A tým pádom cestoviny
Text: Florian Holzer · Fotografie: Luzia Ellert
Fyzikálny zázrak, dlhý a tenký, priesvitný, pôsobiaci pórovito, ale s úžasnou pružnosťou a napätím. Éterický pohľad, minimalisticky krásny, až takmer filozofický. A čo sa týka napätia: ak ohnete rezanec za hranicu znesiteľnosti, nezlomí sa, nie, doslova exploduje. Fyzici to kedysi skúmali a vysvetlili to vlnovou teóriou. Berieme to na vedomie a utvrdzujeme sa v názore, že potravina, v ktorej je zjavne toľko sily, energie a napätia, vás jednoducho nemôže nechať chladnými.
A špagety nenechajú nikoho chladným. Sú obľúbeným jedlom všetkých detí, a to najmä preto, že sú dlhé, tenké a klzké, pretože srkanie je dovolené, pretože pri ich konzumácii sa nevyhnutne zašpiníte od hlavy až po päty (aspoň ak je k tomu červená omáčka, a červená omáčka k tomu jednoducho musí byť), keď vám sugo pomocou efektu biča vyšplechne až na miesta, kam by ste sa nohami sotva dostali; pretože jednoducho všetky pravidlá prestávajú platiť, keď príde na špagety. Nie, vôbec nie všetky pravidlá! Tí, ktorí vedia, ktorí sú zruční a deti rodičov z Toskánska sa už skoro naučili vyniknúť v tom, že na konzumáciu používajú IBA vidličku a dlhé, vzdorné rezance umelecky navíjajú, celkom bez lyžice. A tí, ktorí si špagety krájali na malé kúsky, nuž, tí mali možno niekedy neskôr ešte šancu. Alebo v inom živote...
Príbeh s Marcom Polom, ktorý mal údajne priniesť rezance zo svojich ciest z Číny, je mimochodom nezmysel. Hoci sa v Číne určite už veľmi skoro začalo s vyťahovaním a vaľkaním rezancov, v južnom Taliansku sa jedli v každom prípade už dávno predtým, než vyšli cestopisy Benátčana knižne, ako uvádza Silvio Rizzi (Das große Buch der Teigwaren, Teubner), predovšetkým v okolí Neapola, kde sa cestoviny všeobecne nazývali Maccheroni a jedli sa prstami. Čo by nemalo prekvapiť, napokon neexistuje takmer žiadne jednoduchšie jedlo ako rezance, a to, že sa múka a voda vymiesia na cesto, natenko vyvaľkajú, nakrájajú a vysušia, sa na prvý pohľad ešte nezdá ako mimoriadny kultúrny výkon. Presne to však bude zrejme aj dôvod, prečo sa o histórii európskych respektíve talianskych rezancov zachovalo pomerne málo – bolo to najjednoduchšie zo všetkých jedál, jedlo chudobných, dvorskými kronikármi opovrhované, na cisárskych a kráľovských stoloch neznáme. Cestoviny sa stali faktorom až s priemyselnou revolúciou a rozšírením talianskej kuchyne do celého sveta. Stále lacné, vďaka strojovej výrobe však dostupné v neuveriteľnej rozmanitosti tvarov, ktoré sa v uplynulých storočiach, počas ktorých sa cestoviny rozšírili po celom Taliansku, regionálne vyvinuli. Hovoria o 400 rôznych, menovite definovaných druhoch cestovín, ktoré sa regionálne ešte interpretujú a obmieňajú.
Ako pomerne nadregionálne sa pritom ukázali špagety, v roku 1836 prvýkrát spomenuté v slovníku regiónu Piacenza a v preklade príznačne nazývané šnúročky (spago – taliansky pre šnúrku).
V podstate sú štyri faktory rozhodujúce pre to, či sú špagety špagetami, s pružnosťou a vláčnosťou, elasticitou, zhryzom a jemnou chuťou, alebo len nejaké ochabnuté, dlhé rezance, a v Taliansku sa od 80. rokov 20. storočia vyvinula pôsobivá všestrannosť pri skúmaní a zdokonaľovaní týchto faktorov.
