Text: Michael Prónay · Fotografie: Philipp Horak
Erwin Sabathi má svoje vinohrady na juhostajerskom Pössnitzbergu. Južné Štajersko je predsa známe vinohradníctvom, ktoré sa prakticky výlučne odohráva na kopcoch. Ako sa tam zakladajú vinohrady? „Za čias monarchie bolo terasové vinohradníctvo v Štajersku normou. Medzitým sa však systém radov viniča, ktoré sa zakladajú v spádnici, presadil takmer úplne.“ Výnimky s terasami existujú napríklad ešte v Kitzecku. Prečo spádnica? „Pôda na Pössnitzbergu je opuka. Je pre terasové vinohrady zásadne nevhodná, pretože by sa svahy zosúvali.“ Takže sa pracuje smerom hore-dole, s relatívne veľkými rozstupmi medzi radmi, aby sa dalo pracovať s traktorom. S traktorom na strmom svahu? Otázka sa núka okamžite: „Až do 50, 55 % sklonu svahu to ide aj traktorom, pri strmších polohách potrebujete špeciálne traktory.“ Erwin Sabathi však kladie dôraz na to, aby dodal: „Všetky naše traktory a samohybné pracovné stroje majú záchytnú brzdu: stlačením tlačidla sa do zeme zapustí kotva, ktorá traktor drží.“ Je to nevyhnutné? „A ako! Na strmom svahu je veľké riziko pádu, sekunda nepozornosti môže viesť ku katastrofe – čo sa, žiaľ, stále znova deje.“
Je víno na svahu lepšie? „No samozrejme, pretože uhol dopadu slnečného žiarenia sa čoraz viac blíži k 90 stupňom, vinič dostáva podstatne viac slnečného žiarenia než na rovine.“ A ak ide o kotlinovú polohu – čo je v Štajersku časté a na Pössnitzbergu takisto – potom „vznikajú enormne vysoké teploty, ktoré akumulujú kamene na Pössnitzbergu a zmierňujú veľmi chladné noci.“ Vinár je hrdý aj na život vo svojej špičkovej polohe: „Sme región s najhustejším výskytom drobných plazov, hadov a podobne. Jašterice zelené tu možno vidieť takmer denne.“
V akej výške ležia vinohrady? „Najlepšie polohy sa nachádzajú v 400 metroch nad morom, pričom pre Pössnitzberg platí opäť výnimka: Tam vinohrady siahajú až do 540 metrov, teplotné skoky sú tam hore senzačné. Nadmorská výška nás chráni aj pred vlhkosťou rosy, s ktorou by sme na rovine museli neustále bojovať.“
Ako vyzerá rozdelenie strmých svahov? „Na Pössnitzbergu máme 21 hektárov, 20 z nich s 50 % a vyšším sklonom.“ Najstrmšia poloha? „Máme jeden hektár so 70 % sklonom svahu – tam sa už ale všetko robí len ručne.“
U Williho Sattlera „vlastne existujú len strmé svahy. Sú to mimoriadne priaznivé polohy s expozíciou na juhovýchod až juhozápad.“ Prečo je tam potrebná priazeň? „Celkom jednoducho: klimaticky sme dosť chladná oblasť a navyše dosť vlhká, s 800 až 1 200 mm zrážok ročne. Subtropické fázy sa v lete vyskytujú občas.“ Čo to znamená v praxi? „Musíme sa extrémne snažiť o dobré dozrievanie hrozna. Dobré hrozno potrebuje najlepšie polohy, a to sú práve tie najstrmšie.“ Navyše: „Neexistuje žiadny patent na to, ako hrozno najlepšie dozreje, pretože priebeh počasia je každý rok iný.“ Čo ešte prichádza do úvahy: „V strmých svahoch je práca a priori ťažšia než na rovine a navyše je strojové obrábanie extrémne obmedzené, keď je pôda mokrá, čo sa stáva pomerne často.