A-La-Carte

Tanec, syr! (2016/2)

Syrové dezerty čoraz častejšie nahrádzajú syrový vozík. Sú novým kulinárskym žánrom, ktorý sa nestretáva vždy s pochopením. Príbeh o citrusoch a kozách, o zrelosti a repe, o stratových obchodoch a mimolette.


Text: Anna Burghardt · Fotografie: Michael Reidinger

Sú to svojhlavé, občas až náladové charaktery, s ktorými má Lukas Nagl dočinenie, keď koncipuje svoje syrové dezerty. „Veď oni sa aj tak radi túlajú“, vraví o syroch Vacherin či Epoisses. Iné, ako napríklad syr Schlierbacher Schlosskäse, sú zasa známe svojou aromatickou náročnosťou. Ide o to udržať syry na uzde náznakom „zvieracej kazajky“ zo srvátkového želé, vyformovať ich prísnou rukou štvorstranného strúhadla a upokojiť sladko sa vtierajúcou Buddhovou rukou. A zároveň ich nechať byť tým, čím sú: syrovými osobnosťami, ktoré majú byť stredobodom jedla, lemované starými známymi, ktorí však nie vždy ukazujú známu tvár.

Lukas Nagl z reštaurácie Bootshaus am Traunsee je jedným z tých kuchárov, ktorí namiesto klasického syrového taniera majú v ponuke vždy prepracovaný syrový chod, a to medzi hlavným jedlom a samotným dezertom. Aj Josef Steffen z Mesnerhaus v Lungau sa už dlhšie pohráva s touto myšlienkou pri jedlách, ako je to zo syra z borovice limby, lišajníka, srnčieho mäsa, reďkovky a pšenice. Pri syrových dezertoch síce môžu existovať klasické kombinácie chutí, k tomu neskôr, ale mnohé je úplne nové.

Koniec koncov, syrový dezert ako taký je novým žánrom. Švajčiarska šéfkuchárka s michelinskou hviezdou Tanja Grandits je v tomto priekopníčkou. V knihe receptov už venovala celú kapitolu nápadom, ako sú plátky horského syra v dvoch konzistenciách s ananásovým želé a rascou alebo Brie-espuma s granolou z bulguru a kvetov škorice. Syrové dezerty sú však žánrom, ktorý u niektorých hostí vyvoláva zmätok, ak nie priamo odmietanie. „Vždy ponúkame aj výber farmárskych syrov,“ hovorí Lukas Nagl a po krátkej prestávke dodáva: „Musíme.“ Nápady ako kupola zo syra Schlierbacher Schlosskäse s citrónom Buddhovou rukou, mrkvou volské srdce, penou z pšeničného piva a makovou oblátkou sa (zatiaľ?) nestretávajú u všetkých hostí s úspechom, aj keď by si to Nagl želal.

Pretože syrový tanier – a syrový vozík ešte viac – je stratová záležitosť. „Nevyplatí sa to,“ hovorí napríklad Silvio Nickol z Palais Coburg. Už pol roka po otvorení svojej reštaurácie v roku 2011 syrový vozík zrušil. Od šesťdesiatich syrov od affineura Bernarda Antonyho prešiel k jednému syru, okolo ktorého sa v kuchyni Coburg vytvorilo očakávané náročné jedlo. Náklady na suroviny pri syrových tanieroch alebo vozíkoch sú jednoducho príliš vysoké, hovorí aj Lukas Nagl. „Ak servírujete iba jeden syr, vyzerá to lakomo, musíte servírovať niekoľko druhov, a z nich nie práve najmenší kúsok.“ Často sa však niečo nechá nedojedené. „To znamená po prvé vysoké náklady na suroviny a po druhé veľa odrezkov, veď suché miesta treba neustále odkrajovať.“ Na Naglovi vidieť, že by najradšej úplne upustil od alternatívneho syrového taniera a servíroval už len syrové jedlá. „Je to koniec koncov aj otázka rešpektu. Syr je produkt, ktorého výroba je spojená s veľmi veľkým úsilím, aj časovým. Nechcem preto tak veľa vyhadzovať.“ A tak trochu je to zrejme aj česť tvorcu, ktorá je tým dotknutá: „Keď pošlete von len výber syrov, nemôžete ukázať, čo dokážete,“ hovorí a smeje sa, takmer s úľavou, že je to vonku. Aj pre Silvia Nickola je jasné: „Sme kuchári, nechceme len tak poslať von syrový vozík s pár hroznovými bobuľami a čatní. Vždy sa pýtame, ako môžem niečo spraviť zaujímavým?“

