Kde jedáva Wallander
Text: Nicole Schmidt Fotografie: Heimo Aga
„Jedno veľké miešané pivo, prosím!“ – to je najčastejšia veta, ktorú plavovlasá čašníčka za žiarivo čistým pultom reštaurácie pri pivovare v Ystade počúva od hostí. Hneď ako prinesie pivo k stolu, nasleduje druhá najčastejšia veta: „Jedáva tu?“ Medzitým si už zvykla na sklamanie v tvárach turistov, keď im musí povedať, že svojrázny policajný komisár Kurt Wallander tu jedávať nezvykne. „Situácia vtedy pôsobí väčšinou tak, akoby ste dieťaťu vzali ilúziu, že existuje Ježiško,“ smeje sa a venuje sa čapovaniu ďalšieho piva.
Nie je však žiadnym divom, že realita a fikcia splývajú. Vďaka láskyplne spracovanej bezplatnej brožúre turistického úradu („Po stopách Wallandera“) narážate na každom kroku na mrzutého, obézneho policajta, ktorého detektívkar Mankell v roku 1991 usadil v Ystade v juhošvédskej provincii Skåne.
To, čo bolo pôvodne zamýšľané ako samostatná kniha, sa medzitým rozrástlo na úspešnú sériu s približne 26 miliónmi fanúšikov. A v tichom mestečku pri Baltskom mori s dláždenými uličkami a historickými polohradenými domami neexistuje takmer nič reálnejšie ako komisár Kurt s jeho záľubami, vrtochmi a obľúbenými miestami. Vitajte v Ystadskej zmiešanej realite.
Hoci Wallander nejedáva v reštaurácii pri pivovare (hoci ich domáce pivo je vynikajúce a ponuka whisky viac než dostatočná), hneď vedľa, v romantickom a trochu čudnom hoteli Sekelgården, si môžete rezervovať apartmán pomenovaný po ňom, v ktorom z hrubého zlatého rámu na stene bdie portrét Mankella. A za svetlou fasádou hotela Continental, údajne najstaršieho hotela vo Švédsku, je v jedálni pod krištáľovými lustrami možné obdivovať „Wallanderov stôl“ – a samozrejme, aj si ho rezervovať. Na to, že sa tu komisár zastaví väčšinou sám, s dcérou Lindou alebo s kolegom, je však tento stôl o niečo väčší.
Wallanderov sklon k drahej sladovej whisky a vyberaným operným predstaveniam sa len málo zhoduje s jeho stravovacími návykmi, ktoré sa dajú zvyčajne zhrnúť heslom „hlavne rýchlo a veľa“. Prečo sa niekto v kraji, ktorý Švédi nazývajú „Madariket“, „ríša jedla“, a v ktorom nemusíte dlho hľadať fantastické suroviny a inovatívnych šéfkuchárov, živí prevažne pizzou, mastným lístkovým cestom a odstátou, vlažnou kávou, zostáva Mankellovým tajomstvom. Apropo, inovatívnosť: švédska Organická reštaurácia roka 2010, „Salt & Brygga“, sa nachádza v hlavnom meste provincie Skåne, v Malmö. Keď sa priekopník hnutia Slow Food Björn Stenbeck, pochádzajúci z Göteborgu, v roku 1989 pokúšal kúpiť pre kuchyňu svojho vtedajšieho kaviarne zeleninu pestovanú bez pesticídov, takmer neuspel – kvôli nízkej kvalite a veľmi skromnému výberu na trhu. Jeho reštaurácia, otvorená v roku 2001 v novej štvrti Západný prístav, je medzitým mnohonásobne ocenená za kreatívnu kuchyňu založenú na lokálnych, ekologicky nezávadných produktoch od malých producentov a z udržateľného rybolovu.
Vonku krúžia nad jachtami zakotvenými v malom prístave škriekajúce čajky, dnu v „Salt & Brygga“ sa oslavuje pomalosť skutočného pôžitku. Začína sa nórskym lososom marinovaným v červenej repe a chrene s aioli z divokého cesnaku a pečenými líčkami z tresky s tatárskou omáčkou, po čom nasleduje halibut chytený na udicu s mušľami z Mollösundu a steak z diviaka so zemiakovou kašou, koreňovou zeleninou a rozmarínovou omáčkou. Diviakov je v lesoch provincie Skåne toľko, že „ľudia sú radi, keď sa nejaké zjedia“, usmieva sa Stenbeck. Nie že by komisárovi Wallanderovi v tomto mixe prostredia škandinávskeho ekologického lounge-šiku a francúzskeho brasserie-šarmu nechutilo, ale nakoniec vždy skončí v staničnej reštaurácii alebo v lobby hotela Savoy oproti – a príde tak o vynikajúcu švédsku whisky, ktorú domáci pán Stenbeck servíruje ako digestív.
