A-La-Carte

Wild at Heart

Kto si myslí, že biele vína fermentované na šupkách nie sú nič iné ako prchavý, oranžový nezmysel, toho vyvedie z omylu vinár z regiónu Weinviertel Leo Uibel.


Leo Uibel vizuálne zodpovedá tomu, čo si človek bežne predstavuje pod pojmom hipster. Nosí okrúhle okuliare, typickú, aj keď medzitým úhľadne zastrihnutú bradu a nikdy sa neobjaví bez šiltovky. Na jeho tričku sa často vynímajú nápisy, ktoré ležérne oznamujú jeho morálne presvedčenie alebo príslušnosť – „Rage the Maschine“, alebo „Junge Wilde“ – vyznanie ručnej práci vo vinohrade, vinárska názorová skupina a iné odkazy. Tak ako vyzerá, by mohol pochádzať aj z Berlína alebo Sydney – v skutočnosti je zo Ziersdorfu, malej dedinky v najhlbšom Weinvierteli. Ale vinár nemá v sebe nič hrané ani okato extravagantné, ako by sa od hipstera dalo čakať. Je otvorený a zhovorčivý, klbko energie s presnými predstavami, pevne na zemi a predsa plný vízií. Napriek strednému veku si zachoval svoje divoké srdce, ktoré sa s obľubou odhaľuje v rovnako divokých vínach: biodynamických – naturálnych a občas oranžových. Žiadne lacné záležitosti, ale seriózna vec. Žiadna senzorika pripomínajúca kozín ani pach octu. Biele vína fermentované na šupkách, ktoré nič nepredstierajú, nič nezakrývajú, skôr podčiarkujú existujúce špecifiká.

Keď bol mladý, nikdy nechcel byť vinárom ako jeho otec. Vína, tak ako sa vtedy vyrábali, mu nechutili – nerozumel myšlienke, ktorá za tým stála. Takže nechal Ziersdorf za sebou, vybral sa do sveta a potom zostal nejaký čas visieť vo Viedni – v kancelárskej práci. Domov chodil len vtedy, keď otec potreboval pomoc vo vinárstve. Až keď sa vinárska scéna stala pestrejšou, rozmanitejšou, jednoducho divokejšou, keď prvé naturálne vína dorazili aj do Rakúska, vycítil šancu. V roku 2007 založil spolu so svojou manželkou Michaelou vlastný podnik v starom dvore, ktorý zrekonštruovali. Otcove vinohrady sa krátko nato začali obrábať už len biologicky, od roku 2018 biodynamicky – v pivnici sa prísne vyhýbajú akýmkoľvek zásahom. Uibel vlastní len 7,5 hektára viníc, viac ani nechce.

Možno Leo Uibel prišiel na scénu preto, aby ukázal, aký rozmanitý je Weinviertel, aký drobný, s tými najrozličnejšími klimatickými a geologickými podmienkami, ktoré formujú vína. Celkom určite je však
poháňaný snahou vyťažiť z jeho polôh nespočetné fazety Veltlínskeho zeleného.

Obrázok hore: Biodynamické obrábanie znamená pre Lea Uibela aj narušenie monokultúry vinohradníctva. Popri viničoch rastú napríklad aj broskyne.

To, že na niektorých svojich vínach nesmie uviesť ich pôvod, pretože nezodpovedajú stanovenej norme, ho však bolí. Preto nesú fantastické mená ako „Super G“, „Sucette“, „Moebius“ alebo „Una“. „Mala by sa zaviesť akási naturálna apelácia,“ navrhuje.

Jeho vinohrady ležia v údolí Schmidatal – tu vládne kontinentálne podnebie a rieka dodatočne ochladzuje klímu, vytvára akési jazero chladu. Vinohradníctvo je tu vôbec možné až od 260 metrov. V zime je na rovine príšerne zima a hmlisto, na jar hrozí mráz. Na vrcholoch kopcov sú však podmienky ideálne – k tomu sa pridáva pôda s len tenkou vrstvou hliny – pod ňou biele štrk a veľa vápenca, presnejšie mušľového vápenca. Jeho veltlíny o tom rozprávajú – každý svojím spôsobom. Najjasnejšie možno z polohy Ried Hundsberg, kde viniče pred takmer 65 rokmi zasadil starý otec. Nevyklčováva sa nič – len omladzuje, starý koreňový systém zostáva. „Obrovská drina,“ hovorí – víno sa za to odvďačí komplexnosťou. Dva až tri dni leží na šupkách, fermentuje spontánne a zostáva celé dva roky vo veľkom dreve na kvasničných kaloch. To mu dodáva substanciu, ale aj krémovosť, decentný šarm.