Čo však neznamená, že by Nickol nenechal vozík jazdiť ani pri syrovom dezerte. Pre svoje jedlo Vacherin, ktoré bolo začiatkom roka súčasťou menu, ho totiž vybavil ničím iným než jediným veľkým bochníkom Vacherin Mont-d’Or. V kuchyni odkryli kúsok z povrchu, aby obsluha mohla pred hosťom nabrať lyžicou z mäkkého vnútra na inak už pripravený tanier. A na ňom veru nečakali figová horčica ani hrozno. Ale skôr petržlenový koreň, surový marinovaný a ako čips, melón Futuro, dehydrovaný nakrájaný na kocky ako aj čerstvý v podobe stočených pásov. „Melón však musí byť správne vyzretý,“ podotýka sous-chef Coburgu Lukas Gstir, „inak sú arómy príliš surové a nehodia sa.“ Na tanieri ďalej čakajú čierne orechy, hruška nashi, pórkový popol – a príbuzný syra Vacherin Mont-d’Or: polotvrdý syr Vacherin fribourgeois, v strúhanej podobe.

Reakcie na syrové dezerty, ako sú tieto, sú v reštaurácii Silvia Nickola výlučne pozitívne. „Hostia vedia, že u nás nie je syrový vozík,“ vraví Nickol. Pre neho majú syrové jedlá výlučne výhody. „Naše menu si plánujeme presne, so syrovými jedlami dokážeme vytvoriť oveľa jemnejší prechod.“ „Syr z vozíka by bol v menu narušením,“ formuluje to Lukas Gstir. A Silvio Nickol dodáva, že hostia aj pri obrovskom výbere z vozíka vždy siahnu po tých istých syroch. „Nechajú si síce poradiť, ale nakoniec vždy skončia pri tých istých.“

Pri tých istých syroch nakoniec končia aj kuchári, keď koncipujú svoje syrové dezerty – hoci to, čo je okolo nich, je iné. Epoisses je rovnako obľúbený kandidát ako Vacherin alebo Mimolette (ten druhý rád v podobe vzdušných hoblín z Microplane) a aj rakúske syry s podpisom, ako napríklad „Čierna ovca“ (Schwarzes Schaf) od rodiny Nuart, nie sú protagonistami syrového jedla len v Coburgu, ale napríklad aj vo viedenskom Kempinski, v Edvarde. Do kuchyne Coburg sa ovčí syr zo surového mlieka, zrejúci v morskej soli a popole, dodáva po približne troch týždňoch zrenia, hovorí sous-chef Lukas Gstir. Aby bol potom zaslúžene obklopený omáčkou z mišpúľ, ktoré dodávajú ľahký marcipánový nádych, gélom a plátkami zeleru, borievkovým olejom, borievkovou drvinou, papierom zo zemiakovo-čerstvého syra a kvásku, ako aj kvetmi aksamietnice a žeruchy. Zo samotného syra sa na tanier položí len úzky plátok, napriek tomu spotrebujú dva bochníky denne. Hlavný hrdina je, čo je v Coburgu pri mnohých dezertoch konceptom, pod chlebovým čipsom trochu skrytý. Pre Nickola je pri syrových dezertoch vždy dôležité: „Syr musí byť rozpoznateľný. Nedeformujeme ho, pridávajú sa nanajvýš doplnkové formy, ako je pena alebo hobliny. Žiadny hosť nemôže povedať, že u nás nedostal syr.“

O deformovaní nemôže byť reč ani v Bootshaus am Traunsee, ale o formovaní áno: syr Schlierbacher Schlosskäse sa natrie do formy na polgule a potiahne želé kožou zo srvátky, pektínu, cukru a soli. „Takto ho môžem dať pod pass, želé dobre znáša teplotu, ale syr pod ním sa začína topiť,“ informuje Lukas Nagl, víťaz Trophée Gourmet za kreatívnu kuchyňu 2015, o svojom experimentovaní. Táto syrová kupola sa servíruje s tenkými plátkami citrusového ovocia Buddhovou rukou, ktoré sú sladko konfitované, ďalej s mrkvou volské srdce, ktorá sa varí vo vlastnej šťave, jemne usuší a glazuje makovým olejom. Maková oblátka a pena z pšeničného piva robia tento syrový dezert kompletným. Pšeničné pivo je mimochodom citácia, ktorá odkazuje na novinku na Traunsee: od apríla je Nagl tu zodpovedný aj za Poststube 1327. A v tomto hostinci bolo zvykom, že „cyklisti pili radler a jedli Schlierbacher s chlebom“.

