Text: Hans Mahr, Foto: La Mamounia
Mohamed si pomaly prechádza po svojej šedobielej strnisku a vydáva mľaskavý zvuk. „Nikde v severnej Afrike sa nenajete lepšie ako v Marrákeši. To je jednoducho fakt!“ A Mohamed – s jemne nagélovanými vlasmi, hnedou galabeyou a koženými papučami – sa v tom vyzná. Bol, aspoň to tvrdí, všade v Maroku a na stredomorskom pobreží až po Káhiru. A ja ho potrebujem ako sprievodcu, aby som sa v úzkych uličkách marrákešskej mediny nestratil – na ceste do údajne najlepšej reštaurácie tohto púštneho mesta. Von z hotela blízko legendárneho trhoviska Djemaa el Fna, doľava do bludiska uličiek okolo veľkej mešity Koutoubia a potom doprava za obchodom s vetešou a zatuchnutým obchodom s látkami, kde sa nachádza udržiavaný, čerstvo vymaľovaný riad, malá ceduľka na vchodových dverách: „Gastro MK“ sa nazýva tento tajný tip, kde sa snažia čo najlepšie spojiť francúzsku tradíciu a marockú realitu. Aspoň kulinársky. Večera o 19.30 hod. bola rezervovaná. „Ale prosím, určite buďte o pol hodinu skôr na aperitív,“ píše sa prísne na dlhočiznom potvrdení rezervácie, ktoré sa snaží vysvetliť cestu, filozofiu a tiež možné alergie.
Nenávidím, keď dostávam inštrukcie od vybranej reštaurácie vopred, a keď vyjdem tri poschodia po úzkom schodisku hore, moja nálada sa sotva zlepší. Až keď som cez otvorené dvere vykĺzol na terasu, pochopil som zmysel tohto „pozvania“: Čaká ma 360-stupňová panoráma ako zo sna. Človek tróni v podstate nad medinou Marrákeša – s výhľadom na tucet minaretov mešít, dookola rušné staré mesto, v pozadí majestátne pohorie Atlas a na druhej strane predmestia, ktoré sa tiahnu až do púšte. „Dychberúce“ je také klišé, ale mne aj mojej manželke sa dych tají nielen kvôli trom prejdeným poschodiam, keď o pár minút neskôr prichádza ďalšie klišé, Tisíc a jedna noc. Z každej veže volá muezín, pomaly sa stmieva, svetlá mesta preberajú vládu.
A my sedíme tu hore na terase, medzi viničom, ružami a mätou, s pohárom šampanského v ruke. Pred nami tucet marockých mezze – predjedlá od cícerových guľôčok, kuracích špízov, baklažánovej peny, kuskusového šalátu až po jemné čili oriešky. A to bez obvyklej prevládajúcej prísady kvapkajúceho oleja alebo tuku akéhokoľvek druhu. Pretože to je tá zvláštnosť v Gastro MK: šéfkuchár Omar sa pokúša o „Nouvelle Cuisine Marocaine“, francúzska technika, arabské arómy, ale ľahké a stráviteľné. Aby človek nemusel jedlo následne zaháňať tvrdým alkoholom a ťažkým čajom – kvôli zabezpečeniu neskoršieho nočného pokoja.
Následné 5-chodové menu podčiarkuje trend ľahkej stravy. Karfiolovo-šafranová polievka s arganovým olejom (moja manželka ho radšej používa na telo a vlasy, ale v polievke je vynikajúci), losos s limetkovým pyré a citrónovou majonézou (lososové filety marinované v červenej repe), hovädzí filet so zemiakmi, mangom a artičokmi (pre vegetariánov ravioli s marockou zeleninou), trio z ananásu (mlieko, sorbet, carpaccio) a na záver panna cotta z mätového čaju s pistáciami. Zručne pripravené – a chuťovo grandiózne skombinované.
To všetko za 55 eur, na to sa nemožno sťažovať.
„Sme práve v procese pridávania niekoľkých ďalších marockých prvkov do nášho menu,“ hovorí Paul, anglický majiteľ, ktorý pendluje medzi Európou a Marrákešom. Napríklad dekonštruované jahňacie tadžín, nech už je to čokoľvek, znie to zaujímavo. A aj víno je „lokálne“.