Na prvom mieste je to múka, respektíve krupica. Musí, musí, musí byť zomletá z tvrdej pšenice (Triticum durum alebo durum pšenica). Obzvlášť dôležitý je pritom vysoký podiel lepku alebo obsah gluténu. Ten vedie k tomu, že sa s cestom dá pekne pracovať a tvarovať ho a že cestoviny pri varení napučia a vznikne presne tento rozhodujúci pocit v ústach vláčneho povrchu s pevným jadrom, ktorý robí zážitok zo špagiet takým euforizujúcim. Že práve v poslednom čase, keď je regionalita v kurze, sa opäť dostávajú do popredia staré odrody, je jasné. Napríklad kvalitný výrobca Rustichella d’Abruzzo pri príležitosti svojho 80-ročného firemného jubilea v roku 2004 podnietil niekoľkých abruzzských poľnohospodárov k tomu, aby opäť pestovali staré, tradičné odrody tvrdej pšenice ako San Carlo, Varano a Mongibello, zvyčajne vybavené obzvlášť vysokým podielom lepku; z ich krupice sa vyrába prémiová rada domu Primograno. Momentálne obieha aj pečať kvality, takže niektorí výrobcovia sa nechávajú certifikovať na to, že používajú výlučne taliansku krupicu z tvrdej pšenice (grano duro italiano), čo však teraz ešte nemusí znamenať až tak veľa. Na výrobu cestovín sa môže použiť pšeničná krupica s mierou vymletia asi 80 %, De Cecco je zasa hrdý na to, že ju vo vlastnom mlyne melie na 60 %.
Ďalším bodom je voda. Tá musí byť studená, hovoria tradícia a skúsenosť, lebo len vtedy vytvoria voda a krupica presne toto spojenie, ktoré dáva špagetám neskôr túto špeciálnu pružnosť a špeciálny zhryz. Abruzzo sa nielen preto stalo jedným z centier cestovín v Taliansku, lebo sú tu studené horské potoky a pramene, ktorých voda sa mohla a môže používať neupravená. Prameň vo Fara San Martino má v tomto smere obzvlášť dobrú povesť, jeho voda dáva život mnohým prvotriednym špagetám. Významné továrne na cestoviny sú hrdé na to, že vlastnia vlastné pramene v horách a poznajú tajomstvo, ako nechať studenú, čistú vodu stať sa cestom spolu s krupicou z tvrdej pšenice.
Ďalší a tajomný bod: bronz. Z bronzu sú totiž matrice alias trafili, cez ktoré sa cesto lisuje a následne nadobúda tvar neskorších cestovín, to znamená: v ideálnom prípade sú z bronzu, lebo len vtedy získajú tento úplne špeciálny, pórovitý povrch, ktorý nevysvetliteľným spôsobom aj pri varení zabezpečuje akýsi drsný a tým neporovnateľne väčší povrch cestovín, čo sa odráža vo výrazne zvýšenej schopnosti pohlcovať omáčku. To s tými bronzovými formami znie prirodzene úžasne a dá sa – najmä pri nesprávnom preklade – z toho vymyslieť úžasné legendy.
Bronzové sitá sa potom rýchlo stanú antickými, cestoviny sa čoskoro lejú ručne cez bronzové formy. Výrobcovia, ktorí sa usilujú o obzvlášť remeselný imidž, si svoje bronzové matrice dokonca nechávajú kovať ručne ... Čo presne spôsobuje, že bronzové formy robia cestoviny drsnými, leží pravdepodobne skryté v hĺbkach technickej chémie, my to každopádne berieme s radosťou na vedomie, nielen preto, že máloktorý výrobca zabudne na to upozorniť (trafilati in bronzo, trafilatura ruvida al bronzo atď.).
A nakoniec tiež celkom dôležité: proces sušenia – pomaly a podľa možnosti chladne by mal prebiehať, pričom chladne sa rozumie teplota tesne pod 40 °C. Pomalé sušenie zaisťuje, že sa zachová ako zlatožltá farba, tak aj odolnosť cestovín pri varení. Špagety ležia kvôli svojej štíhlej konštrukcii samozrejme v dolnej oblasti spektra doby sušenia, ale aj tieto tenké rezance u kvalitne orientovaných výrobcov schnú asi dvadsať hodín, komplikovanejšie cestoviny až šesťdesiat hodín.
Ak sa teda niekto chce nechať zlákať k presvedčeniu, že špagety sú jednoduchou záležitosťou a najťažšie na tom je dostať ich aspoň trochu al dente, potom nech myslí na pšenicu, vodu, mletie, formovanie a sušenie – výroba rezancov si totiž jednoznačne zaslúži rešpekt.
