Mená ako Ebner-Ebenauer, Zillinger, Weinrieder, Taubenschuss a Hagn formujú kulinársky obraz Weinviertelu. Ich vína nájdete na najdôležitejších vínnych kartách, nielen v miestnej gastronómii. Ale ako je to vlastne s ňou? Sú reči o zániku hostincov prehnané? A existujú v okolí Mistelbachu, Laa a Retzu aj producenti a poľnohospodári, ktorých práca nesúvisí so silami skladových veží vyčnievajúcich z krajiny? Pozreli sme sa na to priamo na mieste. A boli sme prekvapení kvalitou, ktorej význam presahuje regionálne prostredie. Najprv malé posilnenie v starobylom Gasthaus Weiler v Laa an der Thaya. Dáma v obsluhe odporúča rostbraten (pečenú roštenku). Maslovo jemný kúsok mäsa, na ňom opečená cibuľka a zmes húb a póru, ktorá nie je ničím zvláštna. Zemiaky pečené v rúre, príkladné. „Kvalita mäsa musí byť bezchybná,“ hovorí Martin Weiler, majiteľ a šéfkuchár, „omáčku zahusťujem kukuričným škrobom Maizena.“ Moderný, ľahký úvod s voskovou, marinovanou pstruhovou rybou s chrumkavým zeleným šalátom, kyslasto osviežujúcim jablkom, kôprom a uhorkami v kyslej smotane. Potom by malo zostať miesto na tvarohové knedle plnené makom s jogurtovo-citrónovou omáčkou a marhuľovým sorbetom. Na vínnom lístku nie je len Weinviertel, ale aj Wachau a Burgenland, miestami za dobrodružne nízke ceny. Toto je výletný hostinec pre obyvateľov miest, príznačne otvorený len dva večery v týždni. „Dopyt u miestnych ľudí kolíše, cez víkend je veľký, cez týždeň nič,“ rozpráva hostinský. To charakterizuje vidiecku gastronómiu nielen vo Weinvierteli. Aspoň že: na skupinku starších pánov, ktorí každú stredu o pol ôsmej chodia hrať karty, je spoľahnutie.
Pivničné uličky ako miesta ústupu
Návštevník prichádza k vinárovi z Weinviertelu do pivničnej uličky. „Dáte si napiť?“ „Rád.“ Vinár nalieva. Hosť si dá dúšok. Ticho. Hosť si myslí: „To ticho je mi nepríjemné, musím niečo povedať.“ A povie: „To víno je dobré.“ Na to vinár: „Chcete piť alebo diskutovať?“ Často používaný vtip, ktorý podľa Siegfrieda Stögera vystihuje charakter ľudí blízko českých hraníc. Človek mlčí a dá si dúšok, len Sigi nemlčí, on rozpráva. Sigi Stöger je vyučený stolár, dlho pracoval v nemocnici v Mistelbachu, popri tom je hobby vinárom a poľovníkom a robí viac než slušné víno. Víno, ktoré človek rád pije po prechádzke okolo Galgenbergu a tamojších pivničných uličiek, víno, ktoré sa stará o veselé chvíle. V pivničnej uličke má Sigi Stöger aj svoj nádherne upravený vinný sklep. Tu sa dá hodiny strácať v príbehoch, kráse pivničných stavieb, krajine doteraz nedotknutej veternými mlynmi vrátane výhľadu na českého suseda. Sigi je okrem toho sprievodcom po vínnej ceste. „Moji hostia často prichádzajú zo Švajčiarska, zo severného Nemecka, Kanady, Korutánska alebo Horného Rakúska. Často vážení starší páni, ktorí dovolenkujú v Laa an der Thaya – ale aj náhodní návštevníci.“
Keď Sigi začne rozprávať, dozviete sa, že vínne pivnice v dierach vyhĺbených do kopca vlastne na začiatku neboli vínnymi pivnicami, ale v 17. storočí poskytovali miestnym obyvateľom útočisko počas švédskych vojen a iných život ohrozujúcich fáz, ktorými obyvateľstvo tu po stáročia trpí. „Krajina je rovinatá, ideálna pre vojenské konflikty. Naposledy medzi Rusmi a Nemcami, Rusi tamto, Nemci tu, niektoré pivnice boli zbombardované.“ Niektoré ruiny tu stoja ako ruiny, ale nájdu sa čoraz častejšie takí, ktorí z lásky k veci obnovujú budovy v architektonickom zmysle originálov. Zábavné, ako sa dajú minulé desaťročia určiť podľa vzhľadu pivničných uličiek na Galgenbergu. „V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch to muselo byť hlavne praktické a cenovo dostupné: plechové okná, plastové okná, lacná omietka,“ rozpráva sprievodca pivničnými uličkami, ktorého v lete spoznáte už zďaleka podľa slameného klobúka. Väčšina majiteľov pivníc má aj malé vinice. Bio je vzhľadom na titernosť viníc, ktoré patria rôznym vlastníkom, náročné. Stöger sám pracuje veľmi zdržanlivo s chémiou, za ostatných nemôže ručiť.
