Nie je pekná, tá muštová hruška. Skôr podsaditá a malá. Navyše ani nechutí dobre, čo je ešte horšie. Príliš kyslá. Tak trpko, že každému, kto ju ochutná, stiahne uši, líca a všetko ostatné do vnútra tela. A predsa sa presadila. Pretože z muštovej hrušky vyrábajú v Mostvierteli mušt. Z toho sa dá skonzumovať viac než len pár hrušiek denne, čo hruške zabezpečuje dopyt. Veď nie len od Haralda Juhnkeho vieme, že život s jemným podnapitím je oveľa znesiteľnejší. Mušt a muštoví roľníci sa však necítia byť zodpovední za alkoholové zásobovanie ľudí. Ide o rozmanitosť, delikatesy a arómy. A o vhodné jedlo k muštu. Môže, ale nemusí byť výdatné. Ako hneď ochutnáme. „Kde sú muštové hrušky, tam je aj dobytok na pastve,“ hovorí Toni Distelberger. Patrí k 21 muštovým barónom, poľnohospodárom, ktorí sa mimoriadne zaslúžili o kvalitu muštu a príbuzných produktov. Muštový barón sídli v nádhernom štvorkrídlovom statku s výhľadom na krajinu. „Mušt postavil tieto domy,“ hovorí Toni Distelberger, ktorý spolu so svojou manželkou Irmi vedie viechu. S muštom sa dalo v 19. storočí zarobiť dobré peniaze. Muštoví baróni nosia kroj, páni mohutné čierne klobúky s bielymi perami.
„Naším vzorom sú najlepší výrobcovia hruškového sektu z Normandie a Nemecka,“ hovorí Distelberger a nalieva. A áno, celkom to sedí. Úplne suché, elegantné, jemné perlenie a vznešené vyváženie medzi decentným ovocím a kyslosťou. Zaujímavé je však aj to, ako sa mušty odlišujú chuťovo. Je tu extrémne trpká Dorschbirne, adstringentný mušt pre pokročilých. Alebo zelená Pichelbirne s arómami sena, kvetov a letnej lúky. Muštové cuvée Exabitur prináša do pohára vôňu mokrej lesnej pôdy, nezrelého melóna, čaju a mokrého kameňa. Moment, sme tu na degustácii vína? „Vino Mostum v skutočnosti znamená mladé víno,“ hovorí Distelberger. A rovnako ako pri víne je aj mušt produktom terroiru, pôdy, predovšetkým hlinitých pôd zadržiavajúcich vlhkosť a vyšších polôh. Muštové stromy, ktoré rastú nad hranicou hmly, to majú lepšie. Chuť toho, čo sa v Mostvierteli ponúka, je v každom prípade ovplyvnená muštovou hruškou, tvrdí Distelberger. Servíruje maslovo jemný čerstvý ovčí syr, ktorý sa veľmi dobre hodí k domácemu octu podobnému balzamikovému. K tomu nadýchanú zemiakovú nátierku a Liptauer. Patria k menu vo vieche, ktorého hlavný chod pozostáva z údeného, pečeného a nakladaného bravčového mäsa a ktorý korunuje čerstvo upečený sedliacky krapň. Chutí to.
Mušt dal meno jednému zo signature dishes regiónu. V idylicky položenom Weistrachu podáva hostinec Maderthaner „Mostbratl“ s nadýchanou zemiakovou knedľou a hlávkovým šalátom so slaninou. Poriadny kulinársky pôžitok, k tomu aromatická omáčka pripravená s až pol litrom „krajinskej kyseliny“ alias muštu. Odkedy sa Mostbratl stal televíznym hitom, kuchyňa ho pripravuje každý deň na obed. „Niektorí hostia volajú, aby si Bratl rezervovali. Pretože keď sa raz minie, tak je koniec,“ hovoria mladí hostinskí. Mušt od malého roľníka z okolia je rustikálny a nádherne osviežujúci. A ako predjedlo rarita rakúskej hostinskej kuchyne: Hovädzia polievka s rezancami!
