Text Christian Grünwald Fotografie Regina Hügli
Franz-Josef Gritsch miluje exponované polohy. V portfóliu vinárstva Mauritiushof, ktoré je v rodinnom vlastníctve už sedem generácií, nájdete aj Rizling rýnsky z dürnsteinskej vinice Burgweingarten. K extrémne strmým terasám sa nedá dostať autom, iba úzkym chodníkom pre peších, a nachádzajú sa v areáli historického opevnenia nad zámkom. V terasách z prahorniny orientovaných na juh je potrebná predovšetkým ručná práca. Väčšie stroje tu jednoducho nemajú miesto. Namáhavá práca, ktorá sa však nakoniec vyplatí: úžasne korenistým Rizlingom, ktorý očarí najmä svojimi exotickými arómami kôstkového ovocia. Skrátka klasický typ Wachau.
V Burgenlande vinári jednoducho zájdu s SUV do radu viniča, aby skontrolovali, ako je na tom vegetácia. Vinári z Wachau však na tento účel nastupujú do skutočne terénneho automobilu bez „korenistého“ názvu alebo radšej idú rovno pešo. Vzhľadom na strmé svahy a úzke terasy, ktoré často úplne vylučujú autá a stroje, pôsobia tunajší vinári ako kríženec šerpu a kamzíka.
Mega strmá, so sklonom svahu až 70 percent, k tomu neúrodná, zdivočená a spustnutá sa už desaťročia prezentovala poloha Atzberg v Spitze. Nachádza sa napravo od Singerriedelu, pravdepodobne jednej z najznámejších špičkových polôh vo Wachau.
Legendárny vinársky kňaz Hans Denk pri rôznych príležitostiach stále spomínal, aká je škoda, že Atzberg so svojou strmou juho-juhozápadnou polohou tak neobhospodarovane chradne. Kvôli náročnému obrábaniu strmých viníc sa tam vinohradníctvo v 50. rokoch 20. storočia vzdalo. Velebný pán tam tušil víno, ktoré by opísal svojím obľúbeným superlatívom „mozartovské“.
Hoci priestor a dobrá pôda sú vo Wachau mimoriadne limitovaným tovarom, žiadny vinár sa nechcel pustiť do rekultivácie. Príliš pracné, príliš namáhavé, príliš nehospodárne, argumentovali aj tí zasvätení, ktorí poznali potenciál tejto polohy. Franz-Josef Gritsch si na projekt sám netrúfol, ale bol ním tak nadšený, že by ho rád spustil s partnermi. Keď Hans Denk jedného dňa vyrozprával podnikateľovi Hansovi Schmidovi o tomto nápade, veci sa pohli. Ako vtedajší čerstvý viedenský vinár (Rotes Haus a Mayer am Pfarrplatz) mal vydavateľ A la Carte chuť na viac. A celkom úprimne, kto by nechcel vinársky projekt v jednom z najkrajších vinohradníckych regiónov na svete – vo Wachau... S developerom nehnuteľností Robertom Wutzlom, kedysi aj členom predstavenstva v Schlumberger, bolo podnikateľské trio kompletné a rozdelenie práce jasné: Wutzl sa stará o rekultiváciu areálu a budovanie značky, ako aj o obchodno-ekonomické plánovanie, Gritsch o samotné víno.
Veľké časti pestovateľskej plochy boli zarastené krovím, sčasti už stromy zakorenili pomerne hlboko. Bolo teda potrebné najprv pôdu nanovo spracovať a odstrániť všetky porasty. „Človek sčasti ani nevidel terasy,“ spomína Gritsch. Tie však boli z väčšej časti aj tak spustnuté a museli byť nanovo vybudované, respektíve opravené.
Skutočnosť, že už len málo murárov ovláda remeslo stavby vinohradníckych terás, bola v A la Carte už často popísaná. Nič sa nezmenilo: Zložitosť kamenných vrstiev, aby mali pekný vzhľad, stabilitu a zároveň potrebnú priepustnosť vody, je náročná a len máloktorí murári ju vykonávajú uspokojivo. Okrem profesionálov sa na opravách podieľali aj nadšení priatelia zo známych kruhov.
Čiastočne sú terasové múry vysoké dva a pol metra.
Areál Atzberg má 10 hektárov, pričom realisticky sú realizovateľné 4 hektáre vinohradov, 2 hektáre sú v súčasnosti vysadené. Sadenice Veltlínskeho zeleného boli vysadené v roku 2008, v súčasnosti je vo fľašiach tretí ročník Atzberg.
Rodina Gritsch vlastní už dlho v dolnej časti Singerriedelu vinohrad s Veltlínom. V najlepších terasových častiach vinice sa o neuveriteľne brilantné vína stará terroir z paragneisu, sľudovej bridlice a hnedej pôdy bohatej na silikáty – spomeňme len na výnimočné Rizlingy Franza Hirtzbergera.
