A-La-Carte

Blázni do Rizlingu (2022/2)

V najchladnejšej časti Wachau vyrábajú vína, ktoré
dokonale vystihujú tento región. Najvyššie polohy údolia Spitzer
Graben boli kedysi vinármi obchádzané – dnes sú rajom pre milovníkov filigránskych vín.


Pozdĺž Dunaja prechádzate pôvabnou časťou Wachau, ktorá je až gýčovo krásna. Ak odbočíte pri Spitz do bočného údolia, do Spitzer Graben, ráz krajiny sa výrazne zmení. Tu aj tam je takmer každý kopec vysadený viničom, ale Spitzer Graben pôsobí sedliackejšie, drsnejšie. Aj teplomer na prístrojovej doske ukazuje o niekoľko stupňov menej. Fúka tu surový vietor. Vysoko hore v Trandorfe, kde vinohrady postupne prechádzajú do ihličnatých lesov, prídete k vinárstvu Grabenwerkstatt. Vlastne to vyzerá skôr ako drevená stodola, aké tu ešte všade stoja, len modernejšie, väčšie, s obrovským panoramatickým oknom. Presnejšie povedané, sú to dve stodoly – v jednej býva víno, v druhej sa degustuje.

Keď Franz Hofbauer hovorí o Spitzer Graben, jasne ho oddeľuje od „Dunajskej Wachau“, akoby to bol iný kontinent s cudzou, exotickou riekou. Spolu s Michaelom Linkem tu už niekoľko rokov vedú vinárstvo. Obaja priatelia obrábajú nie viac ako štyri hektáre vinohradov, no tie stoja za to.

Obaja pochádzajú z vinohradníckej oblasti, Franz z okolia, Michael z Falcka, napriek tomu obaja nepochádzajú z vinárskych rodín, obaja sú blázni do vína, odkedy sa pamätajú. Ani jeden z nich neplánoval mať vlastné vinárstvo. Keď k tomu napokon prišlo, bolo im jasné, že to musí byť v pestovateľskej oblasti s chladnou klímou (Cool-Climate). V Spitzer Graben sú na správnom mieste: strmé terasy, veľa slnka, ale aj chladné noci, ktoré sa starajú o pomalé dozrievanie hrozna. Tu hore sa už v polovici augusta ohlasuje jeseň, zatiaľ čo dole pri Dunaji ešte vládne vrchol leta. Sen, ak chcete chladnú eleganciu – v neposlednom rade vzhľadom na globálne otepľovanie. Pre nich predpoklad, aby robili presne také vína, aké si predstavujú. Vybrúsené a precízne.

V Domäne Wachau v Dürnsteine sa zoznámili v roku 2009 – obaja tam boli zamestnaní. V každej voľnej minúte vraj manicky degustovali vína. Franz Hofbauer je v skutočnosti vyučený kuchár, neskôr pracoval u známeho domáceho obchodníka s vínom. Michael Linke absolvoval v Nemecku vinársku vysokú školu Geisenheim a praxoval v nemeckých vinárstvach ako Bürklin Wolf a Von Winning – zodpovedajúco bol kondicionovaný na nemecký rizling.

„Usporiadali sme skutočné medzikrajinské zápasy v rizlingu – Wachau proti Falcku,“ spomínajú obaja. Napokon to bol rizling Federspiel z polohy Ried Bruck zo Spitzer Graben, ktorý očaril aj Nemca. Odvtedy mu bolo jasné: ak rakúsky rizling, tak odtiaľto.

Rizling ich už nepustil. Cestovali až na druhý koniec sveta, do Austrálie a na Nový Zéland, aby prišli na kĺb tajomstvu tejto odrody. Tam, kde nikto nepredpokladá dobrý rizling, ho našli: v malých pivniciach v juhoaustrálskych Adelaide Hills. Vína, ktoré si nikdy nenájdu cestu do Európy. To rozšírilo ich senzorický obzor a upevnilo preferencie. „Napokon nás vždy nadchli vinárstva, ktoré technicky odzbrojili,“ spomína Michael, „menej stroja, viac citu“ malo ostať aj neskôr ich premisou.