V dňoch pred Svätojánskou nocou žiarivé večerné svetlo ani po 21. hodine neustupuje noci a láka na tráviacu prechádzku na blízku pláž. Za „Salt & Brygga“ sa do neba šplhá 190 metrov vysoký Turning Torso španielskeho architekta Santiaga Calatravu. Biely mrakodrap vyzerá, akoby ho obor chytil za hrebeň strechy a otočil o dobrých 90 stupňov: zmes babylonskej a šikmej veže v Pise. Malmöská nová dominanta, zároveň najvyššia obytná budova Švédska, však vytrhla hrozivú dieru do mestskej pokladnice. Za to sa však takmer osem kilometrov dlhý most cez Öresund postaral o hospodársky vzostup – najdlhší most so šikmými závesmi na svete spája vzmáhajúce sa high-tech centrum Malmö s dánskym hlavným mestom Kodaň. Keď komisár Wallander uháňa krajinou Skåne na miesto ďalšieho zločinu, prirodzene mu neostáva čas na úchvatnú krásu kraja – šťavnaté zelené lúky plné vlčích makov a zvončekov siahajúce až k moru, na ktorých sa pasú kravy, ovce a kone; mierne kopce so zlatisto žiariacimi poľami repky, husté rozprávkové lesy a nekonečné piesočnaté pláže lemované jemnými dunami, ako napríklad tá v Skanöre na juhozápadnom cípe krajiny s farebnými plážovými búdkami, malým prístavom a lákavou údiarňou rýb. Je čistá náhoda, že tento ospalý prírodný klenot ešte nedostal vražednú hlavnú úlohu v niektorom z prípadov komisára Wallandera.
Približne 20 kilometrov východne od Ystadu sa však nachádza miesto, ktoré prinúti k zastaveniu aj nepokojného komisára – aby mohol nerušene premýšľať, nabrať sily alebo prekvapiť váženú prokurátorku piknikom: Ales Stenar, akýsi mladý švédsky Stonehenge z vikingských čias. 59-tonové žulové bloky, usporiadané do tvaru lode na dĺžke 68 metrov, tu trónia na zelenej lúke na okraji útesov strmo klesajúcich k Baltskému moru. Magické miesto.
Strmý chodník vedie od Ales Stenar dolu do malej rybárskej dedinky Kåseberga priamo k rustikálnemu piknikovému miestu miestnej rybej údiarne. Poklady mora si možno kúpiť hneď vedľa v obchode Fisk-Laden – sleď pečený, s cibuľou, horčicovou omáčkou alebo bylinkami, úhor, tresčia ikra, slávky, losos, halibut, mečiar, tuniak, makrely, krevety, k tomu dipy a omáčky. Trvalo by týždne, kým by ste sa prejedli až na koniec. Dokonca aj keď sa do obchodu naraz nahrnú dva autobusy turistov, obratný personál si zachováva priateľskú a srdečnú vyrovnanosť. Papierové taniere, plastové príbory a papierové obrúsky sa balia automaticky, z chladiacich vitrín vedľa vchodu si človek vezme minerálku, limonádu alebo (ľahké) pivo. Víno v samoobsluhe nie je – a milý predavač sa trochu strojene usmeje, keď musí opäť vysvetľovať zákazníkovi, ktorý nepozná miestne zvyklosti, prečo musí štvrťlitrové fľaše bez výnimky otvoriť a uzávery si nechať: áno, švédsky zákon o alkohole …
K pravému rybiemu pikniku v Kåseberge chýba už len chlieb – ten si síce možno kúpiť aj v rybom obchode, fajnšmekri sa však prejdú asi 350 metrov po dedinskej ceste, aby si na prízemí reštaurácie Andersa a Pauly Vendelovcov kúpili za horúca upečené chlebové špeciality z domácej bio-kváskovej pekárne.
Anders Vendel, okrem iného dvojnásobný držiteľ striebornej medaily z Culinary Olympics 2000 a 2004, pochádza z univerzitného mestečka Lund v provincii Skåne a spolu so svojím šéfkuchárom Alexom Sjögrenom patrí k najinovatívnejším gastronómom južného Švédska. S trochou kulinárskeho dekonstruktivizmu, štipkou hokus-pokusu s dusíkovou hmlou a predovšetkým dôkladným výberom a prípravou surovín komponuje kuchyňa „Vendel Ales Stenar“ kulinárske celkové umelecké dielo s vysokým faktorom zážitku – a grandióznym výhľadom na more. Na scéne sa objavujú: pena zo zeleného špargle s rakytníkom a mušľou z blízkej rybárskej dedinky Skillinge; homár s paradajkovou zmrzlinou a artičokovou penou; tatarák z hovädzieho mäsa Angus s mrazenými perlami z foie gras a smrčkami; treska na riasach so špargľovým mliekom pod vlniacej sa hmlistou kupolou. Po melónovo-ustricovej zmrzline nasleduje jahňacina s divou cibuľou a hráškovou kašou. Jordgubbar (jahody) zo Skåne ako dezert prichádzajú na tanier v rôznych skupenstvách a aj bez sprievodu – vanilkový puding, karamelizovaný sezam, citrónová verbena – šíria 5-hviezdičkovú vôňu.
