Text od Helgy Baumgärtel Foto: Gerd-Krauskopf
Hudba nepozná hranice. A tak je aj v nemeckých krajinách tento hit od Petra Alexandra stále prítomný:
„Keď boli Čechy ešte s Rakúskom, pred päťdesiatimi rokmi, pred päťdesiatimi rokmi…“ V hlave mi stále znie jeho nádherný belcanto, ako pokračoval: „Keď Čechy a aj Morava už k nám nepatria. Tak predsa mnohí ľudia myslia na ten čas…“
Čistá nostalgia! Pre mňa je čas pozrieť sa, ako to dnes vyzerá medzi Viedňou, vinárskou oblasťou Weinviertel, plus samozrejme Čechami a aj Moravou…
Ideme na to! Začal som severne od Viedne v pôvabnom Weinvierteli. Drobné mestečko Mailberg charakterizuje mohutná baroková hradná pevnosť maltézskych rytierov, ktorú má rytiersky rád v držbe už od roku 1146. V nádherne zrenovovaných historických múroch sa dnes nachádza intímny, elegantný malý zámocký hotel. A v hradnom väzení sa nachádza jedna z najkrajších vinoték v krajine. K tomu hostinskí na malebnom hradnom nádvorí alebo v zámockej pivnici podávajú napr. kapustové rolky s kapustou z domácej bioprodukcie, smotanové vnútornosti (Rahmbeuschel) alebo dusené jahňacie stehno. Jednoducho skvelé. A samozrejme sa tu konajú aj svadby, krstiny a podujatia každého druhu.
Hlavným lákadlom je však vinotéka, v ktorej sa dnes nachádzajú vína od tuctu vinárov z Weinviertelu. 47 hektárov hradných viníc však od roku 1969 obhospodaruje rodina Laurenz Moser v Rohrendorfe. Obzvlášť mi chutil jemný „Malteser Brut Sekt“ a krásna červená cuvée z Cabernet Sauvignon a Merlot s názvom „Kommende Mailberg“. Tie sú k dispozícii dokonca až do ročníka 2002.
Cesta pokračovala malebnou krajinou Weinviertelu s jej zelenými vinohradníckymi pahorkami, pretkanými cyklotrasami. A v každej dedinskej uličke zdraví aspoň jeden „Heuriger“ (vináreň).
Po prekročení otvorenej hranice sú cesty len o niečo hrboľatejšie. Avšak aj komunikácia. Po nemecky sa tu takmer vôbec nehovorí. Niet divu vzhľadom na bolestivú politickú minulosť. Starší obyvatelia vedia, samozrejme, po rusky, mladší hovoria po anglicky. Ale víno nepotrebuje tlmočníka…
Valtice. Bývalý Feldsberg. Táto „perla južnej Moravy“ je pekne zrenovovaná, korunovaná mohutnou barokovou rezidenciou Lichtenštajnovcov z prvej polovice 18. storočia.
Za návštevu v týchto múroch stojí „Salón vín Českej republiky“ so svojimi 100 národnými ocenenými vínami, s prehliadkami, degustáciami – na vyžiadanie vo všetkých európskych jazykoch. Vinohradníctvo v Čechách a na Morave siaha až do čias Rimanov. A pri najlepších klimatických podmienkach na Morave – ktorá dnes nesie pekný názov Moravia – nájdete celú paletu bielych vín: od Chardonnay po Rizling, od Sauvignon blanc po Rulandské biele.
PS: Bývať sa dá dokonca aj v kniežacej lichtenštajnskej rezidencii, v „Zámockom hoteli Hubertus“ s výhľadom na nádhernú architektúru.
Rytierske rády boli priekopníkmi vinárskej kultúry. A preto moja historická prehliadka pokračuje ešte 27 kilometrov ďalej až do sídla Templárskeho rádu, ktorý tu, v dnešných Čejkoviciach, postavil už v roku 1248 mohutnú pevnosť, ktorú, podpivničenú kilometrami klenbových chodieb, mohli rytieri prejsť dokonca cvalom na koni. Rytiersky rád už neexistuje. Ale pivnice a okolitá vinárska krajina sa využívali a využívajú – vyše osem storočí Habsburgovcami – až dodnes.
Mimochodom, je príjemné vedieť opäť hovoriť po nemecky s hostiteľom priľahlého „Hotel Zámek“, Radekom Červenkom, ktorý svojich hostí nielen vynikajúco hostí, ale ich tiež láka na cyklotúry a golf a pozýva do svojej vinotéky, ktorú prevádzkuje so svojím bratom (ktorému patria tri hektáre Tramínu, Muškátu a Rulandského).
Povinnosťou sú pre nás, samozrejme, obrovské podzemné vínne pivnice templárskeho rádu – „Templářské“ – na druhej strane ulice. Trochu unavený po prehliadke v mojich sedemmíľových čižmách – veď som nemal k dispozícii koňa – je tu môj špeciálny výber: úžasný suchý Sauvignon neskorý zber „Gold Collection“, „Frankovka“, veľmi lacný ovocno-aromatický Frankovka modrá, a na záver sladké Rulandské biele ľadové víno.
A teraz sa môžete vy a naša stará hviezda Peter Alexander vydať na cestu do…
Tu je tretia sloha: „Trochu Viedeň, trochu Brno, no, je v tom dobrý mix.“
Voilá – a do Brna to teraz ide priamo necelých 70 kilometrov po diaľnici…
Môj vínny nos som však nasmeroval iným smerom. Tam, kde, mimochodom, Peter Alexander kedysi zmaturoval: do Znojma, vysoko nad brehom rieky Dyje. Tu síce nesídli žiaden rytiersky rád, ale s kláštorom Louka (Klosterbruck) je to vinárske eldorádo Česka. Postavený v roku 1190 premonstrátskymi mníchmi, jeho nádherné biele vína boli žiadané v celej strednej Európe.
Dnes jazdí veselý turistický vláčik hore ku kláštoru, v ktorého chladných pivniciach leží milión fliaš. A vo vinotéke sú, samozrejme, všetky variácie od Muškátu po Veltlínske zelené.
Vtipný je nápad, že si človek môže uložiť „svoje“ znojemské víno do boxu vinárskeho archívu v moravskej pivnici v blízkom Šatove. Existuje už 1 400 takýchto boxov. Všetky obsadené. Ďalších 200 sa práve stavia.
Je pekné, že sa po komunistickej nútenej prestávke oblúk kvalitného vína opäť uzatvára k časom…, keď boli Čechy ešte s Rakúskom…
Informácie
www.schlosshotel-mailberg.at
www.lenzmoser.at
www.salonvin.cz
www.hotelhubertus.cz
www.hotelcejkovice.cz
www.vinarnacejkovice.cz
