A-La-Carte

Toyota a Tiradito (2017/2)

Prichádza kuchyňa Nikkei. To znamená prúžky čili na suši, miso polievku s ružovou kukuricou, yuka tofu s koriandrom. Príbeh o japonských vysťahovalcoch, náhradách ingrediencií a fusion koktailoch. A čo s tým majú vlastne spoločné automobilky? Títo výmenní študenti sú žltí a kyslí, zelení a štipľaví, hnedí a slaní. A prišli, aby zostali. Výmenní študenti s menami Yuzu,…


Prichádza kuchyňa Nikkei. To znamená prúžky čili na suši, miso polievku s ružovou kukuricou, yuka tofu s koriandrom. Príbeh o japonských vysťahovalcoch, náhradách ingrediencií a fusion koktailoch. A čo s tým majú vlastne spoločné automobilky?

Výmenní študenti sú žltí a kyslí, zelení a štipľaví, hnedí a slaní. A prišli, aby zostali. Výmenní študenti s menami Yuzu, Wasabi a Miso sú traja protagonisti kuchyne Nikkei. Teda tej dnešnej trendovej kuchyne, ktorú vyvinuli japonskí vysťahovalci v Južnej Amerike, predovšetkým v Brazílii a Peru, a ktorá sa už dávno rozšírila do Európy. Nikkei – to znamená jedlá ako tuniakové tiradito, maki z quinoi alebo arroz con pollo s misom.

Korene kuchyne Nikkei siahajú do obdobia okolo roku 1870, kedy emigrovali prví Japonci, nazývaní Nikkeijin. S reformami Meidži prišla obnova japonskej spoločnosti, otvorenie Japonska. Dodnes žije v Brazílii najväčšia japonská komunita mimo Japonska a s Albertom Fujimorim malo Peru v 90. rokoch 20. storočia prvého prezidenta ázijského pôvodu na svete mimo Ázie.

Po príchode do Južnej Ameriky sa Nikkeijin museli vyrovnať s čiastočne úplne protichodnou kultúrou stravovania. Kým napríklad v Brazílii dominovalo v kuchyni mäso, Japonci nepoznali hovädzinu – prekvapujúce vzhľadom na dnešnú posadnutosť okolo hovädzieho mäsa Kobe a iných kvalít. V Japonsku sa totiž začalo s porážkou a spracovaním mäsa až v roku 1868. Predtým boli hovädzí dobytok používaný iba ako pracovné zvieratá, ale kvôli náboženským dôvodom a iným aspektom sa na ne nepozeralo ako na zdroj mlieka alebo mäsa. Predpokladať teraz kulinársky „stret kultúr“ kvôli pre Japoncov úplne novej hovädzine by bolo nesprávne. Japonská a predovšetkým peruánska kuchyňa mali totiž aj veľa spoločného – čo robí z kuchyne Nikkei obzvlášť logickú diaspórnu kuchyňu, teda historickú fusion kuchyňu. Ryža bola napríklad neodmysliteľná tu aj tam – hoci Japonci zvyknutí na ryžový purizmus boli konfrontovaní s tým, že zrnká sa v ich novej vlasti varili v pikantných mäsových vývaroch. Dnes patria nápady ako nigiri suši z červenej ryže z vysočiny k ústredným jedlám Nikkei.

Pravdepodobne najdôležitejšou ingredienciou peruánsko-japonskej fusion kuchyne je však ryba. Obe krajiny ležia pri Tichom oceáne, poznajú podobné druhy rýb – a predovšetkým poznajú kultúru konzumácie surovej ryby. Ceviche, teda studená ryba varená v citrusovej kyslosti, v Peru, sashimi a iné v Japonsku. V kuchyni Nikkei sa tieto dve tradície stretávajú predovšetkým v tiradito: okyslenej rybe, ktorá sa však nekrája na kocky, ako je bežné pri ceviche, ­ale krája sa na plátky v štýle sashimi. V variantoch ako tiradito z hrebenatiek s yuzu a jarnou cibuľkou, tiradito z morského vlka s limetkami, hubami shiitake a orechovým mliekom alebo tiradito z chňapala s ružovou kukuricou, prúžkami rias a mango-čili omáčkou.

