A-La-Carte

Zwanglos (2023/2)

Anna a Martin Arndorferovci sú v medzinárodnej scéne naturálnych vín veľkým pojmom. Cestu na vrchol si tento vinársky pár z Kamptalu vydláždil celkom bez samoľúbej sebaprezentácie.


Existujú miesta, ktoré vyžarujú osobitý pokoj. Miesta, ktorých sa vonkajší svet zdanlivo nedotýka – vlastné vesmíry mimo priestoru a času. Poloha Merschein v Kamptali je presne takým miestom. V bočnom údolí medzi Zöbinger Heiligenstein a Gaisberg leží chránená pred všetkými ostatnými vinohradmi, obklopená len stromami. Martin Arndorfer kúpil vinohrad od starého vinára, ktorý pre neho na ňom stále pracuje; má rád to ticho a odľahlosť. Táto poloha je skutočným pokladom: prastaré kry viniča na rýdzej podlahe z prvotných hornín, chladné a zväčša ponechané svojmu osudu. Merschein je jednou z mnohých malých polôh Anny a Martina Arndorferovcov. Takmer stovka na iba 20 hektároch. Potpourri rozličných pôd a mikroklím, ktoré sa tu v Kamptali menia každých pár stoviek metrov. Obrovská drina a logistická výzva obrábať toľko rôznych lokalít. Napokon to však umožňuje to, po čom obaja vinári túžia: rozmanitosť. Rozmanitosť vín, ale aj rozmanité arómy v každom z ich produktov z rôznych parciel či polôh, nabité príbehmi každého jedného miesta. „Každý vinohrad chutí inak,“ hovorí Martin Arndorfer, „to je to, čo ho robí atraktívnym, a nemá sa to vyhladzovať.“

To dodáva vínam celkom vlastné napätie. Štylistiku, ktorou sú známi, v zahraničí dokonca viac než doma. V krajinách ako Dánsko, Anglicko, Japonsko a USA patria k elite hnutia naturálnych vín. Ich produkty sú celosvetovo horúco žiadané. Exportujú ich do viac ako 30 krajín, sotva nájdete trendy gurmánsky hotspot od Bangkoku po Toronto, ktorý by ich nemal v ponuke. O marketing sa vinársky pár už starať nemusí. Obchodníci, ktorí niekde vo svete pili ich vína, ich oslovujú sami a chcú ich dovážať. Funguje to samo.

„My to neforsírujeme,“ hovorí Martin Arndorfer bez akéhokoľvek náznaku povýšenosti, akoby bol sám trochu prekvapený tým úspechom. So svojimi rozstrapatenými vlasmi, jemnými črtami tváre a smejúcimi sa očami pôsobí aj v 40 rokoch stále ako bystrý chlapec. Slnečná povaha, ktorá veciam života zdanlivo čelí s pokojom. Nie je to človek, ktorý by sa chcel predvádzať alebo dokonca rebelovať. Svoje predstavy si však napriek tomu presadí. „Už ako dieťa som vedel, že budem vinárom,“ hovorí. Jeho matka si spomína, že radšej chodil do vinohradu než do škôlky. V roku 2002 vstúpil do vinárstva, o desať rokov neskôr ho prevzal. Rodičia mu ponechali každú slobodu, aj keď nie vždy chápali, čo sa tam presne deje.

„Potrebujem slobodu, pod nátlakom u mňa nejde nič,“ hovorí. Slobodu, ktorá mu dáva priestor na to, aby sa rozvíjal. Aj stáže pred prevzatím podniku prispeli k jeho rozvoju. Pritom ho zaujímala menej štylistika vín ako skôr prístup vinárov. Napríklad vo wachauskom vinárstve Knoll sa naučil citlivému zaobchádzaniu s viničom. Neskôr v oblasti Friuli a Piemont ho zaujalo nielen vinohradníctvo, ale nadradený význam dobrého jedla a vína, ako aj radosť z pôžitku. Hovorilo sa tam o vínach, akoby to bolo to najkrajšie a najdôležitejšie na svete. Prejav hedonizmu, ktorý Arndorfer dovtedy nepoznal a ktorý radikálne rozšíril jeho obzory. Vtedy vznikla túžba sám vyrábať vína, ktoré sú schopné vyvolať túto vášeň. Vína, ktoré hovoria samy za seba, ktoré nepotrebujú žiadny dizajn. Čas strávený v Taliansku mu dodal odvahu neskôr vo vlastnom vinárstve upustiť od mnohého, čo by mohlo narušiť čistý dojem. Predpokladom na to je citlivý prístup k pôde, viniču, hroznu a muštu.