Prvý chod v hostinci Theresie Palmetzhofer „Zur Palme“ je vyhlásením proti klišé o zemitých, ťažkých jedlách regiónu. Červená repa pečená v rúre, jemná, chrumkavá a zároveň rozplývajúca sa, k tomu chrumkavé pečené žihľavové semienka, trochu petržlenového oleja a príjemne kyslý čerstvý ovčí syr. Theresia Palmetzhofer bola vyše deväť rokov pravou rukou Konstantina Filippoua, kým sa nerozhodla zapojiť do rodičovského hostinca. Mama stojí dodnes v kuchyni a robí najlepšie oškvarkové knedle na svete, plnené ľahkou zmesou z chrumkavých oškvarkov a miešaných vajíčok. Puknutý bravčový tuk na knedliach a k tomu „nedbalá“ kapusta, najprv varená vo vákuu a potom ožehnutá, sú opäť novým štýlom, ktorý zastupuje Theresia Palmetzhofer. Mušt je ako aperitív, potom môže prísť aj „Kalk und Kiesel“ od úžasného vinára Clausa Preisingera, jedno z najlepších naturálnych vín v krajine. Ako dezert kombinuje Palmetshofer penu z bielej čokolády, karamelovú omáčku a sladovú zmrzlinu, ktorá sa vyrába z whisky z liehovaru Farthofer z Öhlingu. Málokde inde v Rakúsku je súhra gastronómie a poľnohospodárstva taká úzka ako v Mostvierteli.
„Mostelleria“ Doris a Josefa Farthoferovcov nevyzerá ako muštová viecha a ani ňou nie je. V budove z 18. storočia bola vybudovaná veľkolepá destilačná aparatúra a štýlová prijímacia miestnosť, kde si možno prezrieť, ochutnať a kúpiť pálenky naplnené v pekných obaloch, ktoré sú srdcom podniku. Doris Farthofer spája s hostincom „Zur Palme“ detské spomienky na tú najlepšiu zmrzlinu, aká kedy v celom okolí bola.
U Farthoferovcov sa chuť Mostviertelu plní do fliaš, džúsy, mušty, pálenky. Doris Farthofer hovorí: „S tým, čo tu rastie, s tým pracujeme.“ Okrem približne tridsiatich druhov muštových hrušiek sú to jablká, baza, ale aj obilniny, pšenica dvojzrnka, nahý ovos, nahý jačmeň. Iba voda, ktorou Josef Farthofer vyrába svoje pálenky, pochádza z vlasti jeho rodiny, z Mühlviertelu.
Giny a vodky Farthoferovcov boli v Anglicku, kde o bytí rozhodujú nielen najtvrdšie stávky, ale aj najväčšia chuť súťažiť, ovenčené cenami. Z muštu vyrába Josef Farthofer „Mostello“, mušt doliehovaný hruškovou pálenkou, ktorý pripomína portské víno alebo Madeiru.
Mnohé regióny lákajú návštevníkov na plagátoch, Mostviertel, ktorý siaha od Viedenského lesa až po hranicu Horného Rakúska, postavil pozdĺž diaľnice A1 pekné 3D krajiny. Sú to mierne, niekedy aj zalesnené kopce, k tomu malebne do krajiny vlepené malé dedinky, z ktorých špicato vyčnieva kostolná veža. No takmer nikto z používateľov diaľnice A1 svoju cestu nepreruší. Kto chce objaviť Mostviertel pre seba, či už ako cyklista alebo autom, pre toho na nádherne kľukatých cestách nie sú žiadne zápchy, stretne sotva nejakých turistov. A ten kraj, krajinársky dominovaný Ötscherom a Predalpami, je naozaj nádherný, len čo opustíte aglomerácie Sankt Pöltenu a Amstettenu s ich obchodnými parkami a nevýraznými fasádami.