Na referencie človek pri syrových jedlách vo všeobecnosti naráža častejšie. „Citácie syrového taniera sú dôležité,“ myslí si Lukas Nagl, „takto človek nevarí úplne mimo hostí. Chuťový vnem je známy, optika nová.“ Teda syr, hrozno, jablká, orechy, horčica – len jednoducho inak. Príkladom toho je Naglovo jedlo s modrou plesňou. Jersey Blue sa zmrazí a nastrúha, „tak získa úplne ľahkú konzistenciu“, a na stôl prichádza s jablkovým sorbetom, jablkovo-šafránovou omáčkou, ktorá sa vylepší talianskou horčičnou esenciou, ako aj vlašskými orechmi karamelizovanými vo verjuse a javorovom sirupe.

Aróm sa pri koncipovaní syrových dezertov netreba báť, myslí si Hannes Müller, šéfkuchár v reštaurácii Forelle pri korutánskom jazere Weissensee. „Syry sú napriek svojej intenzívnej vlastnej chuti prekvapivo vnímavé k mnohým arómam,“ má skúsenosť, „človek sa môže skutočne dobre hrať s komponentmi. Sme s tým ešte len na začiatku.“ Hrať sa dá aj s arómami v rámci rodu – ten istý syr môže napokon podľa stupňa zrelosti chutiť úplne inak. „Koza je v tom špeciálny prípad, tá sa na konci stáva extrémne intenzívnou.“ A intenzita si vždy vyžaduje čerstvosť, myslí si Müller. Zelené, ale nie príliš ostré arómy. „To potrebuje cit v prstoch.“

U Hannesa Müllera je syrový chod vždy súčasťou menu, hoci pre svojich hostí s polpenziou naďalej pripravuje syrový bufet. Vo Forelle možno pred hlavným jedlom naraziť na syrový chod ako vegetariánsky medzichod. Tam sa na tanier dostáva napríklad Graukäse („sivý syr“), „zrejúci teplom“, s penou z verjus a jemne sladko glazovanou cibuľou. Ak sa má syr stať dezertom, k „konskému jablku“ (Pferdeapfel), špecialite z kozieho syra od producenta Fuchsa-Zerbsta z Gailtalu, sa pridávajú zelerové hľuzy a lieskové orechy: syr v „vysokom stupni zrelosti“ sa spracuje s trochou smotany na espumu, k tomu aranžuje jemne opálené tenké plátky v rúre pečeného zeleru, zelerovo-lieskovoorieškové pyré, ľahko kyslasté zelerové snehové pusinky ako aj mrazený lieskovoorieškový vzduch, ktorý dodáva sladkastý akcent. Ďalším nápadom z jazera Weissensee je orgia v oranžovej farbe, vymyslená okolo roztočového syra Mimolette. Syr na to Müller dáva na pár hodín do mrazničky, „potom sa dá ľahšie rozdrobovať“, kombinuje ho s prirodzene sladkým krémom zo žltej mrkvy, surovou, sladko-kyslo marinovanou mrkvou, mrkvovou penou a mrkvovou vňaťou, „pre korenenosť“.