Špagetový western
26 cm dlhé, 2 mm široké a svetoznáme. Špagety nie sú len stelesnením talianskej kuchyne, ale aj definované ako máloktorá iná potravina: krupica z tvrdej pšenice, voda, basta. Ako veľké však napriek tomu môžu byť rozdiely, nás predsa len trochu prekvapilo, rovnako ako cenové rozdiely, ktoré sa pohybujú v spektre 1:10 – čo nekoreluje nevyhnutne s ponúkaným výkonom. Ochutnali sme dvadsať rôznych druhov, priemyselne aj remeselne vyrobených, dva čerstvo vyrobené a tri s podielom vajec. Päť z nich bolo vyrobených v Rakúsku, jeden kandidát prišiel z Nemecka, zvyšok z Talianska. Príprava dlhých, tenkých rezancov bola zverená niekomu, kto vie veľmi dobre variť a pochopenie pre špagety nasal s materským mliekom: Lorenzo Dimartino, Talian, šéfkuchár v reštaurácii Procacci vo Viedni. Rezance boli spravidla uvarené podľa údajov na obale, Dimartino však po kontrole dobu varenia podľa potreby predĺžil alebo skrátil. Cestoviny sa ochutnávali bez ďalšej prísady, čo síce nezodpovedá realite konzumácie, ale porovnanie robí objektívnejším. Porotu tentoraz tvorili Karin Schnegdar, špecialistka na spoločnosť a gurmánstvo z Kronen Zeitung, Dagmar Gross, diplomovaná someliérka, Nina Kaltenbrunner a Florian Holzer z A la Carte, ako aj šéfredaktor A la Carte Christian Grünwald.
Test
1 De Cecco Nr. 12 Len ťažko si možno predstaviť oveľa lepšie špagety než tieto. To tiež nie je náhoda: De Cecco dodnes vlastní vlastný mlyn, používa iba vnútorných 60 % zrna tvrdej pšenice a vodu z vlastného prameňa. Ručná kontrola vo všetkých výrobných štádiách, bronzové formy, 18 hodín chladného sušenia a skúsenosti od roku 1886: „skvelý pocit v ústach, jemná pšeničná aróma, trochu mlieka a bielej čokolády“, „dobrá konzistencia, výrazné a harmonické, nelepí sa, pružné“, „sýta svetložltá, animujúca vôňa, skvelý pocit v ústach“, „perfektná konzistencia, jemný zhryz, jemná chuť“. 500 g, 1,59 €www.merkur.at
2 Rustichella D'Abruzo Od 80. rokov robia cestoviny Rustichella v domácich gurmánskych kruhoch kolá. Manufaktúra založená v roku 1924 sa nachádza v Abruzze, proti industrializácii sa vehementne bránia, bronzové formy sú kované ručne, rezance sa sušia obzvlášť dlho, od istého času sa dokonca opäť pestujú staré odrody tvrdej pšenice. „Zlatožlté, jemný obilný tón, skvelé napätie, skvelý zhryz“, „napätie, harmónia, vyzretý produkt“, „svetlá, žiarivá žltá, vôňa bieleho chleba, vyvážené, klasické“, „lesklý, pekný povrch, pružné, aróma čerstvej bagety“. 500 g, 3,99 € www.weinundco.at
3 La Pasteria Prekvapivé, prekvapivé hodnotenie: Rakúšan medzi prvými tromi, a to navyše s čerstvými cestovinami, ktoré majú vždy al dente nevýhodu. Nie tieto špagety: „skvelé napätie, jemné koláčové arómy, skvelý povrch s jemným pocitom v ústach, skvelý zhryz“, „dobrá štruktúra, substancia, pekný zhryz, jadrové, vyvážené“, „intenzívna žltá, drsný povrch, pekný pocit v ústach – krémové a pružné“, „na čerstvý tovar naozaj skvelé“. 500 g, 5,-- €www.la-pasteria.at
3 Wallner's Nudelei A tu je ďalšia senzácia: rezance, ktoré sa skladajú z 32 % vajec a pochádzajú zo 100 % z Horného Rakúska. Krupica z tvrdej pšenice a sušenie vzduchom sú kritériá kvality, vysoký podiel vajec zabezpečuje farbu. „Skvelé! Jemná vaječno-šafranová nota, fantastický zhryz, krémové“, „pružné, ale dosť robustné, príjemná chuť, tvrdé a mäkké zároveň“, „trochu tenké, voňajú výrazne po vajciach, animujúca textúra, ragú k tomu by bolo teraz pekné ...“ 500 g, 5,-- € www.meinlamgraben.at