Predjedlo u Theresie Palmetzhofer vedie k poľnohospodárskemu podniku Geralda a Kathariny Schinwaldovcov, dvoch absolventov BOKU, ktorí sa vo Wallsee osamostatnili so svojím poľnohospodárskym start-upom. Nazývajú sa „Milchmädel“. Vzdušná svetlá drevená maštaľ, v ktorej bývajú ovce, bola vo svojom predchádzajúcom živote wellness hotelom. Pred maštaľou čaká pastvina. Zvieratá pôsobia hlboko uvoľnene. Tak ako aj Gerald Schinwald, keď začne rozprávať o svojej vízii poľnohospodárstva a o tom, ako by mohlo urobiť náš svet lepším. Ovce plemena Lacaune, pochádzajúce z južného Francúzska, presnejšie z oblasti, odkiaľ pochádza Roquefort, dostávajú takmer celý rok zelené krmivo. To ich robí vitálnejšími a je to dobré pre mlieko, tvrdí Gerald Schinwald. Pozná každú zo svojich oviec a baranov pomenúva po menách príbuzenstva. Tam vzadu je Hugo, v inej skupine Klaus. Aj syry počúvajú na familiárne známe mená, „Feine Frieda“, „Schneidige Susi“ alebo „Zarte Zenzi“. Existuje tam niečo ako spoločný terroir v Mostvierteli, niečo, čo formuje chuť nápojov a jedál? „Áno, hoci toho o tom ešte vieme príliš málo. Ale existujú podmienky, ktoré ovplyvňujú rastliny a zvieratá,“ hovorí chovateľ oviec. Niečo je odolnejšie ako iné, lepšie reaguje na pôdy a klímu. Schinwald je poľnohospodár novej generácie. Mäso u neho prichádza na stôl len raz týždenne. Hovorí: „Keď vieš, že telo sa každých pár dní obnovuje, dávaš si väčší pozor na to, čím kŕmil svoje bunky a čím nie.“
S týmto predsavzatím v mysli sa dá napríklad zastaviť v hostinci „Bärenwirt“ v Petzenkirchene, veteránovi pestovaného posilnenia mimo bežných trás. Petzenkirchen, „Bärenhunger“ (medvedí hlad), „Bärenstimmung“ (medvedia nálada), názov domu nie je náhodný. Údajne tu rytier kedysi zabil medveďa, hovorí sa. Oslavovali ho ako hrdinu. Možno bol ten dobrý muž jednoducho len hladný. Erich Mayrhofer a jeho dlhoročná šéfkuchárka Renate Schaufle zvládajú ten umelecký kúsok viesť dom pre ľudí z okolia aj pre zďaleka prichádzajúcich gurmánov, ktorý po jedle všetci opúšťajú rovnako spokojní. V presklenej skrini vedľa vchodu býva približne 60 plyšových medvedíkov. Tieto plyšové zvieratká, mlčky hľadiace do miestnosti, určite trpia tantaloskými mukami, keď musia sledovať hostí v Bärenwirte pri hodovaní. „Často je to päťsto ľudí, pre ktorých varíme,“ hovorí Erich Mayrhofer, ktorý si nedopraje deň oddychu. K pene zo srnčej pečene s čiernym orechom a kompótom z kumquatu, nádhernej hre trpkosti a ovocia, pijem hruškový sekt. Hostinský pribehne: „Ach, zabudol som, k tomu by sa samozrejme hodil Mostello.“ K famóznemu tmavo-kyslastému teľaciemu pľúcne v omáčke Mayrhofer hovorí: „Pľúcka – keby hostia videli, ako vyzerajú počas prípravy, už by ich nechceli jesť.“ Človek začne nadšením básniť o polievke z kuriatok pripravenej s cmarom a človek si vychutnáva sústo po súste dusenú cibuľovú roštenku, sprevádzanú vynikajúcou omáčkou a detto pečenými zemiakmi. A horčicovou uhorkou! Hosť je sýty a šťastný. Umelá kožušina medvedíkov bledne závisťou.
Štyri ovocné stromy stoja na zelenej lúke v rade, každý inej postavy. Pôsobia ako bratia Daltonovci. V poslednom čase sa strom opäť dostal do centra úvah našich svetov. Tu je to, akoby nám ovocné plantáže a zmiešané lesy chceli povedať: „Nebojte sa. Je nás tu dosť. Ale teší nás, keď si nás opäť viac vážite.“ Váženie si – toto slovo padá stále znova. Váženie si je aj mazivo, ktoré necháva fungovať podnik rodiny Fuxsteinerovcov. Na malej čistinke uprostred lesa, obklopení drieňovými stromami a kríkmi a množstvom zelene, vybudovali Josef a Melanie Fuxsteinerovci napriek úradným obavám svoju malú manufaktúru na produkty z drieňa. Na 21 hektároch zbierajú ročne približne 25 000 kg.