Spitzer Graben mali vždy v hlave. V roku 2014 sa vrátili. Kde vzali odvahu pokúsiť sa o šťastie ako nováčikovia práve vo Wachau, najznámejšej domácej vinárskej oblasti, vyznačenej veľkými menami? „Lákalo nás práve tu etablovať náš vlastný štýl.“

Začali v garáži s minimalistickým vybavením a náradím – vtedy ich nikto nebral vážne. „Čo z toho má byť?“ šepkali si ľudia. Považovali ich za ambicióznych hobby vinárov, ktorí si mysleli, že všetko vedia urobiť inak.

„Pričom to vôbec nie je pravda,“ hovoria. Vždy chceli patriť k tomu, vždy chceli byť vinárstvom z Wachau – alebo skôr zo Spitzer Graben. Tradícia je pre nich dôležitá, ale interpretovaná trochu inak.

Keď sa odsťahovali z garáže do nového vinárstva naplánovaného nemeckou architektkou, bolo jasné: Myslia to vážne.

Medzitým k nim patria. „Sme takí malí, že to nikomu neublíži,“ hovorí Franz. To, že je miestny, uľahčilo integráciu.

Štyri hektáre, roztrúsené na najrôznejších polohách v Spitzer Graben, a niekoľko dokúpených hrozien z Mauternu. Čo znie ako málo, hraničí so zázrakom. Získať dobré polohy vo Wachau je ambiciózny podnik.

„Vzali sme, čo nikto nechcel,“ napríklad nedocenené skvosty ako Trenning, strmý terasovitý vinohrad. Kedysi boli vinári presvedčení, že sa tu nedá urobiť Smaragd, príliš na severe, príliš chladno. Je to s 550 metrami najvyššia poloha Wachau, hoci orientovaná na juh. Dar z nebies, ako stvorený pre ich zámer. Odtiaľto pochádza vyzreté, neskoro zberané hrozno rizlingu, napriek tomu plné nervnosti. Bez vplyvu Waldviertelu by sa to nedalo zvládnuť. Až drsné podnebie umožňuje dlhé vegetačné obdobie a výraznú aromatiku. Ak ide o neskorý zber, stoja vedome úplne v tradícii Wachau. Len tak sa dá podľa nich zobraziť výraz polohy. Hoci s iným výsledkom. Chcú štíhle vína. Botrytídu a zvyškový cukor obaja striktne odmietajú – je to zásada viery.

„Máme také vysoké hodnoty kyselín, že by si tu mnohí vinári od žiaľu vytrhali vlasy,“ hovoria a smejú sa. Za tým stojí množstvo úvah. Začína to extrémne hustou výsadbou a striktnou prácou s listami, ich hrozno visí prakticky voľne, stále obmývané drsným vetrom z Waldviertelu – metóda, ktorú Michael priniesol z Falcka. „Hrozno potrebuje svetlo, svetlo, svetlo,“ vysvetľuje.

Čím viac lístia, tým viac cukru by hrozno tvorilo, a tomu sa chcú vyhnúť. Aj biologické obrábanie pomáha udržať rýchly nárast cukru na uzde, tak sa vyhýbajú nežiaducemu prezretiu.

Chladné a vysoké polohy sú podmienkou pre vína plné finesy.

Zavlažovanie neexistuje, pretože nadmerný rast je nežiaduci. „Zatiaľ čo sa v okolitých vinohradoch hrozno v júli bujne rozrastá, u nás to vyzerá, akoby sme nemohli nič zobrať,“ hovorí. Len žiadne rozmaznávanie, vinič potrebuje otužovanie. Výsledkom sú drobné, zdravé bobule, ktoré ani pri daždi nepraskajú a nehnijú.

Rizling z Trenningu potom aj poriadne vyžaduje. Bičuje podnebie a pripravuje mrazivé potešenie. Nazývajú ho svojím „sadomaso“ vínom. Vysoko minerálne – poznačené rulou –, grafitom a trochou vápenca. Wachau bez milosti. Úplne nahé.

Vinohradníctvo v Spitzer Graben je chôdzou po hrane, náročnou pre človeka aj rastlinu. Terasy sú strmé, parcely úzke. Vinohrady Grabenwerkstatt pridávajú ešte niečo naviac. Medzi ich rady sa nedostane žiadny traktor. Pri niektorých má problém aj malý kultivátor, ktorý vlastnoručne tlačia pomedzi rady viniča.