„Som barokový pijan,“ priznáva, suchý purizmus nie je jeho štýl. Divokejšia časť sa fermentuje na šupkách, väčšinou v granitových sudoch, aj v amforách. Žiadni výtržníci, skôr neskrotené, drsné a svojské. – „Potrebujú čas,“ hovorí Uibel, príliš skoro vypité by to mali ťažké v krajine s fixáciou na mladé vína – „až po piatich, šiestich rokoch ukazujú celé svoje umenie.“

Stále chýba tolerancia, pravdepodobne aj skúsenosti s terénnymi vínami (offroad-vína). Aj keď sa teraz s generačnou výmenou odhadzuje čoraz viac klapiek z očí. Pre istotu dáva svojim divokým vínam iný outfit. Ako varovanie alebo upozornenie, podľa toho – farebné a trochu drzé, s komiksovými motívmi a prvkami pop-artu. Uibel ovláda metódu fermentácie na šupkách. Zdá sa, že má neomylný cit pre to, ako dlho smie trvať kontakt so šupkami, bez toho, aby to senzoricky ovplyvnilo víno. Oranžové, mimo čistej zábavnej kategórie – dokonale vyvážené. Začal s fermentáciou na šupkách, aby priniesol viac sviežosti do bielych vín – kvôli globálnemu otepľovaniu strácajú čoraz viac kyselín, predovšetkým Veltlín zelený. Jemné triesloviny zo šupiek sú prirodzenou náhradou za kyseliny.

Sucho je veľká téma budúcnosti, myslí si Uibel. Treba začať na mnohých pákach. Namiesto Veltlínskeho zeleného medzitým vysádza odrody odolné voči teplu, ako Rizling, Chardonnay a dokonca Sauvignon blanc.

„Sauvignon blanc – to, čo som nikdy robiť nechcel,“ hovorí a uškrnie sa. Jeho „Pure fumé“ ako keby vytiahol z rukáva, z jedného kusu – ako keby nerobil nič iné. Fermentované na šupkách a bez prísad, plnené nefiltrované. Dymové, tmavé a šťavnaté. Žiadne ostré paprikové tóny, žiadny odpudzujúci pach po mačacom moči.

Dôležitejšia než odroda je však práca vo vinohrade, aby sa zvládlo pribúdajúce sucho: biodynamické obrábanie sa stará o rovnomerný rast, trvalé zatrávnenie pôdy, kompost a prirodzené preparáty pre živé pôdy a robustné viniče. Už roky nestrihá lístie, tým sa rast spomalí, viniče potrebujú menej vody. Zelený porast medzi radmi viniča sa necháva vykvitnúť – dlhé steblá držia rannú rosu. Zdá sa, že sa bojuje o každú kvapku vody. Kosenie sa takmer nerobí.

Len keď je syn práve na dovolenke, otec využije príležitosť a rýchlo vyrazí s mulčovačom, aby zrealizoval svoj ideál golfového trávnika. „Zabudol som stroj zamknúť,“ rozpráva Leo Uibel, „keď som sa vrátil, bolo všetko vo vinohradoch nakrátko pokosené.“ Drahý výsev zlikvidovaný, ale otec spokojný.

Okrem Veltlínskeho zeleného si vinára získal Veltlín červený skorý. Náročná
odroda, tenkopokožková a vysoko senzitívna. Aj čo sa týka pôdy, je mimoriadne chúlostivá. „Veltlín a Zweigelt sa dajú pestovať na každom poli s repou,“ hovorí Uibel, Veltlín červený je oproti tomu diva. Zdá sa, že má rada skúpe, vápencové štrkové pôdy v údolí Schmidatal. „Una“ sa ukazuje plná napätia, jemná a predsa rozhodná – víno, ktoré chce človek vypiť na mieste. Aj Una je oranžová, neprešla žiadnymi pivničnými mukami, zostala dlho na kaloch a pri všetkej serióznosti sa aj tak javí bezstarostne.

Je dosť možné, že Uibelove vína sú pre pokročilých, ako vinár konštatuje. A predsa nie sú žiadnym spôsobom zaťažujúce, nepotrebujú vysvetlenie, jednoducho fungujú. —

Adresa
Weinhof Uibel
Hollabrunnerstraße 35, 3710 Ziersdorf
uibel.at

Majster bielych vín fermentovaných na šupkách. Aj produkty z amfory ukazujú u Lea Uibela (s psom Gustavom) rôzne fazety jeho polôh vo Weinvierteli.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!