Víno, nadčasové ako krajina
Dúšok Veltlínskeho zeleného Staré viniče, nič nenarúša príjemne svieži, delikátny dojem: víno, ktoré sa ľahko pije. Bez olovrantu (Jause) sa – to sa učím tu – v tejto oblasti nezaobíde žiadna návšteva u vinára. Takže Sigi Stöger servíruje hosťom fantastickú krvavničku, studenú s horčicou a chrenom, krémovú s pekným podielom tuku, ďalšiu klobásu, domácu slaninu, syr, pečeňovú paštétu. Krvavničku a paštétu od mäsiara Ollera v dedine. Adresu si treba zapísať. Stögerove deti pracujú v meste, dcéra ako architektka, prevzatie malého vinárstva pravdepodobne nebude. „Tu sa často nenachádzajú nástupcovia pre existujúce prevádzky, to platí pre vinohradníctvo rovnako ako pre hostince.“ To ho núti k zamysleniu.
Obrázkové hostince
Pár kilometrov južne od Laa mladšia generácia pracuje na tom, aby hostinec vo Weinvierteli plánoval existovať ešte dlhšie. V Gasthaus Herbst sa zdá, že mladým hostinským nápady nedochádzajú. Ako sa to na vidieku častejšie stretáva: k hostincu patrí aj poľnohospodárstvo, v tomto prípade ide o chov oviec. Matthias Herbst robí jahňacie rolády, ragú a vnútornosti z jahniat. Ak má práca v reštaurácii svoje stresové faktory, práca v maštali je pre neho meditatívnym odpočinkom. Estetickým odpočinkom od funkčných radov domov vo dedinách Weinviertelu je pre hosťa nádherný výčap Gasthaus Herbst. Pre návštevníka mimo klasických jedál sú na skorý obed párky so šťavou, praženica s opečenými konopnými semienkami a tekvicovým olejom, na olovrant je hostinský toast alebo studené pečené mäso (Bratl) – to je dobré vedieť. Pretože návšteva u poľnohospodárov alebo producentov, o vinároch ani nehovoriac, môže trvať dlhšie, než sa plánovalo, alebo aj nie. Poľnohospodárstvo, ktoré stojí za návštevu a kde sa dá priamo nakúpiť, je Wagyuhof od Helgy Bernold. Wagyu chované podľa metódy Demeter od Helgy Bernold nájdete aj v reštaurácii Ernst v Berlíne, inak je väčšina zákazníkov súkromných.
Vlastne zvláštne. „Nikomu sa nenútime, myslím si, že konkurencia je tam aj tak veľmi veľká, preto sa obmedzujem na zákazníkov, ktorých poznáme a ktorí poznajú nás.“ V chladničke pripravené a vedľa seba naukladané papierové tašky s menami zákazníkov a ich objednávkami: rib-eye, zadné, mleté mäso. „Sugo z nášho Wagyu, to je senzácia.“ Za skúšku stoja syrové klobásy (Käsekrainer) z Wagyu alebo údený jazyk.