“ Aj tu sa vinohrady zakladajú v spádnici, čo mimochodom vytvára celkom zvláštnu termiku: „Máme málo vetra, slnko vyhrieva svah, to dáva teplý vzostupný prúd, ktorý vinič aj pôdu rýchlejšie vysuší – to nás odlišuje od iných vinohradníckych oblastí.“ Pretože napriek mnohým zrážkam zostáva život krov v harmónii, aj bujnosť je tým zabezpečená. Vidí ešte jeden ďalší rozdiel medzi pestovaním v spádnici a na terasách: V južne orientovaných polohách dostáva vinič v spádnici slnko celý deň, zatiaľ čo na terase strana krov orientovaná k svahu vidí slnko sotva.“
Willi Sattler kladie veľký dôraz na trvalé zatrávnenie radov viniča: „Život v pôde je dôležitý a veľmi diverzifikovaný, systémy zatrávnenia sa neustále ďalej vyvíjajú a zlepšujú, podporujú tvorbu humusu.“ Čo k tomu patrí: Hmyz má vďaka tomu svoj vlastný životný priestor, „a nie práve vo viniči“. Ako vôbec neexistujú žiadne patenty na vinohradníctvo: „Len jeden príklad: Naše pôdy sú veľmi priepustné, to je u nás super, ale v suchých vinohradníckych oblastiach by to bola katastrofa.“
Ilse Mayer na Geyerhofe v Oberfucha južne od Kremže nemá naozaj strmé polohy – v zmysle, že by boli terasované tak, že by boli neprejazdné traktorom; ale veľmi dobre kopcovité alebo svahové polohy: „Väčšina je naklonená na východ k Dunaju, máme však aj čisto južné polohy ako Goldberg a Kirchensteig.“ Pôda na Goldbergu je hollenburský zlepenec, svah je terasovaný a svahy medzi terasami ležia vinárke na srdci rovnako ako samotné kry viniča: „Rastú tam kríky, stromy a tráva, ktorá sa raz alebo dvakrát ročne kosí.“ Terasy sú založené tak, že majú aj mierny sklon svahu, „to zabraňuje hromadeniu chladu a bráni vzniku mikroklímy, ktorá podporuje hubové ochorenia“. Stromy a kríky sú veľmi dôležité, a to „ako útočisko pre užitočné organizmy“. Rady viniča sú zatrávnené a kto pozná Ilse Mayer ako bio-vinárku, vie, že si presne preverila zoznam rastlín, ktoré potrebujú málo vody („Veď máme len asi 450 mm zrážok ročne.“): ďatelina plazivá, pohánka, ľaničník a facélia. Ako si Goldberg vinárku vôbec získal: „Je to kotlinová poloha z extrémne chudobného zlepenca, ktorá sa neskutočne vyhrieva, sucho je tam aj tak, ale napriek tomu, 60-ročné kry viniča korenia tak hlboko, že ani v extrémnych prípadoch nemusíme zavlažovať.“
Že svahové polohy majú v porovnaní s rovinou svoje výhody, je tiež jasné: „Predovšetkým pri jarných mrazoch môže studený vzduch odtiecť, čo na rovine nie je prípad. Navyše je intenzita slnečného žiarenia a jeho trvanie vyššie.“ Avšak je si jednej veci celkom vedomá: „Ak to pôjde s klimatickou zmenou takto ďalej, môže sa stať, že možno tie polohy, ktoré sú naklonené na severovýchod, budú z dlhodobého hľadiska pre Veltlínske zelené výhodnejšie.“ Dostatočnú rezervu má pre tento prípad aj tak: „Raz sme to vyskúšali, predtým to boli polia a marhuľové sady.“ Pričom klimatickú zmenu zďaleka nevidí a priori negatívne: „Som vždy pozitívna a optimistická, žijeme s prírodou a z prírody, je súčasťou nášho povolania, že musíme reagovať na klimatické zmeny. Nariekanie a strach ničomu nepomôžu. Som vinárkou už 25 rokov a stále to každý rok išlo tak, že sme boli s vínami skutočne spokojní.“
