A-La-Carte

Tirolsko zo svojich najlepších stránok

Medzi horným a dolným
údolím rieky Inn ležali kedysi svety, teraz je to už
len Innsbruck. Kuchyňa je tradičná
a kozmopolitná, ponuka dobre spravovaného poľnohospodárstva je bohatá.


V Tirolsku sa vždy hralo na hudobné nástroje. „Hudobným nástrojom obyvateľov Oberinntalu bola ústna harfa, zatiaľ čo obyvatelia Unterinntalu mali ťahaciu harmoniku a sláčikové nástroje.“ To rozpráva hotelier Franz Josef Pirktl z Miemingu a opisuje rozdiel v prosperite pozdĺž rieky Inn, ktorá prichádza zo švajčiarskeho Engadinu, prechádza Tirolskom a nakoniec odteká do Nemecka. Od 60. rokov cestovný ruch v údoliach priniesol ľuďom príjmy a vytvoril rovnováhu prosperity. Teraz už nezáleží na tom, odkiaľ človek pochádza, ale koľko vlastní lanoviek. Franz Josef Pirktl, ktorý so svojou manželkou Katharinou vedie Alpenressort Schwarz, urobil z poľnohospodárskej usadlosti jeden z najlepších hotelov v Alpách, ktorý svoj obchod nevďačí lyžiarskemu turizmu. V Miemingu totiž žiadny nie je. K hotelu patrí od minulej jari reštaurácia 141 – číslo domu starého hostinca Schwarz, ktorý kedysi vznikol z poľnohospodárstva. Tu varí Joachim Jaud, rodák z Telfsu, kuchár s pozoruhodným životopisom, ktorý túto adresu po pár mesiacoch vyniesol medzi najlepšie v Alpách. Možno treba spomenúť, na akých pracoviskách získal Jaud svoje schopnosti. Dve z nich sa volajú Christian Jürgens a Thomas Bühner. Jaud dokáže zaradiť fázy svojej práce tam podľa jednotlivých jedál ročne. Už cibuľová vinaigrette k nakladanému sivoňovi z údolia Ötztal zaujme, vyzdvihuje rybu, ktorá prirodzene skôr zaujme voskovou textúrou než chuťou. Bouillabaisse-šafránová omáčka, ktorú Jaud podáva ku krevete Carabinero, má niečo z Arnauda Donckela, je živá a povzbudzujúca. Krevety Carabinero Jaud griluje v ich pancieri na drevenom uhlí, čo má vítaný efekt, že vnútri je kreveta ešte trochu chrumkavo-surová a obklopená ľahkou arómou dreveného uhlia. Kaviár, poriadna lyžica, tróni na kúsku tresky, ktorá sa podáva s omáčkou na báze vína Vin Jaune s vlašskými orechmi. Prepelička prichádza ako ružovo grilované prsia s malou paštétou naplnenou mletým stehnom, tu opäť zaujme omáčka na báze zeleného korenia, najmä svojou citrusovou nótou, ktorá vtákovi pečenému taktiež na drevenom uhlí svedčí. Komplexný, ale chuťovo veľmi prístupný je dezert z pomaranča, jogurtu a čokolády. Existuje aj jemný náznak kritiky? Joachim Jaud, ktorý strávil veľa času v Nemecku, bude ešte lepší, keď istú prísnosť, ktorú možno pozorovať v nemeckej vysokej gastronómii, doplní trochou tirolského lokálneho koloritu. Kto tak dobre ovláda pravidlá, môže ich niekedy aj uvoľnene porušiť.