Kedysi zrejme Atzberg a Singerriedel tvorili geologický celok, predtým ako ich rozdelil potok Mieslingbach. Nachádza sa tam červená hornina obsahujúca rudu, ktorá dodáva vínam úplne špeciálnu mineralitu.
Už v roku 1328 bol v listine spomenutý „Ärzberg“ ako vinohradnícka lokalita. Dnes by sme teda „Erzberg“ nazvali Atzbergom, čo možno odvodiť od červenej, na rudu bohatej ruly a bridlicovej pôdy. Správnosť písomného záznamu zo 14. storočia potvrdzujú aj pôdne analýzy: „Zistili sme enormne vysoké hodnoty medi – dôkaz vtedajších bežných metód proti chorobám vo vinohrade,“ hovorí Gritsch.
Pôda je mimoriadne neúrodná, na hornine sa nachádza len tenká vrstva humusu. V normálnom prípade sa zber na Atzbergu začína začiatkom októbra. Všetko sa zbiera ručne a v kadiach na chrbte (Rübenbutte) vynáša do údolia. Hrozno sa selektuje v niekoľkých prechodoch priamo na koreni. Prvé várky sa dostávajú do klasického vína zo strmých terás.
Pekné hrozno s voľnými bobuľami ostáva pri dobrom počasí ešte dva až tri týždne dlhšie na koreni a potom poskytuje „Horné víno zo strmých terás“, ktoré smie zrieť vo veľkom drevenom sude z falckého duba. „Drevo nie je vypálené a už bolo použité. Tak víno získa elegantné telo bez akéhokoľvek náznaku vanilky, ako to poznáme z iných barikov.“
„Fruity full bodied“ by teda mohlo stáť v medzinárodnej degustačnej poznámke, keď ide o opis „Horného vína zo strmých terás“ s jeho komplexným korenistým nosom, s tónmi melónov, kumkvátu a duly. S filozofickejším prístupom by sa dal udeliť aj predikát „Duša Wachau“ – nekonečná korenistosť Veltlínu a predovšetkým bridlicové terroir prinášajú víno, ktoré bude robiť radosť ešte mnoho rokov.
Hrozno z prvého zberu sa väčšinou používa na víno zo strmých terás, ktoré možno spoznať podľa bielej etikety, a dozrieva v oceľovej nádrži. Ročník 2014 bol v novom sprievodcovi vínami A la Carte hodnotený 92 bodmi. O 2 body viac získalo „Horné víno zo strmých terás“, ktoré dostáva nielen ešte zrelšie hrozno z absolútne preferovaných polôh, ale aj zlatú etiketu a podrobnejšiu vinifikáciu: dlhý kontakt so šupkami pre aromatiku a po kvasení dlhé zrenie vo veľkom drevenom sude. To dodáva vínam štruktúru, komplexnosť a vláčnosť. Víno leží zatiaľ približne pol roka na jemných kaloch. „S budúcim ročníkom to predĺžime na rok.“
Popri práci v pivnici je víno z Atzbergu výzvou aj v otázke pracovnej logistiky a fyzickej kondície. Rýchlo si odskočiť do vinohradu nejde. „Človek si veľmi presne premyslí, čo všetko si berie so sebou a čo chce urobiť, keď ide hore do vinohradu. Pretože všetko, čo zabudneš, ťa hnevá dvakrát a trikrát a cítiš to v nohách. Ale mám rád túto výzvu a s tým súvisiace plánovanie.“
V horúcom období musí Gritsch denne chodiť do terás, aby obslúžil závlahu, ktorá je v jednotlivých sektoroch zapínaná. Aj to je tu hore jednoducho ručná práca. Spočiatku na Atzbergu neexistovalo vlastné závlahové zariadenie. „Vtedy sme museli namáhavo vynášať plné vedrá s vodou, aby sme dostatočne zásobili novo vysadené sadenice.“ Bez závlahy by v tejto exponovanej polohe rozumné vinohradníctvo vôbec nebolo možné.
Malý altánok (Salettl) na Atzbergu je ideálne miesto vytesané do skaly pre degustácie v malom kruhu. Večer je altánok osvetlený a tak je malou ďalšou atrakciou v krajine regiónu, ktorý bol od roku 2000 vyhlásený za svetové dedičstvo.
Rozširovanie a rekultivácie, ako tie na Atzbergu, sú vo Wachau už sotva realizovateľné. Predovšetkým na druhom, výrazne tienistejšom brehu Dunaja by ešte boli možné plochy. „Ale pre mňa to nie je téma, cesta tam je malá cesta okolo sveta. Tam by som musel so svojimi vecami zakaždým buď prejsť kompou, alebo dokonca urobiť obchádzku cez most v Melku.“ Duša Wachau je jednoducho plošne limitovaná – a to ani nie je také zlé pre jasnosť odkazu.
Kirchenplatz 13
3620 Spitz an der Donau,
Tel.: +43/2713/24 50
www.atzberg.at