Apropo, korenenosť: Pre Wolfganga Zankla, ktorý v malom bývalom hostinci Pramerl & the Wolf už niekoľko mesiacov uvádza do úžasu polovicu Viedne, je pri syrových dezertoch vždy nevyhnutná aj neutrálna zložka. „Malo by tam byť niečo chlebovité s podstatou, akýsi neutrálny nosič,“ hovorí tento kariérny menič. Nosič ako napríklad drobenka zo shortbreadu. Zankl ponúka výlučne menu Carte Blanche a od začiatku je tam vždy zahrnutý aj syrový chod. Čo nie všetci hostia chápu. Aj v Pramerl & the Wolf, ktoré sa určite orientuje skôr na pokročilých hostí, sa môže stať, že pri vedľajšom stole nejaký hosť z Vorarlbergu namieta, prečo nie je normálny syr, chcel by výber, hlavne s tvrdým syrom, „veď tie máme predsa dobré“. Môže byť, ale aj keby sa Zankl v budúcnosti možno venoval aj tvrdým syrom, neservíroval by jednoducho len výber. Prečo aj, keď si človek môže rovnako dobre vymyslieť jedlá ako Saint-Félicien s rebarborovým kompótom, drobenkou zo shortbreadu, ktorá sa zmieša s práškom z jačmennej trávy, ako aj „niečo medzi čipsom a kožou“, taktiež z rebarbory. A práve čerstvý, jemnejší Saint-Félicien, ktorý pochádza od Pöhla a v prípade tohto jedla nebol východiskovým bodom, ale riešením párovania: „Chcel som na začiatok leta niečo čerstvé, preto rebarbora. Pôvodne sme chceli urobiť syrový dezert so senom, pretože syr a seno k sebe prirodzene patria, ale to bolo ťažké. Takže jačmenná tráva.“ A syr, ten sa tentoraz vyberal podľa toho, či sa hodí k týmto komponentom. Pri predchádzajúcom syrovom dezerte to bolo opačne – tam chcel Zankl bezpodmienečne niečo s modrou plesňou. „Stilton bol pre nás nakoniec príliš intenzívny, tak to bol Fourme d’Albert“, kombinovaný so sladovou zeminou, sirupovitou redukciou sladového octu, sladovými oblátkami ako aj čiernymi orechmi. Ľahko excentrické jedlo, protagonista nového kulinárskeho žánru.

Restaurant Bootshaus
Hotel Das Traunsee
Klosterplatz 4, 4801 Traunkirchen
Tel.: 07617/ 22 16
www.dastraunsee.at

Restaurant Silvio Nickol
Palais Coburg
Coburgbastei 4, 1010 Wien
Tel.: 01/51 81 88 00
www.palais-coburg.com

Die Forelle
Techendorf 80, 9762 Weißensee
Tel.: 04713/23 56
www.forellemueller.at

Pramerl & the Wolf
Pramergasse 21, 1090 Wien
Tel.: 01/946 41 39
www.pramerlandthewolf.com

Lukas Nagl, Restaurant Bootshaus, Das Traunsee

Schlierbacher Schlosskäse Mrkva volské srdce – Pšeničné pivo – Citrón Buddhovou rukou

Pre 4 osoby
140 g Schlierbacher, bez kôry
200 ml srvátky
20 g cukru
3 g pektínu

Syr temperujte, natrite do 3 cm veľkých foriem na polgule a zmrazte.
Cukor zmiešajte s pektínom, srvátku priveďte do varu a vmiešajte zmes cukru a pektínu. Krátko nechajte vychladnúť a potom zmrazené polgule pomocou drevenej špajle 3-krát namočte do srvátky. Vznikne jemná srvátková koža. Pri 30°C zakryté odložte nabok.

Mrkva
2 mrkvy volské srdce
100 ml mrkvovej šťavy
40 ml verjus
soľ, cukor a 1 vetvička estragónu

Verjus a mrkvovú šťavu priveďte do varu, dochuťte a zmiešajte s ošúpanou mrkvou. S vetvičkou estragónu dajte do vákua a pri 85°C cca 60 minút varte do mäkka. Uvarenú mrkvu vyberte z vývaru, nakrájajte na mesiačiky a pri 65°C 3 hodiny sušte. Medzitým vývar zredukujte a ním usušenú mrkvu zohrejte a glazujte.

Pena z pšeničného piva 1
2 žĺtky
1 fľaša pšeničného piva, zredukovaná na ½ šálky na kávu
20 ml zeleninového vývaru
100 ml orieškového masla
20 ml makového oleja od Fandlera
soľ, malinový ocot

Vývar, zredukované pivo a žĺtky vyšľahajte metličkou na 82°C, stiahnite zo sporáka a vmontujte maslo a olej. Naplňte do fľaše ISI, zaskrutkujte 2 bombičky a pretrepte.

Pena z pšeničného piva 2
1 fľaša pšeničného piva
50 ml nálevu z citrónov
50 ml citrónovej šťavy
2 PL cukru

Všetko zmiešajte, dochuťte, jemne zohrejte a pomocou tyčového mixéra napeňte.

Pre makový prášok
50 g mletého maku
50 g práškového cukru
soľ

Mak opražte, nechajte vychladnúť a jemne rozmixujte s práškovým cukrom a soľou.

Makové čipsy
100 g zemiakov, uvarených a pasírovaných
1 bielok
soľ, mak

Zemiaky zmiešajte s bielkom, tenko natrite na silikónovú podložku a posypte makom. Pri 140°C pomaly pečte do chrumkava a polámte na vhodné kúsky.