High-end chov dobytka v nádhernom rámci
Okrem Wagyu maštaľ Helgy Bernold hostí pinzgauský a anguský dobytok. Nápadné sú rozdielne veľkosti zvierat. Pinzgauské sú silne stavané, zatiaľ čo dobytok Wagyu jemný a menší. V otvorenej, voňavej a čistučkej maštali vládne atmosféra uvoľnenia. Malé čierne teľa Wagyu sa pretiahlo cez mrežu a stojí uprostred chodby, pochutnávajúc si na balíku sena. O pár metrov ďalej takmer dvadsaťročná pinzgauská dojná krava. O pár týždňov pôjdu zase von. Potom sa pre Helgine zvieratá začína leto. Polia v okolí sa čiastočne využívajú na pestovanie toho, čo zvieratá potrebujú ako krmivo, druhou časťou sú pastviny. Štyri roky má dobytok Wagyu, kým je eskortovaný do malej bitúnkovej miestnosti oproti maštali. Čas, ktorý sa pri pomaly rastúcom dobytku vypláca v kvalite mäsa. Niektoré menej tučne mramorované kusy mäsa pochádzajú z kríženia medzi Wagyu a inými plemenami.
Nožiar špičkových kuchárov
Mäso dobytka Wagyu je také maslovo jemné, že na to netreba nôž s obzvlášť ostrou čepeľou. Pritom sa vo Weinvierteli nachádza jedna z najlepších nožiarskych dielní v krajine. K priateľom a zákazníkom nožov Lilienstahl patria Heinz Reitbauer, Thomas Dorfer a Andreas Döllerer. Nože stoja 1 200 eur a viac. Prečo je to tak a čo dokážu, sa dozviete pri návšteve dielne Floriana Stockingera v Ernstbrunne. Nožiar, ktorý býva vo Viedni a dochádza do Weinviertelu, patrí k vybranej skupine špičkových remeselníkov z Weinviertelu, ktorí dávajú regiónu atmosféru pokroku. Florian Stockinger, mladý muž, u ktorého panuje určité podozrenie z geniality, už počas štúdia stavebníctva na viedenskom TGM zistil, že má lásku k spracovaniu ocele. Stroje, ktoré sa nachádzajú v dielni, si sčasti vyvinul sám a s pomocou znalých priateľov skonštruoval a postavil. Návštevník, ktorý sa nevyzná v nožiarskom remesle, stojí v nemom úžase, keď piesty s tonovou hmotnosťou dopadajú na horúcu oceľ, zatiaľ čo hromové údery rinčia a iskry lietajú. Pri Lilienstahl nožiar kombinuje vedomosti z japonskej a európskej histórie výroby nožov. Sú produktom týždňov práce v mnohých krokoch, nože na jeden alebo viac celých životov. Oceľ pochádza od spoločnosti Voest, aj dubové drevo na rukoväti pochádza z okolia. Všetko ostatné sa deje v Stockingerovej nožiarskej dielni. Oceľový nôž z jedného kusu je mimoriadne odolný, zároveň dobre padne do ruky a reže presne bez tlaku. Technika skladania edície z damascénskej ocele vedie k napínavým vzorom, každá čepeľ noža je individuálne vytvorené dielo – z ocele. „Vzor je vedľajší efekt. Šéfkuchári, ktorí patria k mojim zákazníkom, si nože určite nekupujú preto.“ Režú lepšie, sú v top forme pri každej technike krájania (ťahový rez, sekanie, kolísavý rez). Je to ako u krajčíra na mieru. „Každý kuchár pracuje a krája inak, podľa toho, ako kuchári držia nôž, dávam odporúčanie.“ Novinka: Pinchgriff (uchopenie za čepeľ), kde sa dá nôž lepšie viesť. Najprv sa nože brúsia do najtenšieho tvaru, potom ostria. Na názornú ukážku sa nožiar oholí pár chĺpkov na nadlaktí čepeľou noža. Pochopené. „Človek nechce po desiatich rezoch nôž znova brúsiť, keď v kuchyni niekoľko hodín robí mise en place, jednoducho.“
Niečo rastie rýchlejšie, iné vôbec
Na krájanie rýb, mäsa a zeleniny súčasne sú vhodné nože Santoku, čo v japončine znamená „Tri cnosti“. Menšie nože sa používajú na čistenie, vykosťovanie alebo aj na čistenie zeleniny. Nože Gyuto sú menej časté. Sú, ako všetky nože zo Stockingerovej dielne, výsledkom najvyššieho remesla: ostrejšie, zároveň stabilnejšie, tvrdšie a s nižšou hmotnosťou. S akým nožom človek pracuje, je vecou preferencie, hovorí Stockinger. S nožom s ohybnou čepeľou sa dá dobre porciovať, filetovať alebo krájať šunka. Správny uhol a techniku sa treba naučiť, ak človek pracuje s ostrými nožmi, takými ostrými, na aké v Európe vôbec nie sme zvyknutí. „Prvé roky samostatnosti určite neboli ľahké, človek robí veľa vecí prvýkrát, nikto ho nepozná, od niekoľkých rokov to ide výborne a sotva stíham vyrábať.“ Stockinger je jediným zamestnancom, škálovanie podniku je vylúčené, hoci už boli ponuky.