Jedna časť reštaurácie slúžila mimochodom počas nakrúcania Wallandera s Kennethom Branaghom ako policajná kancelária. Tu stál písací stôl komisára, ktorému, ako je známe, na spomalené prestávky na jedlo väčšinou chýba čas – a v prípade „Vendel Ales Stenar“ zrejme aj peniaze. Počas obedňajšej prestávky to väčšinou dotiahne len na – mimochodom tiež nie na zahodenie – rybí sendvič zo Skåne v jeho obľúbenej kaviarni „Fridolfs Konditori“. Podnik umiestnený v nezdobenej budove oproti turistickej kancelárii v Ystade vyžaruje drsný šarm päťdesiatych rokov, ale na nedostatok návštevníkov sa nemôže sťažovať. Okrem domácich prichádzajú najmä turisti, aby nasali trochu Wallanderovej atmosféry, spravili si spomienkovú fotku a ochutnali kúsok krémového piškótového koláča v tvare chrbta srnky s jasno modrým marcipánovým obalom. Často je Wallanderov koláč vypredaný už neskoro dopoludnia – hoci ani turistická brožúra netvrdí, že Mankellov komisár niekedy zjedol kúsok tejto policajne modrej koláčovej kreácie.
Najväčšie a najbohatšie koláče sú vyhradené na víkend Svätojánskej noci. Švédske rodiny sa balia do diek, skladacích stoličiek a dobre naplnených piknikových košov so sendvičmi, šalátmi, nápojmi a obrovskými, krémom zdobenými bobuľovými tortami a vyrážajú do prírody oslavovať začiatok leta. Mestá a dediny sú prázdne, obchody a reštaurácie zatvorené. Okolo pestro vyzdobeného svätojánskeho stromu, podobného našim májom, sa pletú vence z kvetov a čerstvého brezového lístia, mladí i starí, starí rodičia i vnúčatá spolu jedia, pijú a tancujú, aby oslávili začiatok leta; v malom kruhu, napríklad v záhrade 250 rokov starej farmy na okraji Tomelilly, alebo v masách na veľkej lúke okolo niekdajšieho letného sídla generálneho tajomníka OSN a nositeľa Nobelovej ceny Daga Hammarskjölda, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v roku 1961. To, že sa vrahovia nezastavia ani pred bujarou oslavou na počesť leta, si možno prečítať v Mankellovom románe „Vražda v Svätojánsku noc“, ktorý sa odohráva v hustom lese blízkej prírodnej rezervácie Hagestad. Tu a v priľahlej, chránenej dunovej krajine pozdĺž kilometrovej, jemnozrnnej pláže Sandhammaren idylická prírodná krása a ľudská brutalita narážajú na seba perfektne v Mankellovom štýle. Pár metrov od mestskej pláže Sandskogen v Ystade sa Kurt Wallander rád zastaví v kaviarni „Fritidsbaren“ – na klasické fašírky („Köttbullar“) so zemiakmi a brusnicami alebo kúsok koláča na desiatu. Objednáva sa pri pulte vo vnútri milého dreveného domčeka a keď je jedlo pripravené na vyzdvihnutie, zavolajú vás cez reproduktor. Vo Wallanderovej brožúre to potom znie takto: „Haló, haló, pečivo a káva pre Kurta!“.
Realita a fikcia ďalej hrajú svoje hry.
Muž, ktorý práve parkuje svoj starý Peugeot vedľa peknej prístavnej reštaurácie v rybárskej dedinke Skillinge, predsa vyzerá ako Rolf Lassgård, predstaviteľ Wallandera z prvých filmových spracovaní románov. A na ceste späť do Ystadu, krátko pred veľkým kruhovým objazdom, sa zrazu preženú tri policajné autá s majákmi. Filmovanie? Cvičenie? Skutočný zásah? Obyvatelia Ystadu odpovedajú na takéto otázky trpezlivým úsmevom. Filmové štúdiá ich mesta patria medzitým k najväčším v Škandinávii. Nikto sa nesťažuje, keď opäť raz uprostred Ystadu vybuchne auto alebo je niekoľko ulíc hodiny bez prúdu, pretože režisér chce nakrútiť svoju ďalšiu scénu v úplne tmavom meste. Pretože: „Teraz znova filmujú.“