A-La-Carte

Čaj z kávy (2012/2)

Adresy


Najnovší kávový trend trochu spochybňuje doterajší hodnotový rebríček nadšencov espressa: filtrovaná káva je opäť na vzostupe, tentoraz však ušľachtilá, remeselne spracovaná a nekonečne diferencovaná.

Text Florian Holzer · Fotografie Julia Stix

Ako sa to mohlo stať? Ako mohla filtrovaná káva, o ktorej sme sa domnievali, že úspešne upadla do zabudnutia, byť zrazu nielen späť, ale dokonca hip, trendy a v New Yorku tou vychytenou horúcou novinkou? Šetrné praženie, harmonická zmes, mletie s presnosťou na mikrometre, presné dávkovanie a technicky precízna príprava vďaka presnému tlaku, presnej teplote a množstvu vody, zamatová crema, zmyselný moment troch dúškov koncentrovanej kávovej emulzie – má byť toto všetko naozaj už minulosťou, včerajškom, omylom?

Nie. A táto nová záležitosť s filtrovanou kávou nemá vôbec nič spoločné s tým neúnosným, prekvapkávaným horúcim nápojom z minulých bezradostných čias. Tobias Radinger, ako prevádzkovateľ Kaffeefabrik a jeden z protagonistov takzvanej „Third Wave“, tretej kávovej vlny, vie, že sa to nechce ani len nazývať „filtrovaná káva“ (hoci presne to to je), pretože odmietnutie by bolo nevyhnutné, takže sa to zatiaľ skúša pod označením „Slow Coffee“. Čo celkom dobre pasuje.

Myšlienka „Third Wave“ pochádza – rovnako ako celý tento trend – z USA. Sivý pravek permanentne prihrievanej prekvapkávanej kávy, ktorá sa tam v diners pije aj kvôli smädu alebo ako doplnok k jedlu, bol prvou vlnou kávovej kolonizácie USA, revolúcia espressa vychádzajúca zo Seattlu a etablovanie aromatizovanej mliečnej kávy tou druhou. A potom mali niektorí maniaci v Oaklande, Portlande a San Franciscu raz dosť horúceho mlieka s príchuťou lieskových orieškov a premýšľali, ako by sa dala káva vychutnávať úplne čisto, ako by sa dali ochutnať rozdiely rôznych pôvodov, rôznych plantáží, ba dokonca aj rôznych svahov. „To sú tí týpci s tetovaniami, čo chodia do práce na bicykloch s pevným prevodom (fixie),“ spomína si Robert Gruber, v súčasnosti jeden z najzbehlejších „brewerov“ v Rakúsku, na to, keď túto kávovú filozofiu spoznal v Portlande v Oregone.

Analytický potenciál novej filtrovanej kávy je obrovský, vysvetľuje Gruber, myšlienka totiž nepochádza od babskej kávy, ale od takzvaného „cuppingu“, srkania a vypľúvania vlažnej prevarenej kávy, ktorým sa odjakživa a všade vo svete kávy testuje kvalita a aromatický potenciál kávových šarží. Záhadná veda, ktorá ostáva cudzia aj skúseným degustátorom vína. Aby sa to však stalo trendom, bolo samozrejme ešte nutné zinscenovať rituál a spustiť kult okolo prístrojov. S úspechom.

Ak vstúpite napríklad do očarujúceho kávového laboratória Roberta Grubera s názvom POC („people on caffeine“) v malej prístavbe kostola Alserkirche v ulici Schlösselgasse, môžete si samozrejme dať espresso. Aj to je síce iného druhu, než ste zvyknutí, svetlejšie pražené, s ovocnými tónmi a vysokou aciditou, espresso, aké noví breweri milujú – ale je rýchlo objednané, pripravené, vypité. Ak však chcete vyskúšať Gruberovu špecialitu, filtrovanú kávu, začína sa to rozhovorom. Musí sa totiž vyjasniť, aký prístroj sa má použiť: medzi brewermi veľmi cenená sklenená kanvica „Chemex“ z USA, keramické filtračné nástavce od kultového dodávateľa brewerov Hario, takzvaná „Aeropress“, ďalší vývoj francúzskej piestovej kanvice s filtrom, alebo dokonca spektakulárny, vzácny a náročný syfón. A potom sa samozrejme musí vyjasniť, aký filter sa použije, jemnejší alebo hrubší, papierový alebo kovový, ďalej sa musí stanoviť stupeň mletia a samozrejme pôvod kávy.

