyvinie sa neuveriteľne veľa výhonkov. Použiť sa potom dajú puky, ktoré vzniknú. Akonáhle však začnú kvitnúť a tvoria sa bobule, sú nepožívateľné. Už som na to nahováral jedného farmára; síce celkom nechápe, čo je na tom také úžasné, ale neustupujem.“ Možno by bol Werner Magoschitz pre Hubera tým správnym partnerom. Tento rok predsa len spustil experiment, ktorý prináša prvé ovocie: Na dvoch radoch poľa pestuje špargľový pionier a dodávateľ pre Steirereck bielu špargľu pod minitunelom, ktorý je pokrytý dierovanou čierno-bielou fóliou, takže vzniká biela špargľa s jemne žltými, ľahko otvorenými hlavičkami, ktorá je mimoriadne jemná a nesie meno „maslová špargľa“. Zostáva dúfať, že nová špecialita bude na budúci rok dostupná aj vo veľkých množstvách. —
Recepty:
Purpurová špargľa s bylinkovou kombuchou, kuriatková focaccia & Oxalis
Manuel Ressi, Bärenwirt
Špargľa, konopné semienka, čierny chlieb, Verjus & potočnica
Hannes Müller, Die Forelle
Fialová špargľa s chrenom, ančovičkami & teľacím velouté
Sören Herzig, Restaurant Herzig
Zelená špargľa s vonnou pelargóniou, uhorkou, špargľovou dužinou & špargľovou kombuchou
Roland Huber, Esslokal







pre supermarket
Adresy
Solo Select Špargľa
Werner Magoschitz
Kirchengasse 1, 2304 Mannsdorf/Donau
solo-select.at
Bärenwirt
Hauptstraße 17, 9620 Hermagor
T 04282/20 52
baerenwirt-hermagor.at
Die Forelle
Techendorf 80, 9762 Weissensee
T 04713/23 56
dieforelle.at
Esslokal
Hauptplatz 16, 3493 Hadersdorf
T 02735/217 72
esslokal.com
Herzig
Schanzstraße 14, 1150 Viedeň
T 0664/115 03 00
restaurant-herzig.at