Škálovanie nebolo pre rodinu Öfferl cudzím slovom a všetko dobre dopadlo. Z pekárne nachádzajúcej sa vo Weinvierteli sa stali nádherné pobočky vo Viedni. Öfferlove Madame Crousto, orechový chlieb, bageta a aj ručne robené žemle sú pre fanúšikov kultovými objektmi, za ktoré radi platia primerané ceny. Rodina tiež rada hostí doma v Gaubitschi, avšak takýto podnik si vyžaduje dlhodobé plánovanie. Na mieste sa potom človek dozvie, z čoho je dobrý chlieb vlastne urobený. Dobré raňajky potom prípadne tiež existujú. Aspoň že: naozaj dobrý chlieb s pažítkou stojí za cestu.
Čokoláda za najlepších podmienok
Weinviertel je ako vesmírna loď Enterprise: nekonečné diaľky. V tomto príbehu zobraziť celú ponuku sa nedá zvládnuť o nič viac ako peší výlet z Mistelbachu do Retzu. Vinohrady, polia, malé lesíky, len sem-tam vyčnieva poľovnícky posed z väčšinou plochej, jemne sa vlniaúcej krajiny, častejšie však vyčnieva do obrazu kostolná veža. Tu a tam kopec, možno ovenčený zrúcaninou hradu. Na úpätí takejto zrúcaniny sa pred pár rokmi usadil čokoládovo-kompetentný manželský pár Marieke a Emile pod značkou Zart. Dom, obklopený rozstrapatenou záhradou, vybavený extrémnym množstvom vkusu. Tu sa dá dopriať malé čokoládovo-afinitné posilnenie, niečo kúpiť a počúvať, keď Marieke a Emile Wijne vykladajú svoju filozofiu. Malé čokoládové vajíčka plnené vaječným likérom sú first class, chrumkavé, nie príliš sladké, s istým faktorom závislosti. „Urobiť plnku do praliniek je ako robiť majonézu,“ hovorí Marieke. Načasovanie a teplota musia byť presne odmerané. A to platí aj pre prácu s čokoládou vyrobenou Emilom. Človek musí vedieť: Bean-to-Bar, to znamená, že kakaový bôb sa dodáva fermentovaný a potom je všetko v rukách čokolatiéra a cukrárky. Ako vinár, ktorý nenakupuje hrozno, ale všetko sám kontroluje a zodpovedá. Dvaja experti na čokoládu pochádzajúci z Holandska sa zoznámili vo Viedni a vo Weinvierteli našli svoje poslanie. „Bolo to aj kvôli deťom. V Rakúsku nie je ľahké vychovať deti, keď nie ste prítomní, myslela som si, že ak sú deti tam, kde sama pracujem, podarí sa to,“ hovorí Marieke. Deti na začiatku myšlienky spoločnej čokoládovej a pralinkovej manufaktúry. „Deti sú teraz z domu a študujú, ale niekedy povedia: ,Krabica praliniek by bola fajn.‘“ Marieke a Emile ešte viac vylepšujú myšlienku Fairtrade čokolády, ich spojenia s kakaovými farmármi majú vážnosť a hĺbku. „Cena nie je predmetom diskusie.“ A ešte viac: Kakaovým farmárom sa veľa vracia. Za to potom dôvera a špičková kvalita. Téma ročníkovej čokolády sa na tanier dostáva len zriedka, tu vo Weinvierteli sa môžete ochutnať cez rôzne ročníky, ak sú k dispozícii. „Niektorá čokoláda zreje, časom dostáva tóny ako staré balzamiko,“ rozpráva Emile. Čokoláda, ako aj pralinky manufaktúry Zart nepatria k najlacnejším. Hľadajte zdroje vo Viedni, veľa ich nie je. Ešte lepšie: podniknite cestu do Weinviertelu a zásobte sa tam dobrotami. Malá kaviareň čokolatiérov je totiž rozkošná.