Ostatné ingrediencie
nakladaný citrón Buddhovou rukou
naklíčené horčičné semená

Servírovanie
Temperované polgule glazujte penou z pšeničného piva z fľaše ISI a poprášte makovým práškom. Na tanier položte tri polgule a každú lemujte tromi zohriatymi mesiačikmi mrkvy.

Ozdobte nakladanými plátkami citróna, horčičnou žeruchou a makovými čipsami a prelejte napeneným pšeničným pivom.

Silvio Nickol, Restaurant Silvio Nickol

Čierna ovca/Mišpuľa/Zeler/Borievka

Pre 4 osoby

1 kus „Čierna ovca“ (Schwarzes Schaf) od Nuarta
Pena z čerstvého ovčieho syra
35 g žĺtka
40 g cukru
120 g čerstvého ovčieho syra
80 g gréckeho jogurtu
200 ml mlieka
25 ml smotany
1½ plátu želatíny

Žĺtky vyšľahajte s cukrom, primiešajte čerstvý syr s jogurtom a mliekom.
Želatínu namočte, rozpustite v smotane a vmiešajte k ostatným prísadám. Dochuťte a nalejte do fľaše ISI. Podľa veľkosti fľaše nabite 1 až 2 bombičky, dajte do chladu.

Mišpule
1 l vody
300 g cukru
3 zrnká nového korenia
500 g mišpúľ

Všetko spolu raz priveďte do varu a vložte očistené mišpule. Rozmixujte bez tekutiny.

Jablkovo-zelerový gél
2 jablká Granny Smith
100 ml bieleho vína
100 ml jablkovej šťavy
2 stonky zeleru
50 g cukru
trocha limetkovej šťavy
2 pláty želatíny

Jablká zbavte jadrovníkov a nakrájajte na malé kúsky. Stonkový zeler nakrájajte nadrobno, poduste v cukre, bielom víne a jablkovej šťave domäkka, kým sa tekutina neodparí. Potom v mixéri jemne rozmixujte, do teplej hmoty vmiešajte namočenú želatínu a dochuťte limetkovou šťavou.

Borievkový olej
Trochu borievok pomaly opražte na panvici, kým sa nezačnú lesknúť. Bobule dajte do vákuového vrecka s trochou oleja z hroznových jadier a vákuujte.
Nechajte lúhovať 2 hodiny vo vodnom kúpeli sous-vide pri 60°C, potom preceďte.

Borievková drobenka
50 g múky
50 g masla
50 g cukru
30 g borievok

Borievky krátko opražte, rozdrvte v mažiari a s ostatnými prísadami vypracujte na cesto. Tenko vyvaľkajte, krátko dajte do chladu a potom pečte pri 160°C 10 minút. Nechajte vychladnúť a jemne nasekajte.

Nálev na nakladanie
1 diel octu
1 diel cukru
3 diely vody
soľ

Všetko zmiešajte a dajte do chladu.

Chlebový čips
trocha kváskového chleba
ovčí čerstvý syr
soľ

Vnútro chleba zmiešajte s trochou čerstvého syra, dochuťte, natrite v tenkej vrstve na silikónovú podložku a pečte v rúre pri teplote 160 °C 10 minút.

Dokončenie
Ošúpané prúžky zelerových stoniek marinujte v náleve na nakladanú zeleninu. Komponenty naaranžujte na tanier, jablkovo-zelerový gél naneste ako bodky, ozdobte aksamietnicou a zelerom (vrcholky a kvety), syr prikryte chlebovým čipsom.

Hannes Müller, Die Forelle

Gailtalské „konské jablko“, pečený zeler & lieskový orech

Pre 4 osoby

Espuma z „konského jablka“
100 g konského jablka (Pferdeapfel) od výrobcu kozích syrov Fuchs-Zerbst
50 g zelerového zeleninového vývaru (nesoleného)
50 ml smotany
soľ

Konské jablko nechajte temperovať a pomocou tyčového mixéra spolu so smotanou a zeleninovým vývarom rozmixujte na pyré. Naplňte do sifónu ISI a vložte bombičku ISI.
Dobre pretrepte a udržiavajte v teple pri teplote cca 60 °C.