Paul: „Už teraz máme dve tretiny vín z Maroka, jednoducho sa spýtajte Abdula, nášho barmana, ten sa v tom vyzná.“ S Gastro MK si bývalý bankár a módny fotograf splnil aj osobný hostiteľský sen – nielen s reštauráciou, ale aj s malým, no vynikajúcim penziónom Maison MK vrátane kúpeľov a hamamu.
Cestou domov si doprajeme ešte čaj na jednej z terás kaviarní okolo obrovského hlavného námestia Jamaa el Fna a pozeráme sa dole na desiatky umelcov a zabávačov, na malé čajovne a pouličné stánky s jedlom. Dá sa tam aj najesť? Dá, ale treba si dávať pozor. Ryby, hovoria mi miestni, radšej nie – nikto nevie, kedy skutočne opustila more, mohlo to byť už dávno. Kurča, klobásky merguez, kefta, jahňacie a hovädzie špízy sú celkom chutné – ale prosím, bezpodmienečne dbajte na to, aby bolo všetko dobre prepečené. Opatrnosť je na mieste aj pri čerstvo vylisovanej šťave, bezpečnejšie je v každom prípade piť niečo z fľaše. A marocké pivo je aj tak vynikajúce.
Na druhý deň však túžba po pôvodných marockých jedlách stále silnie. Celkom vynikajúca, tá Nouvelle Cuisine z Maghrebu. Ale nemohlo by byť aj niečo klasické? Kuskus – v tunajších končinách sa krupica z tvrdej pšenice nevarí, ale dusí v pare – alebo poriadny tadžín s hovädzím alebo jahňacím mäsom, priamo z hlineného hrnca a nie z nejakej čínskej lacnej keramiky. Samozrejme, že to dostanete úplne vynikajúce v hviezdnych hoteloch, ako je nový Anantara, Four Seasons alebo práve znovu otvorený La Mamounia, stelesnenie všetkých orientálnych luxusných ubytovní, v palmovom háji pár kilometrov od mediny. Tam, v Mamounia, prednedávnom oslávil Rolf Sachs, syn zosnulého pra-playboya Gunthera Sachsa, svoje okrúhle narodeniny – s 200 hosťami pri 200 metrov dlhom stole, ktorý sa tiahol krížom cez obrovský areál záhrady.
Ale úprimne, zábavnejšie a vzrušujúcejšie je to predsa len, ako si myslím, v jednej z tradičných reštaurácií v medine. Napríklad v Dar Moha, kde sa dá na vnútornom nádvorí vedľa malého bazéna (v zime v kľukatých jedálňach) najesť „skutočne marocky“. A pravdepodobne nikde typickejšie. 12 predjedál od baklažánov s orechmi a medom až po údené paradajky a papriku. K tomu, samozrejme, mini-chuťovky z kurčaťa, holuba a kreviet. Všetko za menej ako 12 eur. A pri hlavných jedlách z hrnca tadžín si môžete vybrať medzi zeleninou, jahňacinou, morským vlkom a krevetami. Áno, presne tak, ako zvyčajne trochu veľa tuku, ale občas sa to dá vydržať.
Na nádvorí sa rozmiestnili hudobníci, ktorí sprevádzajú večeru melancholickými arabskými melódiami. A ja si spomínam na večeru s vtedajším nemeckým spolkovým kancelárom Helmutom Kohlom v Dar Moha – keď Kohl požiadal, aby bola hudba trochu tichšia, museli marockí hudobníci okamžite odísť a nejako bolo potom strašidelne ticho bez arabských nápevov. Ale tentoraz som tu úplne nepoliticky, takže hudobníci môžu smelo chytať do klávesov a strún. Aj keď stolová komunikácia tým trochu trpí ...
Chcete trochu viac romantiky? Le Tobsil v malom sultánskom paláci sa prezentuje ako stvorený na večery vo dvojici. A moja manželka je ohromená – svietnikmi na stole, damaskovými obrusmi, ružovými kríkmi a našťastie aj jedlom. Samozrejme, podávajú kuskus s kurčaťom, ale hitom sú pastilly (paštéty) s rybou, holubom alebo zeleninou na úvod. A nehrá žiadna hudba, čo navyše zaručuje nerušenú konverzáciu.