Skladové veže, majáky
Okolo Staatz, Hanftalu, teda oblasti južne od Laa, sa nachádza zhluk jemných manufaktúr, ktorých produkty nie sú cenené a rešpektované len v blízkej Viedni, ale aj v zahraničí. Na viedenskom Karmelitermarkte poznajú Romana Haslingera, ktorý zo svojho pojazdného obchodu predáva hydinu. Jeho kurčatá pochádzajú z nemeckých a francúzskych chovných línií a majú 16 týždňov čas na život na lúkach okolo Haslingerovho gazdovstva v Patzmannsdorfe, aby vyrástli. Na jeseň je navyše morka. Haslinger je typickým príkladom farmára so zmiešaným poľnohospodárstvom. Jeho krainerstein ovce sa pasú na obrannom objekte z kamennej doby. Spôsob, akým Haslinger so zvieratami zaobchádza, pôsobí, akoby vypadol z času. Jeho poľnohospodárstvo je pevnosťou proti požehnaniam potravinárskeho priemyslu. Bohatý, on, ktorý kedysi až do vyhorenia pracoval ako stavbyvedúci, s prácou nie je. Haslinger nepatrí práve k pózerom medzi farmármi z Weinviertelu. Radšej necháva hovoriť činy.
If you can make it there, you can make it… zvyšok poznáte, a možno viete aj to, že obchod vo Weinvierteli je skutočne skúškou pre svetový úspech. Veci to uľahčuje, keď je tento obchod najlepšou reštauráciou v regióne. V bývalom obchode s potravinami na malebnom mieste dediny Mailberg realizovali Verena Schneider a Christoph Schüller svoju ideu vlastnej reštaurácie. Je to butiková reštaurácia s tromi izbami pre všetkých, ktorí nemajú dosť vína. Verena Schneider pracovala u Birgit Reitbauerovej, skôr než sa odvážila na skok do Mailbergu, a to nie hocijako, ale naozaj dlho a v prvej línii. To si potom všimnete na spôsobe, akým nalieva vína a aké. Pán Schüller pozná omáčky ako aj stupne prepečenia a varí mimo bežných trás. V menu servíruje mäsový chod v prvej tretine menu, potom sú ešte rybie jedlá a zeleninové. „Tak má hosť na mäso ešte poriadnu chuť.“ V konkrétnom prípade napríklad holub, k tomu hráškové pyré a tenučké, podľa metódy Pommes Macaire pripravené zemiaky, majstrovsky je slabé slovo. K tomu pohár červeného vína od Maltézskeho rádu, ktorý už v skorých osemdesiatych rokoch vyčnieval svojimi červenými vínami, a človeku by sa mohlo na pár minút zdať, že je v juhozápadnom Francúzsku alebo v dedine v Burgundsku nedotknutej turizmom.
Mailberg, nádych Francúzska vo Weinvierteli
Predtým bolo brucho z lososovitého pstruha s barbecue omáčkou, potom sashimi zo sivoňa s paprikou, chrenom, sezamom a mladým pórom, dôkaz Schüllerových kvalít pri dochucovaní. Číra jahňacia polievka s mini langošom, nádherná. Fantastické široké rezance s ragú z volského chvosta a peknými pečenými smrčkami alebo jahňacia pečeň so sýtou omáčkou. Neskôr potom plnené cuketové kvety s pár kvapkami dlho vareného srvátky a reďkovkami, morský čert s pórovým rizotom a veľmi peknou šafránovou omáčkou ako aj špargľa so zemiakovými omrvinkami, skôr než prišiel dezert: prvotriedny krém z mascarpone, limetky a bielej čokolády s rebarborou. To je skutočne veľká cukrárina, a keď hosť zistí, že čiastočný cukrár Genusswirtschaft nejaký čas pracoval u Clausa-Petera Lumppa, ani to neprekvapuje. Genusswirtschaft je majákom gastronómie Weinviertelu, o tom niet pochýb. Aby ste vystúpili na druhý maják, vyberte sa do plocheho okolia Retzu, do Unterretzbachu. Harald Pollak plával celkom slušne, vtedy pred dvadsiatimi rokmi, hoci okolo Retzu okrem niekoľkých bazénov vlastne niet hlbokej vody. Prišiel z Viedne do svojho rodiska, aby znovu otvoril hostinec, Retzbacherhof. Desať alebo viac rokov pracoval vo Viedni, v prémiovej lige gastronómie, ako čašník a neskôr ako maitre, najprv v deväťdesiatych rokoch v Cantinetta Antinori, inovatívnom tresku viedenskej italo gastronómie, potom vo Vestibül pri Burgtheater. Nakoniec zmena disciplín. Pollak v Retzbacherhof podával kuchára.