Nikkeijin si priniesli svoje tradície varenia, ale museli nájsť náhradu za mnohé ingrediencie. Tak aj za tradičný japonský zdroj štipľavosti wasabi, ktorý v Južnej Amerike nebol dostupný. Odvtedy japonskí vysťahovalci používali čili. Tých existuje nespočetné množstvo druhov, typicky peruánske sú napríklad Aji Amarillo alebo Aji Rocoto. Dnes sa suši Nikkei na prvý pohľad často dajú spoznať podľa toho, že na nich ležia prúžky čili. K čulej výmene došlo aj pri ovocí: Japonci zaviedli nielen tomel (kaki), ale aj ovocie yuzu, a v Brazílii sa japonská mandarínka naturalizovala ako „poncã“. Nikkeijin priniesli aj japonské pouličné jedlo: dnes sú taštičky Gyoza alebo chobotnicové guľôčky Takoyaki v Brazílii všadeprítomné.

Veľký počet nových japonských občanov v Južnej Amerike viedol k tomu, že tam čoskoro vznikli manufaktúry, ktoré vyrábali tofu, sójovú omáčku, miso alebo rezance udon. Poľnohospodári japonského pôvodu priniesli so svojím zmyslom pre efektivitu, ak chcete, poriadok do pestovania nespočetných pôvodných druhov zeleniny, osvojili si množstvo juhoamerických odrôd a integrovali ich do svojej každodennej kuchyne – napríklad pri tempure s fialovými zemiakmi.

Zatiaľ čo kuchyňa Nikkei, ktorá vtedy, samozrejme, ešte nemala tento priam značkový názov, mala svoje miesto dovtedy takmer výlučne doma, v 70. rokoch 20. storočia začala pomaly rašiť aj na reštauračnej scéne. A na tom majú podiel firmy ako Toyota, Mitsubishi alebo Panasonic: vybudovali v Južnej Amerike výrobné závody a hneď so sebou priniesli aj veľký počet japonských pracovníkov. Pracovníkov, ktorí chceli byť stravovaní čo najmenej bez kultúrneho šoku. Firmy preto v Južnej Amerike hneď usídlili aj japonských kuchárov a manažéri iniciovali otváranie reštaurácií. V jednej z prvých japonských reštaurácií v Peru mal variť Nobu Matsuhisa, zakladateľ reštaurácií Nobu a jeden z otcov modernej kuchyne Nikkei: v roku 1973 bol pozvaný, aby sa presťahoval z Japonska do Limy, kde ako 24-ročný otvoril svoj prvý podnik. Aj Matsuhisa ­mal ťažkosti nájsť mnohé zo svojich bežných ingrediencií (aj keď doterajší vysťahovalci už uľahčili zásobovanie vecami ako hodvábne tofu alebo miso). Import japonských produktov nebol ešte taký jednoduchý ako dnes a on musel, rovnako ako iní japonskí šéfkuchári, nájsť novú, japonsko-peruánsku líniu. S druhou veľkou vlnou vysťahovalcov iniciovanou priemyslom v 70. a 80. rokoch 20. storočia zažila teda aj kuchyňa Nikkei opäť vrchol.

Tretí vrchol sa teraz ohlasuje. A to nielen v Lime, kde napríklad Maido, Mesa 18 alebo Costanera700 spôsobujú rozruch, ale aj v Európe a Severnej Amerike, kde sa otvára čoraz viac lokálov Nikkei. Keďže kuchyňa Nikkei ako taká je už dostatočne definovaná – čo znamená: mohla dostatočne dlho historicky rásť, mala dosť času sa sformovať –, prevádzkovatelia a šéfkuchári nemusia mať nevyhnutne japonské a juhoamerické zázemie, aby ju vedeli šikovne realizovať. Kuchyňu Nikkei možno aj analyzovať a realizovať podľa vlastných nápadov. Tým začali bratia Ruhmovci vo viedenskom štvrtom obvode. V Dining Ruhm varí Marcel Ruhm, ktorý už pracoval v Nobu na Mykonose, jedlá ako tuniakové tataki s dresingom z jalapeño a riasami marinovanými v ryžovom víne, jeho brat Sascha vysvetľuje hosťom ideu Nikkei. Úplne téme Nikkei je venovaný Nikkei Nine v hamburskom luxusnom hoteli Vier Jahreszeiten, ktorý je od otvorenia koncom roka 2016 denne vypredaný – s dvoma časmi podávania (seatings). Šéfkuchárom je Američan Ben Dayag; nielenže sa zoznámil s ingredienciami kuchyne Nikkei, ale zaoberal sa aj históriou tejto diaspórnej kuchyne. Dayag dopĺňa Miso-Black-Cod, signature dish od Nobu Matsuhisa, latinskoamerickou bylinkovou salsou chimichurri, plní maki cevichem z morského vlka a koriandrom a maki s úhorom a kráľovským krabom takisto obkladá chimichurri a žltými prúžkami čili. Vínna karta rakúskeho someliéra Marcela Ribisa má pripravené rôzne naturálne vína na zjemnenie čili a mladej cibuľky, ako aj veľa rozlievaného saké.