Wachau je určite najznámejšia oblasť strmých svahov v krajine. V Dürnsteine stretávame Romana Horvatha, výkonného riaditeľa „Domäne Wachau“, ako sa niekdajšie „Vinárske družstvo Wachau“ teraz už celkom oprávnene volá. „Spracovávame hrozno z celkovej plochy vinohradov 440 hektárov, tým sme s úplnou istotou najväčším spracovateľom strmých svahov a terás v Rakúsku. Asi dve tretiny našej plochy vinohradov sú svahové polohy, polovica z nich strmé a teda terasované.“ Pričom terasy vôbec nie sú bezproblémové: „Sú to často chudobné, na humus chudobné pôdy, tam sa najmenší vodný stres okamžite prejaví na kvalite.“ Ale ak kvalita sedí, „potom existujú typické, povedal by som pre znalca hodnotnejšie vína, ktorých štylistika je určená mineralitou a pevnosťou.“
Aj z hľadiska výnosov ležia terasy výrazne pod vinohradmi na rovine alebo na plochých svahoch: „Dole zberáme pri Veltlínskom 9 000 kíl na hektár, na terasách je to v priemere 4 000 pri Rizlingu, 5 000 pri Veltlínskom.“ Pričom netreba zabúdať, že náročnosť práce na terasách je výrazne vyššia.
Roman Horvath poukazuje aj na faktor, ktorý netreba podceňovať, že terasy sú podopierané suchými kamennými múrmi: „To je celkom rozhodujúce pre terroir: Existuje tam vlastná mikroklíma (vonku horúco, vnútri chladno), flóra a fauna (hmyz a drobné plazy) majú svoj životný priestor, aj dažďová voda môže ľahko odtekať.“
Že vína zo strmých svahov musia mať vyššiu cenu, je logické, avšak: „Sú to v konečnom dôsledku vína pre veľmi zainteresovaného konzumenta vína a špičkovú gastronómiu, pre jednoduchého konzumenta je to kvôli cene ťažké.“ A ako teda zaobchádza so svojimi zákazníkmi? „Keď prídu obchodní partneri alebo importéri, tak im samozrejme ukážeme krajinu a pivnicu, ale potom sa ide cez vinohrady hore na kopec, tam na vlastnom tele pocítia, keď dorazia na našu vyhliadku, čo znamená práca tu, že vinohradníctvo je tu extrémne namáhavé a náročné. Niečo také sa z regálu neprenesie, tam musí človek byť na mieste.“
Aj v otázke ceny hrozna Horvath dôsledne premýšľa: „V posledných rokoch sme ju strojnásobili, ale napriek tomu neustále pracujeme na zlepšení príjmov vinárov, pretože koniec koncov je vinohradníctvo na strmých svahoch poznávacím znamením nášho regiónu.“
Rudi Pichler vo Wösendorfe, situovanom na polceste medzi Weißenkirchenom a Spitzom, žije (a miluje) svoj pôvod. „Strmé svahy majú vo Wachau dlhú tradíciu, pretože vinohradníctvo sa prevádzkovalo len na terasách. Dole to boli hlavne ovocné sady.“ Zdôrazňuje aj úlohu cirkvi, ktorá svojho času terasy zakladala: „Bola jednoducho dominantná na trhu. Pred 300 rokmi mala Wachau trikrát toľko plochy vinohradov než dnes.“ Ako došlo k zlomu, pretože na niektorých terasách stoja, podľa Pichlera, „viacstoročné lesy“? „Mnísi prevádzkovali intenzívne vinohradníctvo tak dlho, kým sa nenaučili variť pivo.“