Od maitre vo Viedni po kuchára v Unterretzbachu
Lenže nemal ani potuchy o varení a o práci v kuchyni. „Roky sme plávali,“ rozpráva. S potešeným úsmevom na mladistvej tvári. Pretože dnes patrí Retzbacherhof k najlepším vo Weinvierteli, je stále znova obsadený a Pollak dáva kurzy varenia. V Retzbacherhof ponúka v vidiecko-frankofilnom rámci modernú kuchyňu vidieckeho hostinca. Barbecue a špargľové menu, bravčový rezeň, vyprážané kurča (Backhendl) a varené pochúťky z hovädzieho musia, majú, aj byť. Zriedka je taká dobrá pečená krvavnička a ešte zriedkavejšie taký krémovo-perfektný zemiakový šalát ako tento, príkladný. Potom mozog s vajcom, suflé-podobný, zdržanlivo korenený, čerstvý, servírovaný na plátku sotva opečeného čierneho chleba. Takto sa to robí, prečo to nejde všade? Rizoto s medvedím cesnakom a čerstvým kozím syrom je elegantné a autentické, takže hosť pri susednom stole kvôli na bodku uvarenej ryži hneď reklamuje. Pollak mu odoberie jedlo z účtu, nechce o tom diskutovať. Tak dobré a zriedkavo dostupné sú lasagne s jahňacinou, skôr ragú než sugo, nádherne jemné a mäkké cesto. Zapečené tvarohové palacinky s chrumkavou rebarborou ako dezert. Vínny lístok stále rastie, šikovne komponovaný, aj pár vín spoza už neexistujúcej hranice tam je, ktoré chutia veľmi dobre. Česi mimochodom pri víne poriadne dobehli, ale bohužiaľ nie množstvo, aké by chceli. Malý pohraničný styk medzi Weinviertelom a susedmi prekvitá nádherne. Ak ste v Retze, nezmeškajte sobotňajší trh. Výstava výkonov malých producentov, syrárov, chovateľov pstruhov, pekárov, privolaná k životu entrepreneurom a gurmánom Michaelom Veselym. Ďakujeme za to.
Najlepší chlieb s masťou na svete
Najkrajšie obytné oblasti vo Weinvierteli sú pivničné uličky. Mnohý Viedenčan si tu zariadil nádherné bydlisko, poznajú sa navzájom a vinárov z okolia, ktorí ponúkajú viac než to obvyklé. Ďaleko za Weinviertel známy šťastný náhoda je vinárstvo Hannesa Seifrieda v Oberstinkenbrunne blízko Hollabrunnu, ktorého rodina spolupodieľa na podarenom umeleckom diele z vína, vínnej pivnice a záhradníctva. Ľudia z okolia sem chodia na pohárik, Viedenčania cestujú, aby si prenajali lokál za účelom veľkých slávností. K striknutému Veltlíneru, vynikajúcemu ako všetky vína tohto vinára, ktorý rád je a cestuje, prichádza konečný chlieb s masťou (Bratlfettnbrot). Šťava z pečienky z brucha a krkovičky, k tomu jemná červená cibuľa. Nie príliš odvážne je tvrdenie, že ide o tento chlieb s masťou za najlepší chlieb s masťou na svete. Aj keď si človek nájde čas prejsť pekné malé kopce a pivničné uličky okolia, dojem z tohto chleba zostáva zachovaný, človek myslí na ÖBB-Blues od Helmuta Qualtingera a na to, že často nepotrebuje viac než to správne a dobré. —
Adresy
Reštaurácie a vinárne
Laa an der Thaya
Martin Weiler
Od roku 1908 v Laa an der Thaya, rohový lokál s útulným interiérom, klasiky ako cibuľová roštenka alebo pečená bravčová pečeň tu musia byť.
