Od Andrey Karrer Ilustrácie Peter Jani
Traditionalisti a modernisti budú na otázku, ako vyvolať pôžitok z jedla v 21. storočí, pravdepodobne odpovedať rozdielne. Možno očakávať úplne nové jedlá, pokiaľ neexistujú žiadne nové zvieratá alebo ovocie či nová zelenina? Nemyslím si. Bude určite ťažké vytvoriť pokrmy, ktoré sú chuťovo také nové, že by sa dalo o nich povedať, že sme ich takto ešte nikdy nejedli.
Túto vysokú požiadavku určite spĺňa kuchársky štýl označovaný ako molekulárny, ktorým sa preslávil Ferran Adrià. Táto kuchyňa, ktorá – áno, takmer neúctivo – spochybňuje všetko doterajšie, ktorá prináša na stôl horúce ľadové, zohrieva studené, skvapalňuje pevné, kryštalizuje tekuté, ktorá sa takmer artisticky hrá s penami, želé a emulziami, ktorá radikálne odcudzuje a pritom vytvára niečo nové, stavia klasickú Haute Cuisine takpovediac na hlavu. Prekonáva tradíciu a vytvára ilúziu – ako v umení trompe l'oeil – u stravníka tým, že oko signalizuje niečo iné, než čo neskôr vníma podnebie. Niet pochýb, Adrià, mág textúr, sebavedome a odvážne vo svojej reštaurácii El Bulli pri Barcelone vytvoril skutočne novú kuchyňu: známe jedlá a produkty sa rozložia na jednotlivé súčiastky, analyzujú, v ich textúre úplne zmenia a vytvarujú do inej formy, konzistencie a teploty na úplne nové pokrmy. Z bazy a melónov vzniká falošný kaviár, z olivového oleja vznikajú cukríky, z tekutín sa vyrábajú farebné kocky a slávna „horúca zmrzlina“ sa pri ochladzovaní v ústach roztopí. Kuchárske umenie na najvyššej úrovni.
Je červená repa stále červenou repou alebo zemiak stále zemiakom, keď jedno stuhne na penu a druhé sa servíruje tekuté alebo sa hosťovi podáva dokonca ako nitročervené guľôčky pod dymiacimi oblakmi, s láskavým odporúčaním, aby nechal pokrm efektne prasknúť medzi jazykom a podnebím?
Molekulárna gastronómia rozdeľuje spoločnosť dosť ostro. Jedni ju oslavujú ako epochálny skok vo vývoji kuchyne. Iní reagujú zhrozene na zámerné odcudzenia.
Ako je to teraz s „banálnymi“ hranolkami? Dajú sa hranolky „vyprážať“ aj v dusíku, resp. môžu sa postarať o molekulárne chuťové explózie?
„Na vyprážanie v dusíku sa hodia potraviny, ktoré vďaka šokovému mrazeniu pri –196 °C menia svoju textúru, resp. skupenstvo, napríklad chrumkavá šalátová uhorka, ktorá sa stáva elastickou a mäkkou,“ vysvetľuje trojčapicový šéfkuchár Heinz Hanner z Mayerlingu s preňho typickým šibalským úsmevom. „Klasické hranolky sa však v dusíku pripraviť nedajú, pretože zemiak je svojou konzistenciou tvrdý, v dusíkovom kúpeli sa z neho odčerpá voda, stáva sa krehkým a následne zamrzne ako voda. Hranolky by boli na podnebí skutočne kryštalické a tvrdé – možno si to predstaviť tak, ako keď necháte v ústach roztopiť kocku ľadu.“ Hanner v tom istom dychu prezrádza, ako by to však mohlo fungovať: „Dalo by sa pripraviť niečo ako zemiakové pusinky: uvariť zemiaky a spolu so smotanou, olivovým olejom alebo maslom (ale málo!) ako druh pyré prepasírovať cez sito do fľaše Isi. Nasadiť bombičku, nastriekať na polievkovú lyžicu a v dusíkovom kúpeli pri –196 °C ‚vypražiť‘ – žiadna mágia. Dokáže to každý. Pretože keď sa vzduch takpovediac stlačí do peny, umocní sa vlastná chuť. Chuť v podstate exploduje na vzduchu, preto sa aj pri mnohých pokrmoch molekulárnej kuchyne hovorí o chuťových explóziách na podnebí.“
Trochu citu pre teplotu potrebujete aj pri klasickej príprave zemiakových tyčiniek: tajomstvo naozaj vydarených hranoliek je totiž dvojnásobné vyprážanie v rastlinnom tuku (v Belgicku v čerstvom hovädzom loji; len ten dodá tyčinkám arómu pripomínajúcu lieskové oriešky, zatiaľ čo olej pôsobí neutrálne). Ako zemiaky by ste mali použiť múčnatú odrodu, ako je Bintje alebo Agria, a krájať ich čo najčerstvejšie: priemer 13 milimetrov sa považuje za ideálny, minimálne by to malo byť 11. V prvom olejovom kúpeli sa hranolky jemne varia pri teplote maximálne 140 °C. Akonáhle po asi piatich minútach tichého vrenia vyplávajú na povrch, vyberú sa z tuku a dôkladne osušia papierovou utierkou. Po asi polhodinovom chladnutí (môže to trvať aj dlhšie) sú pripravené na druhé kolo, ktoré prebieha tri až štyri minúty pri teplote okolo 170 °C. Teraz by mali byť hranolky chrumkavé a zlatohnedé.