5 Garofalo Tradičný podnik sa nachádza v Gragnane pri Neapole, cestoviny sa tu vyrábajú od konca 18. storočia. Meno Garofalo sa už desaťročia spája s cestovinami najvyššej kvality, čo spoločnosť dáva najavo aj bez prehnanej skromnosti. „Tmavožlté, nie veľmi odolné na zhryz, ale ani nie múčne; dobrý, jemný obilný tón s nádychom marcipánu“, „okrovo sfarbené, pekná aróma“, „takmer červenkasté, hrubý tvar, pekne kĺžu, chuťovo vyvážené“, „perfektná konzistencia“. 500 g, 1,49 € www.spar.at
6 FaellaTradičný podnik sa nachádza v Gragnane pri Neapole, cestoviny sa tu vyrábajú od konca 18. storočia. Meno Garofalo sa už desaťročia spája s cestovinami najvyššej kvality, čo spoločnosť dáva najavo aj bez prehnanej skromnosti. „Tmavožlté, nie veľmi odolné na zhryz, ale ani nie múčne; dobrý, jemný obilný tón s nádychom marcipánu“, „okrovo sfarbené, pekná aróma“, „takmer červenkasté, hrubý tvar, pekne kĺžu, chuťovo vyvážené“, „perfektná konzistencia“.
500 g, 1,49 €
www.spar.at
7 Barilla Nr. 5 Barilla je lídrom na trhu v Taliansku a to niečo znamená. Viac ako 15 000 zamestnancov, pobočky po celom svete a ročný obrat vyše štyri mld. eur robia z Barilly jedného z veľkých hráčov v medzinárodnom potravinárskom priemysle. Zodpovedajúc tomu sa v sebaprezentácii nekladie dôraz ani tak na remeselnú kvalitu, ako na bezpečnosť, kontrolu, stredomorskú diétu a ochranu životného prostredia. Špagety sa ukázali ako „pekné v chuti, jemne chlebové, s napätím, zhryzom, klasické“, „veľmi pevné, silné“, „chuťovo pripomína trochu polievkové korenie, pekný, jadrový pocit v ústach“, „pružné“. 500 g, 1,45 € www.spar.at
8 Melchart Biocestoviny z Pischelsdorfu vo východnom Štajersku: nylonové vrece, kopírovaný lepiaci štítok, trochu nerovnomerne tvarovaný a zakrivený, pre rezance netypický bio-vzhľad. „Tvrdé, tenké, zvláštna štruktúra, krehké, extrémne tvrdé jadro; ale dovarí sa, bude lepšie“, „vonia po sene, klzké, tvrdé jadro, ale drží napätie“, „indiferentné, obilný šrot, tvrdé jadro, vonku krémové“. 500 g, 2,79 € www.biomaran.at
9Rey Najlacnejšie cestoviny v súťaži, od roku 1850 vyrába Rey v Piemonte cestoviny a medzitým dodáva celosvetovo. „Pekné, klasické špagety, nelepia sa, chutia neutrálne, nie celkom stabilné“, „opticky okay, pekná farba, kompaktné“, „klasika, pekne kĺžu, obilno-múčna nota, obstoja“, „dobrý zhryz, chuťovo pripomína strúhanku“. 500 g, 0,69 € www.spar.at
9 Sgambaro Yellow Label V roku 1947 založený mlyn a manufaktúra na cestoviny z Veneta je hrdá na to, že certifikovane používa iba taliansku krupicu z tvrdej pšenice. 200 ton krupice z tvrdej pšenice sa melie denne, 120 ton cestovín sa vyrobí denne – špeciálne tvary, malé cestoviny pre deti, biocestoviny a aromatizované prémiové cestoviny. Špagety Yellow Label sa ťahajú cez bronz a pomaly sušia. „Poslušné, pekné, vláčne, chuťovo indiferentné“, „tmavožlté, slušné, priemyselné“, „dobré, bez zvláštnosti“. 500 g, 2,50 € www.piccini.at
11 Filotea V roku 1947 založený mlyn a manufaktúra na cestoviny z Veneta je hrdá na to, že certifikovane používa iba taliansku krupicu z tvrdej pšenice. 200 ton krupice z tvrdej pšenice sa melie denne, 120 ton cestovín sa vyrobí denne – špeciálne tvary, malé cestoviny pre deti, biocestoviny a aromatizované prémiové cestoviny. Špagety Yellow Label sa ťahajú cez bronz a pomaly sušia. „Poslušné, pekné, vláčne, chuťovo indiferentné“, „tmavožlté, slušné, priemyselné“, „dobré, bez zvláštnosti“.500 g, 2,50 € www.piccini.at