weilerlaa.at
Weinstein
Majiteľ Jürgen Steindorfer pracuje hlavným povolaním ako vedúci financií v Laa an der Thaya. Jeho šik vináreň sa teší veľkej obľube, a právom. Jemná záhrada, jemné maličkosti k vínu, napríklad oškvarky alebo carpaccio z pečenej bravčoviny. weinstein-laa.at
Hanftal
Gasthaus Herbst
Mladý a zároveň tradícii zaviazaný hostinec, krásny interiér, pripojený chov jahniat.
gasthaus-herbst.at
Eggendorf am Walde
Winkelhofer
Johannes Winkelhofer čerpá svoju ponuku z vlastného poľnohospodárstva.
derwinkelhofer.at
Unterretzbach
Pollak’s Retzbacherhof
Harald Pollack vedie v bezprostrednej blízkosti hraníc jednu z najlepších adries v regióne. Nádherná záhrada pre hostí so starými gaštanmi. retzbacherhof.at
Wulzeshofen
Gasthaus Bsteh
Preslávený pre svoj guláš, a to právom, krásna záhrada so starým gaštanom.
bsteh.at
Guntersdorf
Gasthaus an der Kreuzung
Dobre vedený a zavedený vidiecky hostinec, útulné izby, rovnako aj záhrada. Tu si človek vychutná rakúsku klasiku. hausgnost.at
Mailberg
Genusswirtschaft
Boutique-reštaurácia s vynikajúcou kuchyňou aj vínnym lístkom.
genusswirtschaft-mailberg.at
Oberstinkenbrunn
Seifried
Jeden z najlepších Heurigen v okolí Viedne, adresa mimo obvyklých. Takmer všetko domáce. Maslo od Höflmaier, syr od Nuart, veľmi jemné vína. weinbau-seifried.at
Producenti
Gaubitsch
Öfferl
Zárodočná bunka pekárenského podniku, ktorý medzitým narástol do malého chlebového impéria, sa nachádza v Gaubitschi. Tu sú aj raňajky.
oefferl.bio
Stronsdorf
Helga Bernold
Na statku vedenom podľa základov Demeter sa nachádzajú Wagyus, anguský dobytok a iné. Predaj z dvora. wagyu.at
Ernstbrunn
Lilienstahl
Florian Stockinger sa usadil v prvej lige nožiarov. Manufaktúra s individuálnym charakterom. lilienstahl.at
Patzmannsdorf
Roman Haslinger
Malý poľnohospodársky podnik jedného bojovníka dodáva hydinu a jahňacie mäso aj do Viedne. freilandhuhn.at
Staatz
Zart Pralinen
Tu nevyrábajú len samotné pralinky, ale aj čokoládu, z ktorej sú vyrobené. Vznešené chápanie produktov, skvelá kvalita a férové zaobchádzanie s kakaovými farmármi. zartpralinen.at
Kellergasse Wildendürnbach
Jedna z najkrajších pivničných uličiek sa nachádza vo Wildendürnbachu, kde Sigi Stöger ponúka prehliadky vrátane olovrantu.
T 0664/134 23 07, siegfriedstoeger@aon.at
Rovnako krásne uličky s vínnymi pivnicami nájdete v obciach Roseldorf a Oberstinkenbrunn; a samozrejme v Poysdorfe a Falkensteine. Kde sú pivničné uličky, tam sa často ponúka aj víno.
Bývanie
Laa an der Thaya
ChaLAAlet
Zvláštny názov pre pozoruhodne komfortné a tiché ubytovanie. Čerstvo sprístupnené chaty sú čistučké, moderné a veľkorysé. Zásoby vína v malej chladničke sú vybrané od Weinstein v Laa. Iba pre dospelých, len krátka prechádzka k termálnym kúpeľom. chalaalets.at