A-La-Carte

Zimné radosti (2022/6)

V šalátovej záhrade Dirndln am Feld by sa Thomas Maurer najradšej pásol ako krava. A namiesto
klasickej bravčovej pečienky je tu dusená kapusta.


Tvrdenie „Rakúska kuchyňa typu ,Ako od starej mamy‘ nikdy skutočne nevyužila svoj potenciál, pokiaľ ide o láskyplné zaobchádzanie so zeleninou“, zrejme nemajú čím vyvrátiť ani tí najvlasteneckejší zástancovia tradičnej kuchyne. Na to ani netreba, aby vám osobne varila moja stará mama, Boh ju opatruj, v ktorej, samozrejme, vždy v maslovej zápražke pripravených a vždy svetlosivo podfarbených zeleninových prílohami príslovečná lyžica nielen metaforicky, ale doslova stála. Táto ortodoxia v príprave však už dávno vyšla z módy a tak dlho sa nachádza na červenom zozname ohrozených druhov, že človek takmer vydýchne nostalgické ach, keď ho v skutočnom tradičnom hostinci „potešia“ fazuľovými strukmi s kôprom pripomínajúcimi tapetové lepidlo a uhorkovými plátkami depresívne sa vznášajúcimi v sladkokyslom vodnom vývare. V domácich kuchyniach, aspoň v tých, kde nebzučí výhradne mikrovlnka, sa udomácnili woky a kari jedlá s malým množstvom mäsa alebo úplne bez mäsa, a v nejednej z nich pravidelne prepukajú stresové krízy, pretože na rade je jeden z Ottolenghiho receptov pozostávajúcich z desiatok ingrediencií a zrazu sa ukáže, že doma nemáte žiadny za'atar a navyše dochádzajú zásoby tamarindu.

A v špičkovej gastronómii už pred niekoľkými rokmi zelenina definitívne prešla z vedľajšej úlohy do roly superhviezdy; horúčkovitá, tajnostkárska vášeň, s akou si spriatelení šéfkuchári medzi sebou potajomky posúvajú zdroje na extrémne horké radicchio alebo ultra chrumkavý čistec hľuznatý, v ničom nezaostáva za tým, ako si kedysi šepkali tajné tipy na tie najmramorovanejšie entrecôte a bretónske homáre.

No zatiaľ čo v lete je všade nadbytok a bujnosť a dokonca aj vlastný malý balkón dokáže produkovať porcie ratatouille pre veľké rodiny, zamyslená jeseň už vyvoláva otázku, ako to bude v zime. Najmä ak chcete svoj jedálniček zostavovať nielen z pohľadu labužníka, ale aj z etickej perspektívy a prepadá vás podozrenie, že pravdepodobne aj vlašský šalát má lepšiu ekologickú stopu ako veľká miska Insalata mista vo februári.
Tu sa potom témou stáva zimná zelenina.

Jednou z tých, s ktorou sa dá takáto téma obzvlášť dobre rozobrať, je Christina Nasr, ktorá v roku 2018 – „Pretože jednoducho nastal ten čas“ – dala výpoveď v práci a so svojím najlepším priateľom Andim Schwarzom založila Alma Gastrotheque, ktorá sa rýchlo stala viedenským kulinárskym fixným bodom, skutočným rohom hojnosti zaujímavých prírodných vín a skvelých, prevažne vegetariánskych jedál. Deľba práce bola od začiatku jasná, priateľ Andi sa stará o rozsiahlu ponuku nápojov, samouk Christina („nulové gastronomické skúsenosti, ale aspoň vzdelanie v hotelierstve“) si okamžite urobila meno rovnako puristickou ako prefíkanou kuchyňou. Po ťažkých začiatkoch („Bola som v kuchyni sama, len s pomocnou silou, každý deň od ôsmej ráno do polnoci“) sa podnik medzitým nachádza v pokojnejších vodách. Christina je na materskej dovolenke a v kuchyni pracuje zohratý tím, s ktorým udržiava stály kontakt.

Keď, ako práve v Alma, stoja pri každom jedle v centre pozornosti základné produkty, sú samozrejme prvotriedne ingrediencie, resp. zdroje, z ktorých možno takéto získať, tematickým evergreenom. A popri niektorých zvyčajných podozrivých scény high-end zelene (Krautwerk, Gärtnerei Bach) sú tu už nejaký čas na zozname dodávateľov aj nováčikovia: Bianca Rabel a Sarah Schmolmüller známe ako Dirndln am Feld.