Čas zberu je koncom augusta: Z kadi sa ligoce od bordovej až po čerešňovo červenú. „Každý drieň sa líši v chuti a vo farbe od ostatných,“ rozpráva Melanie Fuxsteiner. Tie najlepšie, čiže najsladšie, idú do pálenky, tie ostatné, s väčším množstvom kyseliny a menším množstvom cukru, do limonády, do džemu, do čatní alebo do novej kreácie z čili a drieňa – ideálne ako spoločník ku grilovaným klobáskam, ako hovorí pani Fuxsteiner. Drieň je divé ovocie, jeho história siaha až k Hildegarde z Bingenu a ďalej. Vzhľadom na jeho blahodarné účinky by sa dal, v chuti nie nepodobný granátovému jablku, označiť za superpotravinu. „No zákon o potravinách je prísny,“ hovorí Melanie Fuxsteiner, „a my sme radšej opatrní.“ Horúce počasie drieňom prospieva, myslí si Josef Fuxsteiner. Aspoň raz dobré správy z frontu globálneho otepľovania. Kríky a stromy s neuveriteľne odolným, pretože veľmi hustým, drevom rastú na južných svahoch na vápencových pôdach. Pred domom víta návštevníkov päťstoročný drieňový strom, ktorých niekedy autobusmi prevážajú cez idylickú krajinu tohto ospalého bočného údolia Pielachtalu. Starí rodičia Josefa Fuxsteinera sa všetci dožili viac ako sto rokov, rozpráva. Kyslo-ovocný drieň je teda predsa len elixír zdravia? „To má niečo spoločné aj so šťastím a spokojnosťou,“ hovorí Josef Fuxsteiner.
Drieňu v pálenke a ako ovociu sa venuje Hubert Kalteis v Kirchbergu. Samozrejme, v tomto osvedčenom hostinci nechýba „Mostbraten“ (muštová pečienka), plnená sušenými slivkami a hruškami, ktorej smotanovej omáčke sviežosť a kyslosť muštovej hrušky pekne kontruje. Klasicky sa pečienka podáva so zemiakovou knedľou a hlávkovým šalátom so slaninou. Za klasiku, knedle a smotanové omáčky je aj naďalej zodpovedná veľmi čulo pôsobiaca mama Kalteis.
No „Kalteis“ má aj inú stránku, kreatívne-bláznivú šéfkuchára prekypujúceho energiou. Hubert Kalteis čaruje odvážne dochutenú, kuchyňou Ázie inšpirovanú rybaciu polievku, v nej so sezamom pečenú guľku z riečnych rakov, ako aj chrumkavo-pevné srdce z vysokohorského dobytka s ľahko údenou quinoou a v drieňoch nakladanými cibuľkami. Len pri „Pielachtalskej mušli“ inšpirovanej Andreasom Döllererom, u ktorého Hubert Kalteis pracoval v kuchyni – v skutočnosti bielej paradajkovej pene s rôznymi paradajkami a množstvom bazalky – pôsobia dusík a chlad dráždivo.
Keď sa v Mostvierteli pohybujete ďalej na východ, kopce sa menia na hory, zalesnenie kraja stúpa v rovnakom rýchlom tempe, v akom po kľukatých horských cestách jazdia riskujúci motorkári. Zo štvorkrídlových statkov sa stávajú kostoly. Uprostred pútnickej cesty z viedenského juhu do Mariazell leží dedina Sankt Aegyd am Neuwalde. „Keď sme vtedy prebrali od rodičov hostinec a turisti tam sedeli a objednávali si šunkovo-syrový toast, vedela som, že zmeníme mnohé,“ rozpráva Christa Hollerer. Spolu so svojou sestrou Ulli vedie hostinec „Zum Blumentritt“, ktorý získal legendárnu povesť. O 20 rokov neskôr už v útulných miestnostiach nikoho ani nenapadne pýtať si toast. Hostia v Blumentritte radšej siahajú po signature dish podniku, jemne opečenej krvavničke s pečenou husacou pečeňou a chrumkavými plátkami jabĺk, pričom celé to sprevádza ovocná omáčka. Aj keď by jedlu neuškodilo pár nuáns kyslosti, ide o tanier, ktorý by bol aj vo francúzskej vidieckej gastronómii, napríklad v Alsasku alebo Gaskonsku, prijatý s potleskom. Veľmi dobré a hlboko rakúske sú oškvarkové knedle s chrumkavou plnkou, k tomu tekvicovým olejom zušľachtená, tentoraz príkladne kyslá a dobre ochutená kyslá kapusta. A k tomu príbeh Christy Hollerer, ktorá servis vedie takmer ako „one-woman-show“: „Keď mama vytápala slaninu, mali sme oškvarky, toľko, že sme ich ani nechceli jesť. Dnes platia oškvarky za delikatesu.“ Tieto sú skutočne delikatesou. Vináreň v Blumentritte leží na úrovni zeme, ale je dobre naplneným klenotom. Tu vládne Burgenland a Wachau. Niekedy aj Champagne. Stále sme ešte v Mostvierteli, ale muštoví baróni sú ďaleko.