Krém z pečeného zeleru a marinované plátky pečeného zeleru
1 malá zelerová hľuza
2 PL hnedého masla
soľ
lieskovoorieškový olej od Franza Hartla
1 ČL smotany
trocha bieleho balzamikového octu od Aloisa Göllesa

Zelerovú hľuzu ošúpte a marinujte so soľou a 1 PL masla. Položte na plech a pečte v rúre cca 1 hodinu (podľa veľkosti). Časť z neho nakrájajte na krájači na veľmi tenké plátky a marinujte so soľou, lieskovoorieškovým olejom a balzamikovým octom, aby bol mierne kyslý, a nechajte pri izbovej teplote.
Zvyšok hľuzy spracujte tyčovým mixérom alebo v prístroji Thermomix so smotanou, trochou lieskovoorieškového oleja a 1 PL hnedého masla na jemný krém. Naplňte do dávkovacej fľaše a taktiež udržiavajte v teple pri teplote cca 60 °C až do servírovania.

Zelerové bezé
100 ml zelerovej šťavy (čerstvo odšťavenej)
15 g albumínu
citrónová šťava
soľ, cukor

Zelerovú šťavu, strek citrónovej šťavy, štipku soli a cukru vyšľahajte s albumínom v mise do tuha. Sušte v sušičke potravín cez noc. Krátko pred servírovaním vyberte zo sušičky a nechajte vychladnúť, aby zmes stvrdla. Polámte na malé kúsky.

Mrazená lieskovooriešková pena
2 vaječné bielky
soľ
cukor
1 PL lieskovoorieškového oleja od Franza Hartla

Vychladené bielky vyšľahajte s trochou soli a cukru do tuha. Tesne predtým, ako sneh dosiahne požadovanú konzistenciu, pridajte lieskovoorieškový olej a rýchlo vmiešajte. Pozor: Nešľahajte príliš dlho, pretože olej by sa mohol opäť oddeliť. Misu dobre zakryte fóliou a dajte mraziť do mrazničky.

Opražené lieskové orechy
2 PL lieskových orechov pomaly opražte na panvici a následne nahrubo nasekajte.
Alternatívne dodatočne: Očistené zelerové šupky taktiež sušte v sušičke a následne rozomeľte v prístroji Thermomix s niekoľkými opraženými lieskovými orechmi. Krátko opražte na panvici s 1 ČL hnedého masla. Nechajte vychladnúť a použite ako zelerovú múčku na ozdobu.

Servírovanie
Na tanier dajte tri až štyri malé kôpky zelerového pyré. Pridajte marinované plátky zeleru. Na tanier položte dve kôpky espumy z „konského jablka“. Zelerové bezé polámte na väčšie kúsky a položte navrch. Tesne pred podávaním rozkrojte mrazenú lieskovoorieškovú penu nožom a položte na pokrm. Ozdobte opraženými lieskovými orechmi a prípadne zelerovou múčkou.

Wolfgang Zankl, Pramerl & the Wolf

Fourme D’Ambert, slad & čierne orechy

Pre 4 osoby

Sladová zemina
80 g hladkej múky
20 g sladu
20 g lieskových orechov, jemne pomletých
1 ČL cukru Muscovado
1 PL tmavého piva

Všetky prísady zmiešajte a rozotrite na plech. Sušte v rúre pri teplote 80 °C 5 hodín. Preosejte do misy a dochuťte roztopeným maslom z lieskových orechov, cukrom Muscovado a soľou.

Redukcia zo sladového octu
250 ml sladového octu
25 g cukru Muscovado

Všetky prísady zmiešajte a redukujte na požadovanú konzistenciu.

Sladové sušienky (Hippen)
30 g zmäknutého masla
10 g práškového cukru
20 g sladu
1 vaječný bielok
30 g hladkej múky

Maslo, cukor a slad vymiešajte do peny. Vmiešajte zľahka vyšľahaný bielok, pridajte múku a premiešajte. Hmotu rozotrite v tenkej vrstve medzi dve podložky na pečenie a pečte v rúre pri teplote 155 °C 12 minút.

Čierne orechy
Čierne orechy nakrájajte na plátky a dochuťte sladkokyslo nálevom a sladovým octom.

Fourme D’Ambert
200 g syra Fourme D’Ambert izbovej teploty

Servírovanie
Redukciu zo sladového octu umiestnite do stredu taniera/misky. Posypte dookola sladovou zeminou. Zo syra izbovej teploty polámte dva nepravidelné kúsky a umiestnite ich asymetricky na tanier. Čierne orechy položte na syr a ozdobte sladovými sušienkami.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!