Výsledok: nízky výnos, veľa substancie, vína s hranou a výbrusom, z dielne a nie z výrobnej linky.
To znamená čistú ručnú prácu, horské vinohradníctvo bez domácej romantiky, oveľa skôr drinu. Pri až 82-percentnom sklone svahu musia byť zberači vo vrcholnej forme, aj pre Kalkofen, kde vinohrady ako včelie plásty odvážne vyčnievajú zo svahu. Je tam strmo, kamenisto a horúco. Vrstva humusu je tenká, pod ňou leží holá skala, o ktorú sa korene viniča zvieravo chytajú a prenikajú ňou.

Jednoduchá, moderná architektúra vinárstva sa perfektne začleňuje do krajiny.

„To zvládne len rizling,“ hovorí Franz Hofbauer. Tak divne, ako sa odroda správa v pivnici, v prírode je skutočná bojovníčka, amazonka. Tu aj tam chce veľa pozornosti – aj v pohári. Nie je to víno, ktoré pijete popri tom, Rizling Kalkofen chce byť dobytý. Spočiatku uzavretý, nedostupný, s drsným šarmom – časom o to naliehavejší.

Trenning a Kalkofen – zrejme najvýstižnejšie polohy rizlingu široko-ďaleko. Oproti tomu pôsobí rizling z polohy Bruck hravo a temperamentne. Vinohrad na Brucku, najznámejšej polohe Spitzer Graben, prišiel na rad až neskoro. Padol im do rúk, majiteľ ho po škodách spôsobených krupobitím nechcel sám oberať a predávať. Jediná podmienka: Mal sa naďalej obhospodarovať biologicky. O siedmej ráno si prezreli vinohrad, o ôsmej začal zber. Tri celé dni s desiatimi ľuďmi na 750 litrov. „Vlastne nič, ale pre nás to bol svet!“ spomína Michael.

Mýtus, že strmé terasy sa nedajú obrábať biologicky, ich až vtedy správne podnietil: „Prečo by to tu nemalo ísť?“ čuduje sa Franz Hofbauer, keď to funguje všade vo svete. Treba len viac pracovnej sily, viac nákladov, viac času.

Hore tiež aplikujú biodynamické preparáty. Miešanie preparátov, pri ktorom nie je povolený mobil, spomaľuje tempo. Hodina bez hovorov, mailov alebo správ. Všetok ten čas, ktorý človek strávi vo vinohrade, mení myšlienky, nastavenie. Prenikáte hlbšie, učíte sa rozumieť prírode, viniču. Michael to naopak vidí pragmaticky: všíma si, ako sa vinič napríklad po útoku krupobitia vďaka preparátu z valeriány zahojí. Funguje to a to mu stačí.

Minulý rok prvýkrát orali vinohrad s koňom. Zážitok viesť ťažkého chladnokrvníka norika pomaly cez vinič ich ohromil. Je to ako meditácia.

V pivnici je všetko zredukované, pár oceľových nádrží, dva malé drevené sudy, lis a spartánsky vozový park s tromi ručnými frézami, svätý Urban na holej šedej stene, nič viac. Kvasí sa spontánne. Ak treba, pretože kvasenie štrajkuje, nádrže jednoducho ohrejú prikrývkami. Všetko prebieha pomaly, hlavne rizling si dáva čas na vývoj, a to je dobre. Hotové víno sa nečíri ani nefiltruje, pred malým prídavkom síry sa však nebránia. To je potrebné, aby sa zachoval charakter polôh, veria. Aj lisovanie celých strapcov a zrieknutie sa macerácie by k tomu prispeli. Aj ich veltlíny sú štíhle. Hoci sú obaja vinári blázni do rizlingu, Veltlínske zelené patrí vo Wachau jednoducho k tomu. A ide im dobre od ruky. Z oboch terasovitých polôh Schön a Brandstatt pochádzajú veltlíny, ktoré sú jemné a zdržanlivé a napriek tomu ukazujú hĺbku. Sú ako deň a noc: Brandstatt so svojím až 70-ročným viničom je jemne nervný, rýchly, slaný, Schön naopak vlastní šarm gigola.

Nie sú to masovo dostupné vína a napriek tomu sú horúco žiadané. Sklady sú prázdne, vína vypredané. —

Weingut Grabenwerkstatt
Feldweg 6, 3622 Trandorf
grabenwerkstatt.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!