S manželkou Annou má presvedčenú spolubojovníčku. Aj Anna pochádza z vinárskej rodiny, je dcérou kamptalského producenta vína a sektu Karla Steiningera. Od narodenia detí síce už nepôsobí v prvej línii vo vlastnom vinárstve, ale dôležité rozhodnutia sa prijímajú spoločne. Keď Anna pri záverečnej degustácii vysloví svoj názor, rada sa opäť všetko zmení, čo sa predtým zdalo fixné. Pre oboch je v neposlednom rade hnacím motorom zvedavosť. Stále znova a znova naberať iné smery, otvárať nové dvere. Napríklad biologické hospodárenie a rozhodnutie odvážiť sa teraz aj k ďalšiemu kroku smerom k biodynamike. „Čas dozrel,“ myslí si Anna. Jej to bolo jasné už dlhšie, teraz je pripravený aj Martin. Prvé kurzy už absolvovali. Človek sa nechce bezhlavo vrhnúť do nového dobrodružstva, všetko musí mať hlavu a pätu. „Nepracujeme znova ako naši prastarí otcovia,“ hovorí, „to je prikrášlený príbeh. Dnes vieme, čo robíme a prečo to robíme, alebo aj prečo to nechávame tak.“

Vedomosti ako základ na to, aby sa obmedzili zásahy a viac sa dopúšťalo. Postupný vývoj. Spomína si na prvé „divoké víno“, ktoré degustoval spolu s dánskymi someliérmi, Chardonnay fermentované na šupkách z Francúzska. „Tí ho oslavovali a mne nebolo celkom jasné prečo,“ smeje sa, „to bolo na mňa vtedy jednoducho príliš extrémne.“ Dobre vedeli, prečo mu dali fľašu na cestu domov, ktorú potom v pokoji znova skúmal. „Zrazu som bol chytený.“ Postupne nachádzal väčšie zaľúbenie v tejto štylistike. Nakoniec sa ho jeho dánsky obchodník spýtal, či by si nevedel predstaviť sám vyrobiť Veltlínske zelené fermentované na šupkách – pred viac ako desiatimi rokmi, keď bolo „oranžové“ u nás ešte na červenom zozname. Skúsil to. Táto šarža bola vtedy k dispozícii výlučne v Dánsku, väčšina išla do Nomy, vtedy nielen kulinárskej avantgardy, ale aj rozvojovej pomoci pre naturálne vína po celom svete. „Vôbec som to nechcel priniesť na náš trh a stále diskutovať o tom, prečo je víno zakalené a chutí inak,“ vysvetľuje vinár.

Postupne sa čoraz viac z toho odčleňovalo pre iné krajiny. Rozchýrilo sa, že tam v dolnorakúskom údolí Straßertal niekto produkuje celkom dobrý oranžový materiál. Najprv Anglicko, potom USA a Japonsko. Neskôr aj Rakúsko. Aj keď pre domáci trh v niektorých rokoch neostáva viac ako zlomok produkcie. 90 percent ide do zahraničia. Medzitým sa vína s kontaktom so šupkami dostávajú na trh ako „naturálne vína“ vo všetkých mysliteľných odtieňoch. Nikdy nepôsobia maskované metódou spracovania, skôr disponujú dodatočnou informáciou, ponúkajú kompletnejší obraz hrozna, ukazujú mnohotvárnosť.

Séria naturálnych vín je nečírená a nefiltrovaná, už nejaký čas aj tá charakterných vín. „Rozdiel je obrovský, nefiltrované vína jednoducho disponujú dodatočnou dimenziou, chutia intenzívnejšie,“ verí Martin Arndorfer. Kalné látky, ktoré v víne zostanú, sú napokon aj nosičmi chuti. Ak dostane víno v pivnici dostatok času, aby sa vyvinulo, prirodzené kalné látky sa aj tak usadia na dne suda alebo nádrže. Skôr či neskôr sa téma filtrácie vyrieši, je presvedčený Arndorfer, „strata chuti filtrovaných vín je evidentná“.