Toľko k tradícii. Ale späť k novým objavom v medine Marrákeša. Napokon, aj marocká kuchyňa sa dala do pohybu, hoci medzinárodné vplyvy (prakticky žiadne pracovné povolenia pre cudzincov!) sa v medine a okolo nej presadzujú len ťažko a pomaly. Nový Nomad, priamo v blízkosti trhu s korením, je jednou z takých nových adries. Sprievodca Mohamed je opäť na mieste, aby nás vďakabohu previedol cez súk. Kto vie, v akej trhovej krčme by sme inak skončili ... Dvaja bratia sa spojili s architektom z Casablanky, aby vytvorili „modernú“ verziu reštaurácie typu riad. Podávajú sa čerstvé šaláty z vlastnej úrody, kalamáre z Agadiru, jahňacina z pohoria Atlas – teda (skoro) všetko od regionálnych výrobcov. A ešte niečo „moderné“: 10 percent z účtu sa venuje miestnej charite. Dúfam, že je to pravda.
Moji miestni priatelia, ktorí si – namiesto toho, aby si ako kedysi prenajímali farmu v Toskánsku – zaobstarali druhý domov v Marrákeši (veď človek si inak nič nedopraje), ma ešte na obed nasmerovali na ďalší tajný tip. Kým väčšina podnikov sa orientuje na svoje historické francúzsko-maghrebské korene, šéfkuchár Khalid Essafa využil svoje skúsenosti z Talianska na vytvorenie taliansko-marockej kuchyne. V malom paláci, päť minút pešo od Jemaa el Fna, prezentuje zručný mix oboch svetov: polievku Harira z cíceru a Zuppa di Pesce, jahňacie stehno s tagliatelle a jahňacinu z hrnca tadžín, skutočne prvotriednu Cassatu a chrumkavý medovo-mandľový koláč. To je zábava, najmä po troch dlhých dňoch čisto marockej kuchárskej náuky.
Keďže treba osláviť aj narodeniny, večer nakoniec predsa len opúšťame milovanú medinu. Tri kilometre mimo sa koná párty. Bo Zin, novomoderna reštaurácia/bar/lounge, je cez víkend úplne plná. Do 23. hodiny večer sa podáva prvotriedna ázijská kuchyňa, potom je v centre pozornosti diskotéka. Tanečný parket do úplného vyčerpania, módna smotánka ako v Paríži, marocké vína a veľa šampanského. Marrákeš kulinársky: veľa Maroka, trocha Francúzska, trochu Talianska. A v budúcnosti aj s rakúskym nádychom – ak André Heller otvorí svoju 10 hektárovú botanickú záhradu na juhu Marrákeša na úpätí pohoria Atlas, ktorú láskyplne pokrstil „Anima“, nielen pre priateľov, ale aj pre celkom bežných návštevníkov. A možno k tomu pribudne aj niečo kulinárske. Pri André Hellerovi človek nikdy nevie ...
REŠTAURÁCIE
14, Derb Sebaai,
Bab Laksour, Medina
Marrákeš
Tel.: +212/5243/76173
Dar Moha
81 Rue Dar el Bacha
Marrákeš
Tel.: +212/5243/86400
www.darmoha.ma
Le Tobsil
22, Derb Moulay Abdallah Ben Hessaien – Ksour
Tel.: +212/5244/440 52
Nomad
Place Rahba Kedima, Medina
Tel.: +212/5243/816 09
www.nomadmarrakech.com
Pepe Nero
12, Derb Cherkaoui, Douar Graoua, Medina
Marrákeš
Tel.: +212/524/38 90 67
www.pepenero-marrakech.com
Bo Zin
Route de l’OUrika 3.5 km
Marrákeš
Tel.: +212/2438/80 12
www.bo-zin.com
HOTELY – LUXUS
La Mamounia
Avenue Bab Jdid
40040 Marrákeš
Tel.: +212/5243/886 00
www.mamounia.com
Mandarin Oriental
Route du Golf Royal
40000 Marrákeš
Tel.: +212/5242/988 88
www.mandarinoriental.com/marrakech
Amanjena
Route de Ouarzazate 12
40000 Marrákeš
Tel.: +212/5243/990 00
www.aman.com/resorts/amanjena
HOTELY – RIAD
Le Jardin de la Koutoubia
26, Rue de la Bahia
40000 Marrákeš
Tel.: +212/5243/888 00
www.lesjardinsdelakoutoubia.com
Maison MK
14, Derb Sebaai,
Quartier Ksour, Medina
40000 Marrákeš
Tel.: +212/5243/761 73
www.maisonmk.com