Dvojfázová metóda má zmysel. V prvom kúpeli sa zemiakom odoberie veľká časť vlhkosti. Varia sa bez toho, aby zhnedli, takže ich vnútro neskôr na jazyku rozplýva ako krémové pyré. O chrumkavosť a zlatožltú farbu sa napokon postará druhé vyprážanie. Potom necháte hranolky pripravené à la minute krátko odkvapkať, skôr než ich osolíte a naservírujete. Belgičania mimochodom radi kombinujú svoje hranolky s kyslými mušľami, natvrdo uvareným vajcom, omáčkami a pikantnými prílohami, nakladanými uhorkami, duseným mäsom, fašírkami alebo cervelátou. Že hranolky chutia naozaj dobre až po druhom tepelnom šoku, teda zvonku chrumkavé a vnútri mäkké, potvrdili potravinárski výskumníci na anglickej Leeds University. Hranolky, ako konštatovali vedci triezvo, sú po prvom vyprážaní skutočné „primitívy“. Až v druhom kole vyvinuli typickú komplexnú chuť s až deviatimi základnými zložkami, ako je karamel, kakao, zemitý zemiak, syr, cibuľa, kvety – a teplá žehliaca doska, nech už si pod tým predstavíte čokoľvek. Oveľa prozaickejšie sa k hranolkám vyjadril Heinrich Böll, básnik a laureát Nobelovej ceny za literatúru: „Požehnaní tí, ktorí môžu jesť rukami.“
…vynára sa otázka, či ide pri toľkej avantgarde o trend s budúcnosťou, alebo či by väčšina hladných gurmánov radšej nechcela zahryznúť do niečoho, čo v ústach chutí tak, ako to vyzerá, teda do chrumkavých hranoliek.
História hranoliek
Aj skúsení fritológovia musia pri otázke, kto, kedy a kde dostal ako prvý nápad nevariť ani nepiecť zemiaky vcelku, ale nakrájať ich na tyčinky a vyprážať v horúcom tuku, kapitulovať. Francúzi, ktorí nikdy nezaváhajú, keď ide o gastronomické nároky, tvrdia, že tyčinky sa prvýkrát vyprážali počas Francúzskej revolúcie okolo roku 1789 pod parížskymi mostmi a do histórie vstúpili ako „Pommes Pont-Neuf“, takpovediac ako pocta mohutným pilierom slávneho mosta Pont-Neuf. No aj Američania si nárokujú tento pokrm pre seba. V roku 1853 mal George Crum ako kuchár noblesnej Moon Lake Lodge v Saratoge v štáte New York servírovať k steakom pečené zemiakové plátky, až kým ich jeden hosť nereklamoval ako príliš hrubé a nevrátil ich. Crum nato nakrájal tenšie plátky. Keď boli hosťovi, údajne železničnému magnátovi Corneliu Vanderbiltovi, stále príliš sýte, nakrájal kuchár plátky na milimeter tenko, vypražil ich – a hľa, hosť bol nadšený. Odvtedy boli „Saratoga-Chips“ v ponuke na jedálnom lístku. Tento príbeh však koliduje s verziou, v ktorej si gurmánsky americký prezident Thomas Jefferson po ceste cez Francúzsko už v roku 1802 nechal pripraviť jedlo s názvom „Pommes de terre frites à cru en petite tranches“.