Kirchberg am Wagram nie je pre Dolné Rakúsko nevyhnutne typický, je to stále celkom malebné miesto, má však aj iné prednosti. Možno najdôležitejšiu a pre Dolné Rakúsko skôr netypickú: škôlka s rozumnými otváracími hodinami. Prinajmenšom to bolo pre rodáčku zo Strasshofu Biancu Rabel, matku troch detí, rozhodujúce kritérium, prečo spoločný záhradnícky projekt so Sarah Schmolmüller, pochádzajúcou z Linzu, umiestniť práve tu. Pôda pre trhovú záhradu tu však bola do istej miery pripravená aj inak: Kirchberg sa hrdo nazýva „Jedlá obec“. Za týmto na prvý pohľad mierne dráždivým označením, ktoré pripomína perníkové chalúpky alebo obývateľné obrie hríby, sa skrýva vítaný koncept: nové a dosadené rastliny vo verejnom priestore sa nevyberajú podľa estetických, ale podľa konzumovateľných kritérií.

Srdcom je v roku 2007 založený permakultúrny areál Alchemistenpark, osadený viac ako 200 druhmi ovocia, medzi nimi aj exotickými ako zemolez, modré ovocie (decaisnea fargesii) a banánovník severný (asimina). Okrem toho je každú sobotu Kirchberger Naschmarkt, striktne zásobovaný regionálnymi produktmi, a tam sa trhová záhrada ako Dirndln am Feld samozrejme dobre hodila. Dokonca aj vidiecky odstup od mestských „nápláv“ sa držal v úzkych medziach: „Na začiatku bolo samozrejme zopár ľudí trochu skeptických, ale na poli sme dobre viditeľní, vidia, že sme pracovití, a to sa páči hlavne starým ľuďom.“

Obe ženy nie sú vyučené záhradníčky, ale predsa z fboru. Jedna vyštudovala krajinnú architektúru, druhá turizmus, životné prostredie a udržateľnosť. Z tejto minulosti vyplýva takmer zákonite celkové zameranie prevádzky. Základné princípy sú: maximálny výnos plochy pri súčasnom budovaní humusu, ručná práca, rozmanitosť na malej ploche, nevykurované skleníky, striedanie plodín je samozrejmosť. A produkty sa dostávajú k jedákom výhradne prostredníctvom priameho predaja. To sa oplatí nielen preto, že Dirndln, okrem trhu v Kirchbergu, zásobujú takmer výlučne vyššiu gastronómiu, ale preto, že pre trhové záhrady s vysokými nárokmi na kvalitu platia všeobecne iné ekonomické kritériá ako pre plošne orientované a od dotácií závislé poľnohospodárstvo.

Už len ročný nájom 1 000 eur za hektár by sa dal s kukuricou alebo zemiakmi ťažko zarobiť, avšak dôsledne a pracovne intenzívne obrábaný hektár zeleninovej záhrady umožňuje ročný obrat 100 000 eur. V súčasnosti sa z jeden a pol hektára, ktoré si Dirndln prenajali, obrába zatiaľ len pol hektára, to sa však má zmeniť; najprv na vlastnej ploche, o dva roky má pribudnúť susedný pozemok, ktorý v súčasnosti leží ladom ako plocha biodiverzity dotovaná AMA, čo skracuje dobu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo. Aj tu však bude prostriedkom voľby nájom, kupovanie plôch je takmer vylúčené, človek nikdy ako vlastník nevie celkom isto, či hodnota pozemku raz nevyletí nahor, napokon, rakúski starostovia sú známi svojimi spontánnymi zmenami územného plánu.

Skôr než sa vydáme na pole, neujde ma mierne sklamanie. Dúfal som, že pri príležitosti tohto výletu za poznaním získam aj zopár tipov, čo by som si začiatkom októbra ešte mohol zasadiť do vlastnej záhrady ako zimnú zeleninu, a musel som zistiť, že na to som mal vstať podstatne skôr, respektíve skôr zamávať motykou. august, dozvedám sa, by bol správny čas. Nuž dobre. Budúci rok bude v auguste zasa.