Pretože bola reč o tirolskej láske k hudbe: Niekedy v reštaurácii Schwarzer Adler v starom meste Hall robí hluk taký, ako keby stavebný robotník vŕtal dieru do storočnej stavby. Hluk, ktorý prerušuje umne kurátorský zvukový koberec podniku, je bohužiaľ nevyhnutný, vysvetľuje šéfkuchár Johannes Nuding. Totiž preto, aby sa pár sekúnd pred podávaním finalizoval bujón Zézette. Johannes Nuding získal tri hviezdy v Sketchi v Londýne, patril do vnútorného kruhu Pierra Gagniara, predtým pracoval u Joëla Robuchona. Bújon Zézette od Pierra Gagniara je postavený na bielom víne, suchom a sladkom, olivovom oleji, kokosovom mlieku a šampiňónoch (v našom prípade biele tirolské bio-šampiňóny), a krátko pred podávaním sa pridávajú čerstvé bylinky, koriander, pažítka, petržlen a iné, a aby pri kontakte s horúcou polievkou nezhnedli, tekutina sa musí mixovať à la minute. Nuding v ňom podáva pri nízkej teplote dvanásť hodín pošírovanú tresku, riasy wakame a katsuoboshi, ako aj pár nad tým nastrúhaných surových bielych šampiňónov. Jeho reštaurácia pôsobí v stredovekom Halli ako kreatívny tresk, hoci Nuding k vareniu, ako sám hovorí, pristupuje zdržanlivo, tu a tam ešte nezapálil posledný raketový stupeň. V kuchyni boli donedávna dvaja, Johannes a jeho kamarát Thomas, s ktorým zdieľal na začiatku deväťmetrový byt, keď začínali v Paríži u Robuchona.

Od chovateľa rýb Nikolausa Medgyesyho dostáva Nuding sivone a pstruhy potočné. Chov rýb Thaur s 25 rybníkmi existuje už päťsto rokov, ide o najstarší chov rýb v Tirolsku. „Kvalita vody je tu požehnaním,“ hovorí Medgyesy. Ten muž je idealista. Vyučil sa v priemyselnej škole za strojného inžiniera, chov vedie ako jednočlenný podnik. S cenami môže Medgyesy s konkurenciou, ktorá berie násadu z Talianska, zatiaľ čo on ryby chová z vlastných zásob a kvalitne kŕmi, ťažko držať krok. „Je pre mňa dôležité, aby sa ryba kompletne zhodnotila,“ hovorí potom zákazníkom a dáva im hlavy a skelety sivoňov a pstruhov. Ideu rybacej polievky so šafránom, v ktorej sa filety ryby jemne uvaria na bod, rád posúva ďalej. „Taký rybací fond zo skeletov rýb sa dá potom aj zamraziť a neskôr z neho pripraviť omáčku.“ Je ťažké chovať tieto sivone, hovorí chovateľ rýb, pretože samce prejavujú výrazné teritoriálne správanie. Sivone a pstruhy žijú asi štyri roky. „Ryby nie sú nafukované, majú viac času na rast, zatiaľ čo v chovoch v Taliansku majú ryby na porážku jeden a pol roka.“ Vlastne je to aj projekt na ochranu druhov, pstruh potočný je relikt z doby ľadovej, ktorý otcovia Medgyesyho objavili v horskom jazere vo výške nad 2 000 metrov. Zaujímavé, že na tento napínavý projekt neexistujú žiadne verejné dotácie.

V slnečnom Absame stoja upravené rodinné domy vedľa poľnohospodárskych usadlostí. Jedna z nich ukrýva rodinu Zanon, ktorá hneď vedľa obytného domu prevádzkuje svoj farmársky obchod. Mladú rodinu Johannesa a jeho manželky, ktorá pracovala vo Viedni v marketingu, než sa rozhodla pre niečo hmatateľnejšie a prácu na bio-farme, podporujú rodičia. Franzelerhof tu stojí ako zástupca mnohých malých podnikov, ktoré predávajú priamo. „Chceme zostať cenovo dostupní, hoci námaha je samozrejme väčšia,“ hovorí Johannes Zanon. To ide, ak vylúčite sprostredkovateľov. „Absam bol vždy malý, čo sa týka poľnohospodárstva, väčšinou išlo o vedľajších poľnohospodárov a samozásobiteľov. Pretože hlavnou vecou tu bola predsa soľ.“ Robí bio pôdu robustnejšou? „Aspoň predchádzame chorobám a škodcom.“ Hryz do paradajky z októbrovej úrody: veľmi dobrý.