Zur Palme
Marktplatz 6, 3364 Neuhofen/Ybbs, Tel.: 07475/527 94
Šéfkuchárka Theresia Palmetzhofer je novým majákom v gastronómii Mostviertelu.
www.gasthaus-zur-palme.at
Gasthaus Nährer
Hubertusstraße 2, 3141 Rassing, Tel.: 02784/22 24
Scestovaný Mike Nährer patrí k mladým a obľúbeným šéfkuchárom regiónu.
www.gasthaus-naehrer.com
Gasthof Hueber
3282 St. Georgen an der Leys 18, Tel.: 07482/462 06
Hostinec Stephana Huebera pendluje medzi starým a novým. „Poskytnúť hosťom z dediny domov“ je jeho krédo. Veľmi sympatické. Nádherný výčap, rarita medzi hostincami.
www.gasthof-hueber.at
Kalteis
Melkerstraße 10, 3204 Kirchberg an der Pielach, Tel.: 02722/72 23
Hubert Kalteis a jeho mama, ktorá v kuchyni spolupracuje, stoja za starorakúskymi tradíciami a kreatívnymi novinkami. Oranžové stolové dosky vo výčape sú kultové.
www.kalteis.at
Bärenwirt
Ybbser Straße 3, 3252 Petzenkirchen, Tel.: 07416/521 53
V Petzenkirchene si líšky dávajú dobrú noc, v Bärenwirte si miestni a zďaleka pricestovaní hostia prajú „Dobrú chuť“.
www.baerenwirt.at
Gasthof Maderthaner-Schafelner
Dorf 2, 3351 Weistrach, Tel.: 07477/423 64
Dejisko každodenného obľúbeného predstavenia „Mostviertler Mostbratl“. Moderný hostinec so silným zakorenením v regióne. Fantastický mušt.
www.wirtshauskuchl.at
Zum Blumentritt
Markt 20, 3193 St. Aegyd am Neuwalde, Tel.: 02768/22 77
Christa a Ulli Hollererové vedú na samote legendárny hostinec, ku ktorému patrí aj malý hotel.
www.zumblumentritt.at
PRODUCENTI
Mostbauernhof Distelberger
Gigerreith 39, 3300 Amstetten, Tel.: 07479/73 34
Vzorová muštová viecha. Ako rozmanito sa dá využiť muštová hruška, od muštu cez odrodový mušt až po lahodný hruškový sekt, od horčice až po ocot, to všetko možno zažiť tu.
www.distelberger.at
Fuxsteiner Dirndlmanufaktur
Tradigistgegend 17, 3204 Kirchberg an der Pielach, Tel.: 0664/873 73 92
Vzoroví výrobcovia s manufaktúrou v „krajine nikoho“. Divé ovocie drieň sa tu plní ako pálenka, čatní a limonáda do fliaš, pohárov a regálov.
www.fuxsteiner.at
Mostelleria und Destillerie Farthofer
3362 Öhling 35, Tel.: 07475/536 74
Jeden z najzaujímavejších podnikov v Mostvierteli. Toni a Doris Farthoferovci vyrábajú zo všetkého, čo tu rastie, nápoje, od obilnín až po muštovú hrušku.
www.destillerie-farthofer.at
Mostheuriger Haider
3351 Schwaig 48, Tel.: 07477/427 42
Klasická muštová viecha s vysokým chápaním kvality. Nepatrí k muštovým barónom a pracuje aj s jablkami.
www.mostheuriger-haider.at
Milchmäderl
Weißenberg 1, 3313 Schweinberg, Tel.: 0664/582 50 73
Dvaja absolventi BOKU tu vedú novú generáciu poľnohospodárskeho podniku. Čerstvý ovčí syr patrí bezpochyby k najlepším svojho druhu.
www.milchmaederl.at
BÝVANIE
Alpenkurhotel Gösing
3221 Gösing an der Mariazellerbahn 4, Tel.: 02728/217
Tento milý hotel v Mannovom štýle „Čarovného vrchu“ je dokonalou oázou pre ústup do inej, zdanlivo dávno minulej doby. Najlepšie je pricestovať priamo železnicou Mariazellerbahn.
www.goesing.at