Možno na týchto pekných anekdotách niečo je, ale pravdepodobne patrí Belgičanom gastronomická zásluha, že hranolky viac-menej vynašli. To podkladá historik Jo Gérard (1919–2006) s poukázaním na rodinnú kroniku z roku 1781: „Obyvatelia Namuru, Andenne a Dinantu sú zvyknutí chytať malé rybky z rieky Máza, aby si prilepšili každodennú stravu. Tie sa pečú v horúcom tuku. Keď v zime voda zamrzne, krájajú zemiaky do tvaru rybičiek alebo figúrok a vyprážajú ich rovnakým spôsobom. Pamätám si, že tento zvyk existuje už asi 100 rokov…“ Podľa toho by sa hranolky pripravovali už okolo roku 1680 v dnešnom Flámsku. Pôvodné zimné jedlo sa stalo populárnym v celom Belgicku, teraz sa už ani v lete nikto nechce vzdať „Pommes de terre frites“.
Vyprážané nitro zemiakové beignety s omáčkou z čokolády a olivového oleja, krémom z citrónovej verbeny a kaviárom zo sivona
Ingrediencie pre 4 osoby
Nitro zemiakové beignety:
200 g zemiakového pyré*
3 bielka
Štipka soli
Omáčka z horkej čokolády a olivového oleja:
3 PL najlepšieho ovocného olivového oleja (napr. Nr. 1 od Veronelli)
1/16 malej červenej čili papričky
2 g zázvoru, ošúpaného a nakrájaného na malé kocky
50 g vysokokvalitnej horkej čokolády (minimálne 70 % podiel kakaa)
1 štipka soli Maldon
Kaviár zo sivona s krupicou z lieskovoorieškového oleja:
70 ml lieskovoorieškového oleja
125 g kaviáru zo sivona
2 PL chrumkavých opečených strúhaniek z čierneho chleba
1 štipka soli Maldon
Krém z citrónovej verbeny:
2 g citrónovej verbeny, otrhanej
3 PL kyslej smotany, hladko vymiešanej
Soľ, biele korenie
Šťava z 1/4 citróna
na ozdobenie 4 vrcholky lístkov verbeny (zamrazené v dusíku)
Nitro zemiakové beignety: Vlažné zemiakové pyré zmiešajte s bielkami a soľou, naplňte do fľaše Isi, splyňte bombičkou a silno pretrepte. Nastriekajte nok na polievkovú lyžicu a vypražte ho v dusíkovom kúpeli pri –196 °C nakrátko (podľa veľkosti noku 10–30 sekúnd), pričom nok dvakrát otočte pomocou lyžice, potom vyberte.
Upozornenie: Konzistencia by mala byť zvonku zamrznutá a chrumkavá, vnútri ešte krémová a vlažná (podobne ako pusinka).
Omáčka z horkej čokolády a olivového oleja: Čili papričku a zázvor zohrejte v olivovom oleji na asi 35 °C a nechajte v ňom 30 minút lúhovať, sceďte. Čokoládu za stáleho miešania rozpustite v oleji a ochuťte soľou Maldon.
Kaviár zo sivona s krupicou z lieskovoorieškového oleja: Lieskovoorieškový olej naplňte do fľaše Isi, splyňte dvomi kapsulami a nastriekajte do dusíkového kúpeľa. Zmrazenú krupicu z lieskovoorieškového oleja vyberte a skladujte v mrazničke. Tesne pred servírovaním zmiešajte s kaviárom zo sivona a chlebovými omrvinkami, ochuťte trochou soli Maldon.
Krém z citrónovej verbeny: Lístky citrónovej verbeny vyprážajte v dusíku 5 sekúnd, vyberte, rozdrvte a vmiešajte do kyslej smotany. Dochuťte soľou, korením a citrónovou šťavou.
Servírovanie:
Do stredu taniera nalejte vždy 1 PL omáčky z horkej čokolády a olivového oleja, na to položte nitro zemiakový beignet, ozdobte krémom z citrónovej verbeny a kaviárom zo sivona s krupicou z lieskovoorieškového oleja a dozdobte zamrazeným lístkom verbeny.
*klasicky pripravené, ochutené len soľou, štipkou muškátového orieška a citrónovou šťavou, ale bez pridania veľkého množstva masla.
Adresy
Restaurant Hanner
2534 Mayerling 1
Tel.: +43/(0)2258/23 78
www.hanner.cc
Maison Antoine
Place Jourdan 1
1040 Brusel (Etterbeek)
Tel.: +32/2/230 54 56
Tu sa servírujú hranolky s „Sauce tartare maison“ podľa receptu starej mamy, pozostávajúcej z majonézy, nasekanej cibule, cesnaku a petržlenovej vňate.