O dokonalosti a korenistých slivkách
David, ten veľký, nám otvára dvere. Dlhovlasý a cool, ako sa na takmer 12-ročného patrí, nás sprevádza odmeraným krokom do kuchyne a nateraz sa rovnako pokojne ako zdvorilo drží v pozadí. Ale zvedavosť na ňom veru badať. Znovu a znovu sa objavuje v kuchyni, ochutnáva, maškrtí, nakúka do hrncov. (Úplne na rozdiel od malého brata Pauliho, ktorý na príjem potravy, no povedzme, vynakladá skôr menej času, ale to len pre úplnosť.) Áno, táto téma ho veru zaujíma, rozpráva mama Sandra neskôr nie bez hrdosti: „Dostal napríklad raz darčekom kurz varenia pre deti, to ho veľmi zaujalo.“ Čo ale, úprimne povedané, nie je žiadny veľký div: varenie, spoločenskosť, pohostinnosť, pôžitkárstvo – to všetko patrí v domácnosti Sandry Frauenberger, viedenskej radnej pre integráciu, otázky žien, ochranu spotrebiteľov a personálne otázky, k tomu, tak často, ako to prísny harmonogram dovoľuje.
Práve teraz táto drsná politička stojí vo svojej priestrannej kuchyni, mieša a krája, usrkáva z pohára vína, ochutnáva a smeje sa. Obrovský jedálenský stôl dominuje miestnosti a človek si vie vypočítať, koľko ľudí sa tu asi zmestí. „Nuž,“ vyratúva, „keď sa zídeme všetci ako rodina, vrátane všetkých detí a starých rodičov, je nás aj desať. A keďže som viac-menej jediná, kto tam varí...“ Usmieva sa popod fúzy. Variť pre osem ľudí, mieni potom, je vlastne niečo ako horná hranica. Teda, naozaj veľké varenie, inými slovami: slávnostná večera, viac chodov, vínne párovanie, perfektne prestretý stôl a – veľmi dôležité – ručne vyberaný hudobný sprievod k tomu.
Sandra Frauenberger je už dva roky členkou viedenskej vlády a tým pádom jednou z piatich žien na čele mesta. Jej politická kariéra sa začala v 18 rokoch v odboroch zamestnancov v súkromnom sektore a obzvlášť problematika žien, resp. rovnoprávnosti, bola a je pre ňu dodnes veľkou srdcovkou. Na jej domovskej stránke je k tomu samozrejme množstvo vysoko politických informácií – a fotografia k rubrike „osobne“ ju zobrazuje v kuchynskej zástere. Už ako dieťa ju zaujímalo dostať sa za toto tajomstvo, objaviť, kde vlastne býva chuť. Doma v rodine varenie nebola veľká téma. „Moja matka to úplne odmietala. U nás sa s tým nikdy nerobilo veľa námahy, skôr naopak.“ Ale bola tu tá priateľka, u ktorej doma sa varilo naozaj klasicky dobre. Tam mala spoznať, čo znamená dobré jedlo. „A tam som si už vtedy myslela, to by som chcela aj pre seba.“
Dnes vedia o Sandrinej vášni pre pôžitkárstvo predovšetkým jej priatelia. Priateľka a kolegyňa z úradu Iris Lagler, alebo aj vládna kolegyňa Sonja Wehsely, úradujúca zdravotná radná. V zriedkavých večeroch stoja ženy potom – s mužmi alebo bez nich – spolu pri sporáku a skúšajú. Napríklad recepty z nových kuchárskych kníh – jej aktuálnym knižným favoritom je mimochodom Made in Italy, bujné dielo geniálneho Taliana Giorgia Locatelliho („Grissini? Hit!“). Malú, súkromnú kuchársku knihu už Sandra Frauenberger vyprodukovala aj sama, zbierku vyberaných receptov vrátane pasujúcich hudobných tipov. „To bol vlastne vianočný darček pre priateľov a bolo nesmierne zábavné to zostavovať.“
Na tanieri sa pritom ocitá hlavne to, čo región a sezóna práve dávajú. Je to pre ňu dôležitá záležitosť, aj v politickej práci, napokon viedenské trhy spadajú do kompetencie radnej. Tak napríklad vytvorila spoločne so Slow Food Wien celkom špeciálny stánok na trhu: prvý stánok Slow Food na Karmelitermarkt, kde sú každú sobotu prítomní ručne vyberaní, vybraní rakúski producenti aj so svojimi celkom špeciálnymi regionálnymi a sezónnymi potravinami od alpského lososa cez domáce bio figy a vorarlberský syr až po panónsky šafran a zeleninové rarity.