12 Despar Nr. 5 Cenovo výhodné cestoviny od talianskej sesterskej spoločnosti supermarketového reťazca, na ktorých kartónovom obale je doba varenia príjemne veľmi jasne uvedená (pri baleniach cestovín inak skôr nezvyčajné a hra na hľadanie). „Poslušné normálne cestoviny, pekné, zhryz“, „dobrý tvar, dobrý zhryz, málo chuti“, „klasické, chuť múčna“, „poslušná stredná trieda“. 500 g, 0,99 € www.spar.at
13 Pastamancini Ročníkové cestoviny s uvedením roku výroby a prémiovým vzhľadom, o pôvode a filozofii obal bohužiaľ nič neprezrádza. „Sivé, chuťovo trochu celozrnné, pekný zhryz, trochu špongiovité“, „sivé, trochu mazľavé“, „z vône múčne, prašné, trochu lepkavé“, „zvetrané“. 500 g, 4,50 € www.piccini.at
14 Vivitaliano Tieto cestoviny sú podľa údajov na obale vyrobené s láskou a podľa talianskej tradície. Spoločnosť Martoccia agroalimentare funguje ako sprostredkovateľ, kde a ako boli vyrobené, zostáva tajomstvom. „Mazľavé, múčne, nepríjemné“, „klzké, slizké, nepríjemné“, „krémové, sladové, nejako sympatické“, „veľmi cestovité“. 500 g, 1,99 € www.spar.at
15 Martelli Sentimentálny favorit mnohých gurmánov, z malej továrne na cestoviny pri Pise. Bronzové formy, spracovanie studenou vodou, tradícia od roku 1926, 50 hodín sušenia chladom. „Hrubé, vonku lepkavé, mierna mliečna chuť, inak skôr indiferentné“, „veľmi hrubé, vonia po obilnom poli, chuťovo ale indiferentné“, „sýta svetložltá, trochu lepkavé, zanecháva pocit umami, jadro zostáva pevné“, „ťažké“.1 000 g, 9,99 € www.meinlamgraben.at
16
DC
Remeselne vyrobené malými podnikmi v Toskánsku, bronzové formy, pomalé sušenie (20 až 50 hodín), ručné balenie. „Optika veľmi naturale a fatto a mano, chuť skôr po kartóne, špagety zo študentského bytu“, „robí v surovom stave elitára, lepkavé, nejedlé“, „úplne biele, pripomína ázijské rezance, neobvyklé“.
500 g, 6,79 € www.meinlamgraben.at
17 Despar Nr. 3 Trochu užšia (a preto kratšie sa variaca) varianta talianskych cestovín Spar. „Neutrálne, tenké, nechutí po ničom“, „neutrálne, klzké“, „hrubšie polievkové rezance, priemerný produkt“, „málo zhryzu“. 500 g, 0,99 € www.spar.at
18 Byodo Nemecký biovýrobca už v testoch AlC často zaujal veľmi pozitívne, špagety však nie sú jeho silnou stránkou, hoci sú vyrobené v Taliansku. „Otruby, obilná aróma, avšak nepríjemná, žiadny zhryz, žiadne napätie“, „gumovité, chuťovo okamžite zaniká“, „vzhľad hladký a priemyselný, vôňa po senných kvetoch, indiferentné v chuti“. 500 g, 1,89 € www.biomaran.at
19 Recheis Goldmarke Tirolská odpoveď na špagety a spol., známo vyrobené z troch vajec (to je 15 %), ktoré podľa informácie na obale pochádzajú z podstielkového chovu. „Kartón, nechutí po ničom“, „08/15 priemyselný produkt, úplne prázdne, neutrálne“, „bežné, hladký povrch, chuťovo nedáva veľa“. 500 g, 1,75 € www.spar.at
20 Pasta E Basta Malá manufaktúra na cestoviny je známa svojimi fantastickými ravioli, neplnené cestoviny sú skôr vedľajší produkt. „Cestovité, lepkavé, múčne, ako domáce – na prvý pokus“, „bledé, mazľavé, eko-rezance“, „diétne cestoviny“, „bledo-múčne, optika špecle“. 500 g, 1,75 € www.pastaebasta.at