A potom začína rituál. Brewer naplní presne temperovanú vodu do kovovej kanvice, ktorá trochu pripomína zavrhnutý návrh Philippe Starcka z 90. rokov, ale je práve od firmy Hario z Japonska, bohužiaľ drahá a bohužiaľ nevyhnutná, ako priznáva Tobias Radinger. Pretože úzkym, dlhým hrdlom tejto kanvice sa dá voda presne distribuovať do filtra – najprv bez kávy, aby sa vyplavili papierové arómy, potom s čerstvo zomletou kávou. A táto distribúcia vody je extrémne dôležitá, ňou, stupňom mletia a hustotou filtra regulujete rýchlosť prietoku a rovnomernosť lúhovania, cez všetky tieto faktory sa určuje, či bude káva ideálne plne aromatická, ovocná a jemná, riedka alebo preextrahovaná. „Rituál nalievania je ako joga,“ hovorí Robert Gruber. Káva je potom v určitom momente hotová, Gruber ju podáva v Riedel tumbleroch série „O“, „koniec koncov by bola škoda vynaložiť takú veľkú námahu na vylúhovanie aróm kávy a potom ju servírovať v hrubostennom hrnčeku. Výsledok je ohromujúci. Tento nápoj, ktorý stojí v sklenenej kanvici na stole, má skutočne viac zo čierneho čaju než z kávy, podľa použitej kávy cítite bergamot, jodidové riasy, bujón, pačuli. Je to fascinujúce. A neprestáva to byť fascinujúce, keď zistíte, ako veľmi sa arómy, štruktúry a výraz kávy časom menia. Johannes Runge z Hamburgu, kde nový trend filtrovanej kávy dorazil už o niečo skôr než do Rakúska, druhý muž Tobiasa Radingera v Kaffeefabrik, to demonštruje tak, že jednu a tú istú kávu pripraví paralelne v kanvici Chemex a Aeropress – ovocná a jemná jedna, horká a drevitá druhá, nateraz, potom tá stlačená získava na komplexnosti, pridáva... déja-vu, presne takto degustujeme a vychutnávame vína už celé desaťročia.

Keď je niečo tak komplexné, potom sa to samozrejme hodí aj na súťaženie. Na majstrovstvách baristov, ako napríklad v marci v Grazi, alebo na majstrovstvách sveta v júni vo Viedni, kde sa okrem iného konal vlastný Brewers Cup. Ide v ňom o to, pripraviť zadanú kávu akoukoľvek metódou filtrovania čo najlepšie, čo najlepšie ju interpretovať, a v druhom kole potom súťažiť s vlastnou kávou, vysvetliť ju a potom ju pripraviť tak, aby zodpovedala vysvetleniam.

Espresso a nová filtrovaná káva sa každopádne vôbec nevylučujú, upokojuje Radinger, „keď príjdem ráno do obchodu, presne viem, kde som doma“. Ale tam, kde je dostatok času, kde človek dlho sedí s ľuďmi, aby sa porozprával – o káve alebo aj nie –, tam je to „sipping“ už celkom v poriadku. A umožňuje to vnímať pôvodné kávy, plantáže, pôdy úplne inak, myslí si tvorca Kaffeefabrik, „je to ako počúvanie hudby na naozaj dobrej stereo súprave“.

V metropolách na oboch pobrežiach USA, v Londýne, Tokiu a predovšetkým aj v Škandinávii a krajinách Beneluxu má nová filtrovaná káva na kávovej scéne už dávno rovnoprávne postavenie vedľa espressa. Či to bude tak aj vo Viedni, Grazi a Salzburgu? Počkajme si a pime kávu, ktorá chutí ako čaj.

POC „People On Caffeine“
<\/span>Schlösslgasse 21, 1080 Viedeň
<\/span>Po.–Pi. 8–17 hod.

Kaffeefabrik
<\/span>Favoritenstraße 4–6, 1040 Viedeň
<\/span>Tel.: 0660/569 88 60,
<\/span>Po.–Pi. 8–18 hod.
<\/span>www.kaffeefabrik.at<\/a><\/span>

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!