Ešte bujne zarastená zeleninová záhrada leží na výbežkoch Wagramu, čo znamená, že pôda, čím bližšie k okraju, je tým viac posiata kameňmi. Aj preto sa tu sadí na nakopených valoch; na kompenzáciu vyššej spotreby plochy sú medzery medzi nimi osadené pórom. Navyše má pestovanie na valoch tú výhodu, že rastliny sú menej náchylné na škodcov a vyžadujú podstatne menej vody. Úplne bez toho to však v suchých rokoch nejde, najmä na jar treba polievať: „Bez takého štartovacieho výstrelu by to tento rok nešlo.“ Dominantné sú v čase našej návštevy rôzne, všetky vysoko dekoratívne odrody kapusty, medzi nimi červená a biela špicatá kapusta, Kalibos, kučeravý kel, Federkohl a palmový kel („Ten je perfektný, pretože je nielen mrazuvzdorný, ale pri mínusových teplotách dokonca chutí lepšie“). Pre hobby záhradkárov je pestovanie kapusty, ako sa dozvedám, mimochodom, nie celkom jednoduchá úloha, rastlina patrí ku kapustovitým, veľmi veľkej čeľadi rastlín s patrične veľkým počtom škodcov.

Zatiaľ čo pri väčšine odrôd kapusty sa počas zimy zbierajú jednotlivé listy, ktoré potom, hoci veľmi pomaly, dorastajú („Lukratívne to nie je, ale kapusta je jednoducho cenná plodina“), Kalibos sa teraz reže a skladuje, čo však prináša značné straty pri skladovaní, keďže zvädnuté vonkajšie listy treba stále odstraňovať.

Aj preto sa Dirndln am Feld špecializovali na čerstvú zeleninu. Mrkva a iná koreňová zelenina zostávajú v zemi až do zberu. V nevykurovanom skleníku klíči rukola a žerucha, rôzne pikantné ázijské šaláty s horčičnými olejmi a – pre mňa novinka – červený poľníček. Všetko chutí už bez dresingu tak čerstvo a dobre, že by ste sa najradšej začali pásť ako krava. Skôr než k tomu dôjde, nás Christina Nasr zavedie späť do Alma, kde sa praktický test uskutoční vo forme špicatej kapusty à la bravčová pečienka. Vydarí sa k všeobecnej úplnej spokojnosti. Recept nájdete vedľa. —

Adresy

Alma Gastrotheque
Große Neugasse 31, 1040 Viedeň
alma-gastrotheque.at

Marktgärtnerei Dirndln am Feld
Mitterstockstall 6, 3470 Kirchberg am Wagram
dirndlnamfeld.bio

Autor, zjavne napäto premýšľajúci o tom, koľko červeného poľníčka možno maškrtiť bez toho, aby bol považovaný za zle vychovaného.
Nemusia to byť ľalie na poli: Aj kapusta je ozdobná.
Trochu cesnaku, trochu rasce, niečo mäkké, niečo chrumkavé: Bravčové mäso sa dá pokojne raz vynechať.

Kapusta à la bravčová pečienka à la Alma Gastrotheque

Vezmite, podľa veľkosti pekáča, dva, tri kusy bielej špicatej kapusty (okrúhle hlávky kapusty sú dokonca vhodnejšie; špicatá kapusta je krajšia, ale pri varení sa viac zmenší).

Rozštvrtené kusy sa – najlepšie už večer vopred, tak ako pri bravčovej pečienke – poriadne osolia a výdatne okorenia majoránom, rascou a cesnakom (strúčiky sa dusia v celku) a pokvapkajú olivovým olejom a trochou agávového alebo javorového sirupu.

Nepridávajte žiadnu šťavu, kapusta sa dusí vo vlastnej šťave a s príliš veľkým množstvom tekutiny by nebola chrumkavá.

Celé to trvá pri teplote rúry 160 stupňov najmenej 2,5 hodiny, kapusta musí byť úplne mäkká a zvonku môže pokojne zhnednúť.

Sprievodné kapustové čipsy máte ideálne už pripravené, ponúkajú sa však – pozor! – na priebežné maškrtenie. (Použite len kapustové listy, hlúbik zahoďte alebo inak spracujte.) Kapustové listy potrite soľou, olivovým olejom, trochou agávového sirupu a, kto chce, podľa chuti čili, a položte na plocho na papier na pečenie. Plech potom vložte do rúry vyhriatej na 150 stupňov, zostaňte pri nej a dávajte dobrý pozor, rozsah tolerancie medzi ešte príliš mäkkým a už spáleným je úzky.

Keďže kapusta nemá žiadnu kožku, o finálne chrumkanie sa postará pohánka pražená na panvici a následne posypaná na jedlo.

A pretože v Alma nič nejde bez šalátu, k tomu je jemná mladá červená kapusta, tenko nakrájaná a ochutená iba trochou soli, olivovým olejom a bielym balzamikovým octom.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!