Späť k Johannesovi Nudingovi. Menu štartuje úderom: dusené a natrhané bravčové mäso Duroc mieša s krémovou kapustou parfumovanou rascou, celé to pokrýva jemne zapečeným kapustným listom a pridáva rascovú šťavu. Bravčové pochádza od farmára z Wildschönau, ktorý na niekoľkých hektároch pôdy chová iba päť prasiat. K husacej pečeni marinovanej v Montbazillacu z juhozápadu Francúzska sa podáva dula a brioška, tanier z radu veľkej francúzskej klasiky podľa Robuchonovej školy. Chrbtovú časť kamzíka z poľovačky v Terfens, pečenú na masle, Nuding prešpikuje slaninou Lardo di Colonata, k tomu je pyré z bielej repy ochutené lieskovoorieškovým olejom, navyše zemiakové krokety dauphines s nádychom sumachu a ako ďalšia príloha šalát z červenej repy so sorbetom z čiernych ríbezlí, ktorého chuť vojde do mozgu a zostane tam dlho sedieť. Len pri šťave z Crème de Cassis a lieskových orechov ide kuchyňa s pribrzdenou ručnou brzdou. Nuding jemne vedie svoju klientelu pochádzajúcu prevažne z tirolského okolia k tomuto druhu omáčkovej kuchyne, ktorú poznajú v Paríži, ale v Tirolsku menej. Prechádzka pred alebo po jedle v Schwarzen Adler alebo hneď vedľa v bistre Secco, otvorenom aj na obed, je dobrý nápad. Malé bary a kaviarne lákajú na uvoľnený odpočinok, medzi nimi napríklad italofilný vínny bar Ombra, pivničný podnik s nie viac ako 18 miestami na sedenie a jemnou ponukou.
Len pár úzkych zákrut a človek sa dostane na starú rímsku cestu v obci Lans. 400 rokov starý hostinec Wilder Mann je Tirolsko v svojej najkrajšej podobe. V starých izbách sa človeku pri štúdiu jedálneho lístka zbiehajú slinky. Maître Peter je v dome 30 rokov, hostí suverénne vedie večerom. Terlanská vínna polievka s krutónmi chutí ako dobré víno, perfektná rovnováha ovocia a kyslosti. Cesto na Schlutzkrapfen je takmer filigránske. „Schlutzkrapfen a iné cestoviny spoznali Tirolčania na výletoch do Južného Tirolska,“ rozpráva Sieglinde Schatz, elegantná majiteľka domu, ktorá vedie Wilden Mann a k nemu patriaci hotel so svojou dcérou Reginou. Tirolčania boli generáciu predtým „priznanými objednávateľmi jedného chodu“.
Už vtedy platila tirolská pečeň so slaninou ako obľúbené jedlo. Vo Wilden Mann pochádza z teľatiny od farmárov z Tirolska, podáva sa s chrumkavou slaninou a kaparami, k tomu sú šúľance a nedá sa to opísať inak ako srdce zahrievajúce dobré comfort food.

Aj v Tiroler Weinstuben v Brixleggu sa potvrdzuje predtucha, že hostince a reštaurácie v Tirolsku, najmä tie mimo lyžiarskych centier, patria k najkrajším v Rakúsku. Láskyplne udržiavané a vyzdobené izby, storočné stolárstva, ručne háčkované obrusy, strieborné podnosy, každá perspektíva, každý pohľad do rôznych izieb je pastvou pre oči. Traudi Sigwart, ktorá so svojím manželom a jeho sestrou vedie dom, patrí k nepopierateľným špičkovým kuchárom (nie kuchárkam, pretože tých je príliš málo) dolného Inntalu. Štýlovo nie je jej lístok ľahké zaradiť, to robí radosť. Človek môže mať kaviár so zmrzlinou alebo korenistú, ale nie príliš korenistú jarnú rolku. Na úvod je srnčie carpaccio s čiernymi orechmi. Pani Sigwart sa zdá, že má stopercentný zmysel pre chuť. Najnovšie ju podporuje Markus Pichler, ktorý ako šéfkuchár bohužiaľ zaniknutého zámku Hohenfels mohol ukázať, koľko vie. Zubáč s ravioli s krvavnicou a maslom z kyslej kapusty nie je nový recept, ale v tejto kvalite ho človek málokedy dostane pripravený. Teľací medailón s poslednými hríbmi roka je taký jemný a dobrý, ako zodpovedá povesti tirolského teľacieho.