Séria charakterných vín jasne profituje z upustenia od takýchto kozmetických chirurgických zásahov. Napríklad Leidenschaft weiß (Vášeň biela), cuvée zo štyroch rôznych odrôd, ukazuje priam nekonečné spektrum aróm, bez toho, aby stratilo na ľahkosti. Aj ich Červený Veltlín, odroda, ktorá Martina Arndorfera nikdy nejako zvlášť nezaujímala, kým mu opäť raz neponúkli starý vinohrad, ktorý nemohol v žiadnom prípade odmietnuť. Kus filety: viac ako štyridsaťročné terasovité zariadenia na Gaisbergu, skúpa pôda, rýdza prvotná hornina. Podmienky, ktoré odrode, majúcej sklon skĺznuť k triviálnosti, dodávajú napätie a substanciu.

Biele vína série Charakter sú fermentované bez kontaktu so šupkami. Vinár sa nechce nechať ideologicky zviazať: „Či fermentácia na šupkách alebo lisovanie celých strapcov, mám rád oba svety.“ Štátne skúšobné číslo vinári nedostanú ani za jeden, ani za druhý svet. Medzitým sa ho
vzdávajú. Na etiketu píšu jednoducho: „Víno z Rakúska“. Jemná irónia ako odpoveď na úradnú tvrdohlavosť. Na fľaši sa nesmie uvádzať ani poloha, ani ročník. Ako má chutiť kamptalské víno, určujú úrady. Zákazníkov to nezaujíma, pre nich sa počíta len obsah fľaše. A ten je prvotriedny.

Napokon, upustenie od skúšobného čísla znamená aj oslobodenie od nátlakov. Voľný priestor pre nové kapitoly. Napríklad pre hru s asamblážami: U Arndorferovcov sa teraz scelujú nielen polohy a odrody, ale aj ročníky. To, čo je pri šumivých vínach bežné, sa pri suchých vínach stále považuje za svätokrádež. Ich aktuálny Riesling Straßer Weinberg teraz pochádza z dvoch rôznych ročníkov. „Varianta non-vintage nám jednoducho chutila viac,“ zhodujú sa Anna a Martin.

Vlastnou kapitolou je aj projekt Fuchs und Hase, ktorý Anna a Martin spustili pred niekoľkými rokmi spoločne s Alwinom a Stefanie Jurtschitschovcami. Séria Pet Natov, ktorá ide ďaleko za hranice čisto zábavného faktora, ktorý sa rád pripisuje šumivým vínam hypovaným na scéne naturálnych vín. Obom vinárskym párom sa darí vyrábať seriózne perlivé víno, čisté, nekomplikované a predsa komplexné. Na trh sa dostáva päť objemov na ročník, k tomu ešte špeciálna edícia fermentovaná na šupkách, samozrejme výlučne pre Dánsko a Japonsko.

Klapky na očiach neexistujú. Tak je jedno z najžiarivejších vín Arndorferovcov paradoxne Müller Thurgau. Zatracovaná odroda, na ktorú už takmer nikto nesiaha, pretože rada dáva triviálne vína. Müller Thurgau Per Se je však naopak všetko iné, len nie triviálne: jemné a tajomné, pokojne vzrušujúce. 11,5 objemových percent, ktoré idú do hĺbky. Čistá chuť hrozna bez skreslenia. Pochádza z vinohradu, o ktorý sa stále stará ten starý muž, ktorému už ani nepatrí. Z toho odľahlého miesta, na ktorom vládne ticho. —

„Každý vinohrad chutí inak, to je to, čo ho robí atraktívnym, a nemá sa to vyhladzovať.“
Martin Arndorfer
Mnoho rôznych jednotlivých polôh s najrôznejšou charakteristikou formuje vína Anny a Martina Arndorferovcov. Geológia a mikroklíma sa v Kamptali neustále menia, z toho vzniká rozmanitosť.
„Nefiltrované vína jednoducho disponujú dodatočnou dimenziou, chutia intenzívnejšie.“
Martin Arndorfer

Adresa
Weingut Martin und Anna Arndorfer
Weinbergweg 16, 3491 Straß im Straßertale
ma-arndorfer.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!