V Londýne stojí za podnikom Chotto Matte otvoreným v roku 2013 austrálsko-rakúsky gastronóm Kurt Zdesar; Zdesar bol jedným z najdôležitejších zamestnancov Nobu Matsuhisa, a tak spoznal kuchyňu Nikkei. Šéfkuchárom je Michael Paul. Chotto Matte servíruje množstvo jedál, ktoré vykazujú rovnako typické peruánske, ako aj typické japonské prvky – ingrediencie ako kuchárske techniky: tostaditas s hubami shiitake a yuzu, Nikkei-Gyoza (umelecky poskladané taštičky s garnátmi, Aji Amarillo a maniokom), hovädzie tataki s mučenkou a nashi hruškou alebo, samozrejme, rôzne tiraditos, ako surové plátky morského vlka s paradajkami, koriandrom a yuzu. Ďalší dôraz kladú v Chotto Matte na kultúru koktailov. V tomto bode je japonsko-peruánska fúzia všeobecne obzvlášť silne viditeľná: obe krajiny majú národný destilát, Pisco, resp. Saké, obe krajiny poznajú špecifické citrusové plody ako kyslý prvok, a keď sa „japonské barmanstvo“ so svojimi vlastnými technikami stretne s juhoamerickými ingredienciami, môže z toho vzísť len niečo vzrušujúce. Saké sour, variácia Pisco sour s vaječným bielkom, je ako veľmi jednoduchý nápoj Nikkei len začiatkom. Keď v podniku Shiki pri Viedenskej štátnej opere predvádzal japonský hosťujúci kuchár Kazuhiro Soyano počas jedného týždňa kuchyňu Nikkei, boli aj drinky Nikkei pevne na scéne: napríklad koktail vo farbe čerešňových kvetov zo saké, peruánskeho bitteru a čili.

V Barcelone otvoril Albert Adrià v roku 2013 Pakta, vizuálne skôr japonsky orientovaný lokál, ktorý aj v kuchyni ukazuje skôr jemnejší japonský nádych ako zúrivý latinskoamerický. Tofu koža sa tu servíruje s pečeňou morského čerta a želé z „leche de tigre“, klasickej marinády na ceviche, tuniak sa okysľuje tamarindom na ceviche. Obzvlášť krásny chod Nikkei sú Causa-suši s kráľovským krabom a čili omáčkou Rocoto. Causa je peruánske domáce jedlo: guľôčky, tortičky alebo rolky z pyré z limetiek, čili a zemiakov sa pokrývajú alebo plnia avokádom, kurčaťom alebo garnátmi – možnosti variácií sú rozmanité. V kuchyni Nikkei sa teda namiesto suši ryže používa táto zemiaková masa, aby sa z nej napríklad formovalo nigiri suši, ktoré sa obkladá surovou rybou.

Causas nájdete aj v Sen Sakana, ktorý bol otvorený v minulom roku pod čulým záujmom médií v New Yorku, kde už úspešne funguje aj reťazec Suši Samba s brazílsko-japonskou fúziou. V Sen Sakana sa teda kuchyňa odvoláva na podobnosť peruánskych Causa s japonskými onigiri, praktickými plnenými alebo obloženými ryžovými balíčkami, formuje onigiri z fialového zemiakového pyré a obkladá ich lososom a lososími ikrami. Pimientos de Padrón, malé zelené grilované papriky, sa korenia vločkami bonito, teriyaki špízy sa polievajú omáčkou „Aji Panca Amakara“ a krokety z yuky a syra sú lemované strúhaným reďkovkovým daikonom.

V Ají, rovnako ako Pakta v Barcelone, marinujú chobotnicu v saké a servírujú ju na pyré z fialovej kukurice, parfumujú peruánsky koláč z kondenzovaného mlieka kôrou yuzu a plnia maki z quinoi koriandrom a krémovým syrom. To ukazuje: to, čo sa dnes považuje za kalifornské suši, teda úplne nedogmatické varianty ako inside-out maki s krémovým syrom (v Peru Queso), yuzu a hľuzovkou, má svoj pôvod v tradícii Nikkei.

Dining Ruhm, Viedeň
www.diningruhm.at

Pakta, Barcelona
www.en.pakta.es

Ají, Barcelona
www.restaurantaji.com

Sen Sakana
28 W 44th St, New York, NY 10036
Tel.: +1/212/221-9561

Sushisamba
London EC2N 4AY
www.sushisamba.com

Chotto Matte, Londýn
www.chotto-matte.com

Maido, Peru
www.maido.pe

Costanera 700, Peru
www.costanera700.pe

Nobu Restaurants
www.noburestaurants.com

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!