Len jedno premostenie rieky vedľa Tiroler Weinstuben stojí pekáreň Sigwart. Phillip Sigwart pracoval päť rokov v cukrárni a v kuchyni u Norberta Niederkoflera. Odvtedy, čo je opäť doma, horí nápadmi. Najprv bola pekáreň rozšírená o malý podnik, kde Sigwart ponúka jemný obedňajší tanier. K tomu patrí aj pizzeria, v ktorej pracuje Phillipov švagor z Južného Tirolska. Margherita chutí takmer ako u dobrých adries v Neapole.

Človek by mohol tráviť dni a týždne v údolí Inn, namiesto toho, aby jednoducho prefrčal, čo je vďaka obmedzeniu rýchlosti aj tak zbožné želanie. Hneď vedľa festivalového domu v Erli a v susedstve prírodného javu Blaue Quelle sa nachádza rovnomenný hostinec. Pstruh na mlynársky spôsob patrí k štandardom, horúce hnedé maslo robí od prírody chudú, v ľadovej vode pestovanú rybu stráviteľnou. Ale šéfkuchár Alexander Struth, ktorý vedie reštauráciu s peknými starými izbami spoločne so svojou manželkou Gaby, vie ešte oveľa viac. Lososovitého pstruha z chovu na Walchsee aranžuje ako sashimi a pritom celkom presne zasahuje základnú chuť japonskej klasiky. Blaue Quelle patrí k najobľúbenejším stravovacím adresám v Unterlande, pri stoloch aj veľa hostí zo susedného Bavorska, ktorí takéto u seba doma hľadajú márne.
Neďaleko čaká Unterwirt. Sabrina a Katrin Steindl vedú pamiatkovo chránený dom, ktorý pochádza z roku 1490. Mäsiarstvo Juffinger dodáva mäso a vnútornosti. Teľacia pečeň prichádza v obľúbenej kombinácii s cibuľou a jablkom. K jahňaciemu filetu servíruje šéfkuchár Christian Ranacher tekvicu a tekvicové jadierka. Pekne ako záver: Paunzen s mangom. Koncept, ktorý sa tiahne kuchyňami údolia Inn, spätý s domovinou a zároveň svetácky. —

ADRESY

Gastronómia:
Schwarzer Adler, Hall
schwarzeradler-hall.tirol
141 – Alpenressort Schwarz, Obermieming
schwarz.at
Unterwirt, Ebbs
unterwirt.at
Wilder Mann, Lans
wildermann-lans.at
Sigwarts Weinstuben, Brixlegg
tiroler-weinstuben.at
Blaue Quelle, Erl
blauequelle.at

Ryby:
Alpengarnelen, Hall
­alpengarnelen.at
Chov rýb Thaur
hall-wattens.at

Zelenina:
Franzelerhof

Dörferstraße 45/2, 6067 Absam
T 0660/762 86 15
hall-wattens.at/de/absam/info/franzelerhof-­absam.html
Lumpererhof
lumpererhof.at

Mäso:
Bio-mäsiarstvo Juffinger, Thiersee
biometzger.at

Ubytovanie:
Wilder Mann
wildermann-lans.at
Alpenressort Schwarz
schwarz.at
Kontor
hotel-kontor.at
Bed on Bakery
phillip-sigwart.at

Nádherné centrum mesta Hall stojí za návštevu v každom ročnom období: za starými múrmi čakajú malé kaviarne, bary a mnohá gurmánska adresa.
Kto sa zastaví u Joachima Jauda v 141, musí počítať s produktmi 1. triedy, napríklad krevety Carabinero s omáčkou, ktorá prináša juh Francúzska na tanier.
V reštaurácii Schwarzer Adler varí Johannes Nuding v krásnom prostredí.
Nikolaus Medgyesy vedie najstarší chov rýb v Tirolsku. Jeho zaoberanie sa pstruhom potočným má celkom akademický a nielen kulinársky charakter.
V Tiroler Weinstuben rodiny Sigwart hosť je a pije v
jednej z najkrajších reštaurácií Rakúska.
Sabrina a Katrin Steindl vedú Unterwirt ako zmes tradície a k umeniu naklonenej modernosti.
Existuje tirolská slanina a existuje tirolská slanina z mäsiarstva Juffinger; vyzretá vo výške nad 1 000 metrov.
Pizza medzitým: v Brixleggu chutí ako v Taliansku.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!