Aj pri zostavovaní menu A la Carte kládla Sandra Frauenberger samozrejme dôraz na regionalitu a sezónnosť. Pórový koláč s vinárskym sektom je na úvod, potom polievka z červenej repy, zimný šalát so sezamovými zemiakmi, sivoň s domácimi kapustovými fliačkami a vrstvená hruška.
„Hruška alebo jablko sú jediné skladovateľné ovocie, ktoré momentálne existuje,“ hovorí takmer ospravedlňujúco, zatiaľ čo manžel Gerhard vkladá špeciálne pre dnešný večer nahraté CD. Našťastie zdieľa vášeň pre pôžitkárstvo a ako člen renomovanej architektonickej kancelárie Gerhard Roth-Frauenberger k tomu rovno sám navrhol kuchyňu.
Vo všeobecnosti v domácnosti Frauenberger-Roth – pri všetkej zábave – nejde nič bez určitého nároku na dokonalosť. Na vine je, podľa radnej, znamenie zverokruhu, ktoré jednoducho nedáva na výber: „Môj manžel a ja sme dve panny – to inak nejde.“ Prísady ležia tak úhľadne nakrájané na kocky v miskách zoradené. „To robím vždy tak – nielen keď je pri tom fotograf.“ A kuchyňa vyzerá ako čerstvo vyleštená. „To je ten problém s otvorenou kuchyňou. Tam platí jednoducho, pol hodinu predtým, než prídu hostia, musí byť všetko tip-top.“ (Osviežujúci dodatok: „Nikdy viac otvorenú kuchyňu.“)
Ak je Sandra Frauenberger potom sama hosťom v podniku, môže sa mimochodom pokojne stať, že nakukne do kuchyne, pri hľadaní profesionálnych tipov. Napríklad so Sissy Sonnleitner zavárala korenisté slivky (úžasné, tie dostaneme k syru) a vo svojej obľúbenej reštaurácii v Asolo v Benátsku – volá sa mimochodom, pasujúco pre dlhoročnú odborárku, „La Trave“, teda „Práca“ – stála s úctou vedľa bývalej kuchárky hotela Cipriani, aby pozorovala prípravu perfektného rizota.
Ak reč príde na cestovanie a jedlo, potom niet takmer zastavenia. Či už v blízkosti („Kapustové fliačky k rybe som takto prvýkrát jedla v ,Nyikospark‘ v Neusiedl.“), o niečo ďalej („Máme priateľov, ktorí si v lete občas prenajmú na pár týždňov dom v Toskánsku – a tam sa potom varí od rána do noci.“) alebo aj celkom ďaleko („Mala som pracovnú cestu do Tokia – musím povedať, že som nikdy nikde nejedla tak konzistentne tak dobre.“).
Alebo aj niekedy celkom blízko, keď si berie tipy od svojej obľúbenej predavačky zeleniny na Naschmarkte. „Opýtala som sa jej, čo mám robiť, keď hruška nie je dosť mäkká na to, aby som ju nakrájala a naplnila. A dala mi perfektný tip: uvariť vodu, vypnúť teplo a nechať hrušku päť minút v horúcej vode odstáť.“ (A len preto, že sa pýtate: Áno, tá vrstvená hruška, viď recepty v menu, bola úžasne mäkká.) Ach áno, ešte jedno: Keby niekedy skončila s politickou prácou, potom by si Sandra Frauenberger vedela predstaviť nanajvýš jednu alternatívu: vlastný podnik. A to nás teraz vlastne vôbec neprekvapuje.