Ale má aj vysvetlenie pre to, prečo terasy dodávajú lepšie víno: „Vlani boli robené vedecké analýzy pôdy, ktorých výsledkom bolo, že pôdy na terasách vykazujú pre vinohradníctvo absolútne senzačnú kvalitu.“ A tak sa Rudi Pichler (v združení s podobne zmýšľajúcimi) pustil do revitalizácie extrémne zanedbaných a zdivočených starých krov Veltlínskeho v polohe Ried Achleiten. „To bol jeden z najnapínavejších momentov v mojom vinárskom živote vôbec, sú to 60-ročné kry, ktoré dávajú jednoducho iné víno než 15-ročné. Víno je skutočne fascinujúce.“ Takže: „Ak má človek zdravé, skvelé pôdy, ktoré boli po stáročia venované vinohradníctvu, potom má najlepšie predpoklady pre veľké vína.“ To by ospravedlňovalo aj výrazne vyššiu náročnosť práce: „V porovnaní s polohami zjazdnými traktorom sa náročnosť práce zvyšuje o faktor 5 až 8 – ale táto jedinečnosť mikroklímy a života v pôde, to je to, čo robí vinársky život.“ Pričom skúsenosť logicky pomáha, keď ide o rozhodnutie o výbere odrôd pre určité polohy: „Rizling má najviac kameňov, najhlbšie pôdy svedčia Veltlínskemu, tie najhorúcejšie Rulandskému bielemu.“
Franz Josef Gritsch v Mauritiushofe v centre Spitzu vedie vinárstvo už v siedmej generácii. Prirodzene, značná časť krov stojí na strmom svahu, „z toho asi dve tretiny na strmých svahových terasách, na ktorých nie je možný žiadny zásah strojov“. Aj on poukazuje na to, že vinohradníctvo tu bolo skôr založené omnoho plošnejšie, vinohradnícke terasy – dnes zalesnené – existovali až do výšky 500 metrov nad morom. Najnovší zlom kladie do 50./60. rokov: „Vtedy prišli traktory a tým sa vinohradníctvo presunulo zo svahov smerom k rovine, kde predtým boli polia a lány, napríklad kukurica.“ Pretože: „Definícia kvality vtedy neexistovala, cena za kilo bola jednotná, jedno odkiaľ hrozno pochádzalo. Tak si rodinné podniky povedali: Kúpime traktor a vysadíme vinič na rovine.“ Vtedy bolo vinohradníctvo na Atzbergu – ktorého revitalizácii sa vinár dnes intenzívne venuje – úplne opustené.
Vinár poukazuje aj na citlivosť viniča na sucho: „Až pred 15 rokmi nebola na Singerriedeli prakticky žiadna nová výsadba, pretože: jeden suchý rok a mladé výsadby sú zničené.“ So zavlažovaním to bolo potom – aj v mnohých iných polohách – podstatne lepšie.
Prirodzene, Wachau je z ekonomického hľadiska dnes na tom oveľa lepšie než pred niekoľkými desaťročiami: „Špičkoví vinári dosahujú dobré ceny, vinárska žurnalistika celosvetovo uznáva našu kvalitu.“ Ale existujú aj trpké chvíle: „Hlbšie v Spitzer Graben je mnoho vinárov, ktorí sami nespracúvajú, dodávajú hrozno družstvu, ale cena za čistú ručnú prácu sotva pokrýva náklady.“ Čo vedie k tomu, že sa stále znova opúšťajú polohy: „Pretože ani známe vinárske mená nemôžu kúpiť všetko, čo tam rastie.“
Pričom Gritsch sa tiež pridáva k chvále strmých svahov: „Samozrejme, v strmých svahoch sa dajú robiť úplne iné vína než v hnedej pôde na rovine. Čím chudobnejšia pôda pri Rizlingu, tým lepší prejav ovocnosti. Naše vína sú medzinárodne videné ako produkt medzery na trhu, tam môžeme zaujať len špičkovou kvalitou.“ Čo má za následok: „Vôbec si neviem predstaviť, že by bolo možné obstáť na medzinárodnom trhu bez Tausendeimerbergu alebo Singerriedelu.“
Zdroje nákupu
Domäne Wachau
www.domaene-wachau.at
Geyerhof
www.geyerhof.at
FJ Gritsch Mauritiushof
www.mauristiushof.at
Rudi Pichler
www.rudipichler.at
Erwin Sabathi
www.sabathi.com
Sattlerhof
www.sattlerhof.at